Zamneď: Bejby, má zmysel sa ešte zamýšľať, alebo už len tresnúť dverami?

Je to tam! Máme 40% podporu okrádania blížneho svojho daňové poplatníka od samotných daňových poplatníkov.

Myslím, že tým to končí.

Keď na prelome 19. a 20. storočia mal proletariát biedny plat, komunistická Internacionála so svojim heslom „Proletári všetkých krajín spojte sa!“ slávila úspech. Protivník bol jasný. Bol to ten vykorisťovateľ, kapitalista. Kam to viedlo nám ukázalo krásne 20. storočie.

Kým  na jeho začiatku sme si mohli povedať, že je dobre, že človek nevie čo ho čaká, tak dnes sme už poučený. Dnes, keď 40% mojich spoluobčanov túži po okrádaní zvyšných 60% by pomenovanie príčiny zla a riešenie podľa vzoru 20. storočia viedlo k susedskej genocíde.

Dnes sme v stave, že 40% nadáva na chýbajúce hajzel-dosky v nemocnici v Žiline a tých istých 40% si zvolí tých, čo tie hajzel-dosky ukradli. Ak by sa postavili proti sebe podporovatelia a odporcovia štátneho kradnutia, máme tu cca 800 000 samovrážd.

Takže čo? Je už naozaj čas len na tresnutie dverami za sebou? Počkáme, my z toho 60% elektorátu, kým sa tých našich 40% vyzabíja, alebo ako v prípade babiek-demokratiek, kým umrú?

Viete, mne je veľmi blízky prístup toho malého človiečika v plachte. Móhandás Karamčand Gándhí – to je môj kamoš do zlých čias. Gándhí, to bol majster dôkazu sporom. On len v pokoji a bez náhlenia vykonával všetko v medziach zákona.

Možno je ešte jedno riešenie. Paralelný svet novej ekonomiky. Napríklad v prípade mladých progresívnych start-upov jednoduchá otázka: Zúčastnili ste sa štátnej konferencie? Ak áno, môžeme pokračovať v jednaní už len na tému výsledkov futbalovej ligy majstrov či MS v Katare. O biznise už nemá zmysle diskutovať.

Možno je aj iné, nie až tak radikálne ako diskusia o futbale či tak hlasité, ako tresnutie dverami. Už čoskoro sa uzavrie fiškálny rok 2015. Ostáva tak 60-70 dní na investície. Čo je zo zisku zainvestované, z toho štát daňový základ jakživ neurobí. Možno vaša obec, alebo obec, kde žije vaša stará mama potrebuje nové zvodidlá okolo hlavnej cesty. O umeleckých dielach mladých výtvarníkov by sa mohla kde-aká lúka uprostred lesa obohatiť.

Veď podľa priania. Eurofondy vyčerpať treba, keď aj na šrot. Veď podľa zákona, každá novostavba má mať umelecké dielo a Napoleón nemôže stáť všade.

Mal som dva súkromné rozhovory. Dotyční boli prekvapení, keď som im vysvetlil, že reklama na operačné programy sú doplatky vládnej strany za svoju predvolebnú reklamu. Boli veľmi prekvapení, komu patrí televízia TA3 a že to nie je verejnoprávna televízia. Stačili 3 minúty a zmena volebných preferencii dosiahla π radiánov. Tých 40% sú vlastne chudáci neinformovaní. Možno stačí medzi nich zájsť a na jasných príkladoch na úrovní 6 triedy základnej školy im ukázať ich lásku seba okrádaniu.

No veď vy už isto niečo vymyslíte.

Je tu 60%, ktoré z donútenia, lebo veď len smrť a dane sa musia, ostatné sa môže, financujú tých 40%. Čo je z donútenia, nie je nikdy na plné gule. Výhodou navyše je, že tých 40% miluje kadejaké ojebávacie výnimky a diery. Takže ich zákony sú takýchto dier plné. Čo je podľa zákona, proti tomu ani Bonaparte nebude mať žiaden dišputát.

Tých 60% je väčšina… O výsledku volieb rozhodne 40% podiel zúčastnených voličov. Koho je to smola? Koho? No koho?

Zamyslite sa takto, s krvou plnou chylomykrónov, s kým budete najbližšie 4 roky robiť svoj biznis. Prečo je 40% viac ako 60%? Prečo víťazí hlúposť a nevedomosť nad nádejou a profesionalitou? Prečo sa 40% bojí toho, že im 60% zlepší život?

Možno vám pri tom uvažovaní poradí Bejby. Veď tá má informácie z prvej ruky.

Dnes už Bejby čakajú na zavolanie budúceho premiéra, aby zatočili s budúcimi triednymi nepriateľmi. Na čo čakáte vy? Na to, ako blahej pamäti veľký mufty siahol do toho, čo našiel v jedom rodinnom dome uprostred Trenčína, nový premiér siahne tam, kde posledných 8 rokov pracoval a zavolá Bejby?

Pod čiarou: Áno, ten pocit niekde v zadnej časti mozgovni je správny. Text obsahuje kopu narážok a inotajov, že by sa aj legendárna antológia Tisíc a jeden vtip mohla žltiť, keby sa už nie.

Zamneď: Je 100% istota, že 100% volebného programu sa nedá zvoliť

Pravicový volič hovorí, že nemôže voliť tie existujúce, lebo len z časti vyhovujú. Na pravej strane futrom vznikajú nové strany, ktoré sa chcú odlíšiť práve v tých častiach. Pravicovému voličovi nevyhovuje, že na pravej strane je z čoho vyberať.

Tak takto nejako zaznel jeden z postrehov, ktorý som zachytil v rámci neformálnych rozhovorov po skončení Programovej konferencie SaS.

A moje postrehy?

Kopa vízii, kopa jasných odborných predstáv, o tom, ako viesť krajinu tak, aby sa tu dalo dobre žiť. Aby boli obyvatelia Slovenska dobrou spoločnosťou pre ostatný svet. Sulík ako predseda dal dohromady ľudí, ktorí majú predstavu a ktorí sa dokázali poradiť s odborníkmi, ako tieto predstavy dopracovať.

Strih odbočka:

Kade-tade počúvam každého, čo by bol rád zaradení do kategórie „intelektuál“, ako Smer, namiesto toho, aby ako správny politici niekam krajinu viedli, tak robia politiku prieskumu verejnej mienky. Naposledy v súvislosti s tým, ako Smer mení slogan svojej predvolebnej kampane. Osočujú Smer z toho, že to nerobí preto, že takto chce robiť politiku, ale že to Smer robí preto, že takto mu najviac voličov dá hlas, aby priateľom a ich biznisu dobre bolo.

Strih, koniec odbočky.

Som kresťan-katolík a okrem toho lekárnik. Vidím do veci a téma eutanázie, tak ako je momentálne uchopená, je mi strašidelne proti srsti. Je to dôvod prečo nevoliť SaS? Téma eutanázie sa dotýka niekoľkých jednotlivcov. Kto číta moje texty vie, že v takomto prípade vždy napíšem: Ale týchto sa to týka na 100%. Teraz naopak napíše: No tíka sa to pár percent, ktorí neumierajú ľahko. Viac ako 90% z nás umrieme, že si to ani nestihneme všimnúť.

Podobne je to s témami okolo homosexuálov. Je to téma, ktorá mi je, tak ako sa prezentuje, vrcholne protivná. Veľmi som ocenil, že nastal v SaS posun a v tejto oblasti sa chcú sústrediť na problematiku „registrovaného partnerstva“. A to tak, že má ísť o čisto administratívno-právny inštitút prístupný každému. Aj párom rovnakého aj párom rôzneho pohlavia. Skvelá správa pre mňa. Dve ženy by nežili v manželstve (termín považujem za vyhradený pre pomenovanie sviatostného aktu), ale v partnerstve. Dvaja dospelí (muž a žena) by mohli právne upraviť svoje vzťahy ako sme zvyknutý v manželstve a nemuseli by uzatvárať manželstvo (zas ten jazykovedný termín.  Vízia upravená v duchu prianí spoločnosti. Bez rezignácie na svoju predstavu o správnej, morálnej a pravdivej spoločnosti.

Ako občan tejto krajiny nechcem byť za debila, lebo nemám prehľad v tisícoch výnimiek, ktoré Smer doniesol do nášho právneho systému, aby tí, čo v tom vedia chodiť, mohli byť občanmi vyššej kategórie. SaS má po tejto stránke super riešenia pre daňové a odvodové a sociálne oblasti. Koľkých ľudí sa táto oblasť týka? Je to 95% z nás, čo nie sme za vodou.

Ako zamestnanec nechcem, aby moja firma míňala peniaze na veci, ktoré ani mne ani firme nič neprinášajú. Zamestnancov je v tejto republike niekoľko miliónov. Pre nich môže zrušenie, škrtanie, zjednodušovanie priestoru pre podnikanie priniesť desiatky eur vo výplatách navyše. Peňazí, ktoré stojí pracovná zdravotná služba pre administratívu, školenia vodičov-obchoďákov či koncesionárske poplatky právnikých firiem. Koľko ľudí by vďaka tomu mohlo mať vyššie prémie, väčší základný plat či podiely na zisku? Státisíce?

A potom sa dočítam v statusoch po internete, ako je SaS nevoliteľná, lebo… Koľkých ľudí sa dotýka to, čo je pre vás nevoliteľné? Naozaj chcete čakať na tú politickú stranu, ktorá prinesie pre vás na 100% vyhovujúci spôsob riadenia tejto krajiny? Potom vám ale asi neostáva nič iné, len si túto svoju stranu založiť a sám aj zvoliť.  No ale to by bolo v rozpore s tým, že vám vadí rozdorbenosť pravicovej opozície… Tak čo vlastne to vaše lebo…, tak čo vlastne to vaše ale… má priniesť?

Na tej konferencii prezentovali profíci svoju predstavu o tom, ako ten ich kus spoločnosti (zdravotníctvo, dane, životné prostredie, proste všetko) má podľa nich byť vedený, aby bolo Slovensko dobré miesto na život. Vždy to prezentovali straník spolu s nejakým profíkom v danej oblasti. Nie, neboli to Sulíkove predstavy. Alebo si myslíte, že Drgonec, Szalay, či chlapík z INECO alebo nebodaj Jančura by sa  ako sulíkove figúrky prezentovali, ako podľa Sulíka má vyzerať rezort spravodlivosti, zdravotníctva, dane či doprava? Naozaj si myslíte, že keď predseda rozkáže, tak by sa správali ako Filko?

Volebný program – to sú jasné vízie, jasná ponuka, ako by mohol Slovensko vyzerať, keby SaS dostalo 30-50% hlasov vo marcových voľbách do NR SR a keby SaS zostavovalo vlastnú vládu. Tak to ale isto-iste nebude. Ak bude SaS v reformnej pravicovej vláde, bude sa z toho programu ustupovať. Utopista nie som, preto neočakávam, že za svoj hlas dostanem 100% programu SaS. To sa proste nedá. A to je vlastne splnenie toho vášho ale…, tak sa splní to vaše lebo…

 

Nuž, tak si to takto v nedeľu, s bruchom plným chylomikrónov preberte. Uvažujte nad tým, či je vaša požiadavka 100% istoty dosiahnuť 100% dokonalosť volebného programu  a súčasne aj 100% dokonalosť morálneho osobnostného profilu politikov vôbec zmysluplná.

Hovoríte, že ale… ?

Viete čo znamená vaše ale…? Vaše ale… znamená, že ďalšie 4 roky sa bude realizovať program strany Smer. Ten má program na ochranu nesvojprávnych občanov Slovenska zložený podľa výsledkov verejnej mienky.  Priemerný občan bez akejkoľvek ambície rozvíjať túto krajinu formou prieskumu verejnej mienky tvorí program strany Smer.

  1. Občan, ktorý nedostane žiadne pravdivé a správne informácie, občan, ktorí dostane informácie  TA3, zo samodiskusie RTVS
  2. na základe týchto podkladov odpovie na prieskum verejnej mienky.
  3. A na takomto základe vznikne volebný program, ktorého jediným cieľom je byť zvolený.
  4. č.b.t.d.

Nič z toho, čo je v tom programe sa nemusí už nikdy zrealizovať. Cieľ bude splnený. Povie sa niečo v ďalšom diele samodiskusie. Zadá sa nový prieskum verejnej mienky. A na jeho základe sa občanom venuje 1,9€ ako odmena za volebný hlas. Jediným cieľom toho ich programu je byť zvolený. Nič viac. Hlavne byť zvolený, aby ich podnikaniu dobre bolo. Žiadne vízie, žiadne predstavy, žiadna ponuka na výber. Smer neponúka do súťaže o výber budúceho smerovania Slovenska. To je to vaše ale…

V apríli 2016 niekto do poslaneckých lavíc zasadnúť musí. Aj keby k voľbám prišli čo i len 3 ľudia, začne 150 poslancov dostávať plat a následne niekoľko trisíc ľudí svoje platy v kadešjakých dozroných radách či výkoných funkciách štátnych podnikov. Váš hlas im dá plat.  A koncom apríla 2016 na 100% vznikne programové vyhlásenie vlády.

Sú len dve možnosti:

  1. Programové vyhlásenie vlády bude obsahovať vízie, kam sa bude Slovenská republika pre nás samých uberať, ako sa budú štátne firmy riadiť a ako sa bude kontrolovať ich riadenie.
  2. Programové vyhlásenie bude obsahovať rozdelenie peňazí z vašich daní na súkromné účty v podobe vratiek za budúce CTčka, budúce ničneriešiace IT projekty, v podobe odmien za vysedávanie v dozorných radách či dvoch-troch platov za 2-3 obsadené štátne funkcie.

Áno, takto ultimatívne sú dnes rozdelené odborné kapacity v tejto republike. Na jednej strane sú profíci, ktorí majú predstavy o rozvoji spoločnosti tohto štátu. Na strane druhej sú ľudia, ktorí vo voľbách vidia nástroj na naplnenie svojej peňaženky.

Je to plne o vašom osobnom charaktere. Ciele, ktoré vložíte do týchto volieb sú prejavom vášho osobného charakteru. Uvažujte o tom, takto v nedeľu, s bruchom plným chylomykrónov.  Je to ako s tým programom SaS po voľbách. Aj z neho sa uplatní len časť. No aká časť, to je závisí, koľko percent u vás osobne získa to vaše ale…

Zamneď: Ešte ste sa nedištancovali od ne-mieru, ne-slobody a ne-demokracie?

Aby aj moje deti a inžinier pochopili dnešné nedeľné zamyslenie, uvediem dôvod, prečo som napísal tento text.

Členovia predsedníctva strany Smer s podporou 37% voličov na Slovensku sa každý jeden osobne dištancovali od slov Prezidenta Slovenskej republiky, ktorý vo svojom príhovore apeloval na lásku k blížnemu svojmu.

Na úvod trochu súvislostí

Lekár,  ktorému sa 15 rokov v krajine zabíjajú navzájom ľudia.

Baššár Háfiz al-Asad vyštudoval medicínu na Damaskej univerzite v roku 1988, na čo 4 roky pracoval v najväčšej sýrskej vojenskej nemocnici, potom odišiel do Anglicka, kde sa špecializoval ako oftalmológ. Jeho starší brat, plánovaný nástupca otca, zahynul pri autonehode v roku 1994, a tak sa Bašár vrátil do Sýrie a nastúpil na vojenskú akadémiu. V roku 1998 sa postavil na čelo vedenia sýrskej okupácie Libanonu. 10. júna 2000, po smrti svojho otca, bol ako jediný kandidát zvolený do úradu prezidenta. V decembri 2000 sa oženil so svojou ženou, Asmou. Zdroj: Baššár al-Asad – Wikipédia

A nám to bolo jedno. Už 15 rokov nám to bolo jedno, že tento lekár riadi krajinu, ktorá má 15 miliónov vnútorných či vonkajších utečencov.

Vidím vás za tými monitormi. Priemerné tváre priemerne vzdelaných ľudí. Odrážala sa vo vašich tvárach úľava. Už 15 rokov trvajúce uľahčenie nad tým, že nedôjde k nepohodlnej a neobvyklej akcii. Salva slov, cnostne odetá do demokratického hávu vám poskytne cestu von. Svedomiu sa uľaví,  pohodlie ostane nedotknuté.

Ono NATO, ona tá EU, oni tie USA… Oni to za nás vyriešia…

Spoločnosť národov, Organizácia spojených národov sa na to 15 rokov vykašľala. Ona sa na to vykašľala. A isto nájdeme v rukáve pohotovo pripravených aspoň 10 dôvodov, prečo to nešlo. Napríklad ono to Rusko furt niečo vetovalo. Ono to USA niečo nedotiahlo do konca v Afgánistáne či Iráku.

Načo radikálny krok, rezolúciou jasne vyjadríme, ako sa dištancujeme.

Nie, priatelia! Nie je to na koho zhodiť! Nie sú žiadny mimozemšťania, sme len my, obyvatelia tejto planéty.

Na tejto planéte 15 rokov strieľajú po sebe ľudia v Mezopotámii a nám je to všetkým tak nejak jedno. Ostatných 15 rokov nám to bolo jedno.

Je to ďaleko.

Nie je to sme počuť ani cítiť.

Nie sú to naši príbuzní.

Sú to len ľudia.

Juhovýchodne od ukrajinského Donecka budú ľudia zažívať druhú zimu bez akejkoľvek infraštruktúry modernej Európy 21. storočia.

Je to ďaleko.

Nie je to sem počuť ani cítiť.

Nie sú to naši príbuzní.

Sú to len ľudia.

A takto by som mohol pokračovať. A samozrejme, že by bola od vás legitímna otázka, prečo nie Severokórejčania, prečo nie Rwanďania, prečo nie sú v mojom texte spomínaní ľudia žijúci v oblasti Nepálu.

Neviem, môžno preto, že sa o nich nepíše a nie sú tak blízko, nie je ich cítiť, nie sú moji príbuzní… Áno, som taký istý ako vy, zdravý, mocný, lakomý. Tak vám isto vŕta v hlave, prečo sa takto od vás dištancujem. Od vás, čo hovoríte, že to oni si za to môžu tak nech si to aj oni vyriešia.

Prečo sa dištancujem?

Hm, len si myslím, že je normálne rozširovať mierový život, ochranu ľudskej slobody a právo na demokratické rozhodovanie bez pištole na spánku.  – také jednoduché to je.

Ak si myslíte, že je normálne sa nacisticky pozerať na druhú stranu ulice, keď po nej kráča niekto hladný a uzimený, tak potom sa naozaj od vás chcem dištancovať.

Možno je to málo, že o tom píšem už niekoľko rokov. Možno je to málo, že o tom rozpráva Prezident republiky v parlamente, či bývalá kandidátka na prezidenta v Českej televízii. Možno je to málo, že niektorí iní zas hľadajú cesty, ako predísť pochodovaniu bezprízorných hladných a uzimených po EU. Možno je to málo, keď niektorí sa snažia aplelovať na Nemeckých politikov tam u nich, aby sme nemali problémy tu v EU a tak ostalo viac peňazí na riešenie tam u nich v Sýrii.

Áno, vždy sa dá urobiť viac. Čokoľvek urobíme, nech je to „riešme to tam u nich“ alebo „zozbierate pastelky pre deti v Maďarsku“, alebo „chráňme Shengenskú hranicu, aby sme ich mohli rýchlo odchytiť“, všetko je potrebné. Je to presne ako keď sa opýtate prečo áno Sýria a prečo nie Rwanda… Je to hlúpa otázka. Všetko treba spraviť. Najlepšie hneď a dobre. 

Byť dobrý je komplexné, byť nacista je jednoduché

To, že by ste najradšej riešili problém tam kde vznikol neznamená, že ste nacistický odľud. Možno len vidíte trochu ďalej ako po zajtrajší deň. Pretože to, že vidíte aj za roh nehovorí nič o tom, čo by ste urobili doma a teraz.

Ale keď ako lekár-prezident zabudnete, že streľba na uliciach je neprípustná… Ale keď ako propagátor „riešenia tam u nich“ zabudnete na toho, čo už je tu a je hladný a uzimený… Tak vtedy sa stávate práve tým nacistom.

Môžete si na niečo podstatné nespomenúť a nevadí to. Môžete niečo marginálne urobiť a ste v zlej spoločnosti až po uši. A môžete už len dúfať, že vám dobrí ľudia odpustia. (Oni vám isto odpustia, dobrí ľudia to tak robia. No dajú si už na vás sakramenský pozor. Len debilný demokrat… veď to odo mňa už poznáte.)

Nie, nie je to jednoduché byť dobrým človekom. Nie je to jednoduché byť „dobrou spoločnosťou“ pre ostatných, aby sa od vás ľudia nedištancovali.

Byť dobrým človekom je komplexná záležitosť. Nie, nie je to jednoduché byť ním, pretože naplniť jednoduché pravdy je vždy veľmi náročné.

Jednoduchou pravdou je totiž odpoveď na otázku,

  • či vaše činy smerujú k menšej streľbe na uliciach,
  • či vaše kroky smerujú k mieru na tejto planéte.
  • Osobná sloboda,
  • počet zabitých pri nakupovaní na námestí,
  • demokratická istota, že po prehre bude nádej vyhrať,
  • obyčajná pomocná ruka starenke pri prechádzaní cez ulicu,

…to všetko sú veľmi jednoducho identifikovateľné a merateľné skutky. Veľmi jednoducho. No vyžadujú veľkú silu osobnosti v nás.

A je úplne jedno, či sú to kroky zamerané na dnešný deň a jeho každodennosť vo vašom okolí, alebo či ide o riešenie pre budúcnosť o 10 rokov na opačnom konci planéty. Oboje má cenu urobiť. (Naozaj chcete rozhodovať, či má väčšiu cenu ľudský život v Hornej Rybnej alebo v Damasku?)

Naozaj chcete kritizovať niekoho za to, že chce aby bol mier aj tu aj tam aj hentam aj úplne všade, aby ľudia mohli rozvíjať svoje talenty?

Viete, sú ľudia, ktorí napriek tomu, že vyštudovali medicínu nepochopili, že pre ľudí je dôležitý mier, osobné slobody, nádej demokracie. Nepochopili to ani za 15 rokov prezidentovania. Naozaj chcete stáť na strane niekoho, kto takýchto nechápavých podporuje?

Ak tam chcete stáť, tak sa nečudujte, že sa od vás chcem dištancovať. Od putinových trolov či nacistov hľadiacich na druhú stranu ulice v nádeji, že sa utečenci tak nejako sami vyparia. Či od lekárov, ktorým sa 15 rokov v ich krajine po uliciach strieľa. Toto sú tí, od ktorých sa dobrí ľudia dištancujú.

Pretože práve títo by nám mohli jedného dňa pekne zavariť.

Aby aj moje deti a inžinieri pochopili dnešné zamyslenie: Dobrí ľudia sa dištancujú aj od tých, ktorým vadia výzvy k ľudskosti a dobrote srdca. Ľudia, ktorým vadí iného dobrota srdca nie sú „dobrou spoločnosťou“. Dobrí ľudia sa dištancujú aj od nacistov z 1939 aj od Asadov či Putinov 21. storočia. Ľudia,  ktorým vadí mier, osobné slobody a nádej demokracie, nie sú dobrou spoločnosťou. Nie, ich zlo nie je rovnaké, no súčasne nie je medzi zlom rozdielu.

Zamneď: Existenciálne otázky

Sedím s laptopom na kolenách na sedadle spolujazdca, auto odparkované na jednej z mnohých benzíniek v jednom väčšom meste. Ozaj, prečo sa to stále volá benzínka, keď tu predávajú aj nafru. Možno onedlho budú benzínový motor raritou. Potom budeme čerpať naftu na naftinke elektriku na elektrinke?

Teda, laptop na kolenách, MDA compact v nabíjačke a surfujem si cez GPRS transformer na kolenách, Android v nabíjačke a surfujem po jeho 3G  wifi. Celkom to ide. Pozerám, na ceste sa pravidelne vytvorí rad áut. Čakajú na semaforoch na červenú. Šoféri sa zmudene obzerajú, niektorí sa špárajú v nose. Ešte že máme ti mikroorganizmy. Viete si predstaviť tú kopu šušňov pri každej križovatke?

Doobeda som išiel ta, teraz sa skoro po rovnakej ceste vraciam. Malý princ to považuje za čudné. Ľudia sú naozaj čudný. Jedny idú tam, iní zas päť. No nebolo by nám lepšie, keby sme ostali tam kde sme?

Hrá mi tu CD-MP3. V náhodnom poradí. Teda tak sa to volá, ale s náhodnosťou má dosť problémy často sa stane, že sa usadí v nejakom adresári a nie a nie náhodne preskočiť na náhodne inú pesničku z náhodne iného adresára. Pomohol som mu ručne. Naozaj sa s nami hrá v kocky?

Čo by som ešte. Aha, už viem. Počasie. Je pekne, svieti slnko. Milujem toto obdobie v roku. Celé auto mi vonia jablkami a hroznom, čo veziem domov. Nado mnou gýčovito modrá obloha. Pre dospelých: na teplomery je 19 stupňov a máme tlakový výš.

Len toľko som vám chcel povedať, vtedy v piatok 6.10.2006 okolo obeda, keď som si surfoval uprostred ľudí a tak sám.

Keď sa pozerám, čo som musel oproti pôvodnému článku škrtnúť a nahradiť, svet sa až tak nezmenil. Len toľko som vám chcel povedať, takto v nedeľu 13.9.2015.

Zamneď: Nad rozdielom medzi problémom a nepohodlím

Vo svojich článkoch často píšem o rozdiele medzi problémom nepohodlím. Nepoužívam vtedy svoje slová. Používam slová z jedného textu z knihy Roberta Fulghuma.

Sigmund Wollman, noční vrátný, při mém výbuchu vzteku tiše seděl na své židli, kouřil a pozoroval mě zarmouceným pohledem.  … Jediná osoba, kterou v práci vídá, jsem já – jsem noční narušitel jeho snu. Naše směny se o hodinu překrývají. A zase tu otravuju. Hlasitá bojová jednotka o síle jednoho muže.

„Už jsi, Fulčume, skončil?“

„Ne. Proč?“

„Pozlouchej, Fulčume. Pozlouchej mě, pozlouchej mě. Víš, co s tebou není v pořádku? Nejde o buřty a zelí a nejde o šéfa, o kuchaře ani o tohle místo.“

„Tak co se mnou není v pořádku?“

„Ty si, Fulčume, myslíš, že všechno víš, jenže nerozeznáš rozdíl mezi nepohodlím a problémem.

Když si zlámeš vaz, když nemáš co jíst, když ti hoří dům – tak to je problém. Všechno ostatní je nepohodlí. Život je nepohodlný. Život je hrbolatý.

Nauč se rozlišovat mezi nepohodlím a skutečnými problémy. Dožiješ se vyššího věku. A taky nebudeš tak otravovat lidi. Dobrou noc.“

Zdroj: FULGHUM, Robert. Ach jo: některé postřehy z obou stran ledničky. Vyd. 3., v Argu 1. Praha: Argo, 1996, s. 90. ISBN 80-7203-043-4.

Tento príbeh by sme si mali pripomínať pravidelne a výročne. Sneh na uliciach čo každoročne prekvapí cestárov, 30. stupňov na teplomeroch čo každoročne spôsobuje smrad v električkách, to sú presne tie udalosti, ktoré ukazujú rozdiel medzi skutočným problémom a nepohodlím.  Vo svojej pregrganosti si mnohí túto hranicu posunuli a snažia sa jej umiestnenie všetkým ostatným vsugerovať.

A potom príde náboženská vojna, nejakých pár zmätených samoplaníkov vybehne do ulíc, pár rakiet začne lietať pomedzi domy, či pár utečencov spí na stanici a konečne uvidíte, kde je skutočná hranica medzi problémom a nepohodlím.

Tá hranica sa pritom vôbec nepohla. To len my si myslíme, že náš pokrok v poznávaní sveta nás oprávňuje si túto hranicu posúvať. Nie, veru nie. Tú hranicu je oprávnený posunúť ten posledný čakajúci v rade na vyriešenie jeho problému. To, čo si denno-denne posúvame, je hranica akceptovaného pohodlia.

Buď tú hranicu skutočných problémov budeme posúvať salvou slov, cnostne odetou do demokratického hávu, alebo tým hovädám diktátorským konečne nastavíme zrkadlo od ktorého sa k nim odrazia ich vlastné nápady. Teda ich budeme cenzurovať podľa ich putinovského vzoru, tyranizovať podľa hamáskeho vzoru, budeme ich antilibertalizovať podľa ich orbánovského vzoru.

Áno, ochraňovať slobodu a demokraciu občas vyžaduje od nás trochu nepohodlia. Ak chcete vedieť, čo je to skutočný problém, zájdite si do Terezína alebo Treblinky.

Viete priatelia, naozaj nevidím jediný dôvod, prečo by sa v Sýrii, Bangladéši, Novosibirsku, Čečejovciach  či Kongu  nedalo žiť ako na území Nemecka. Málo problémov a stále menej nepohodlia.

Nemajte radi ľudí, ktorí v mene svojho vlastného pohodlia, vyrábajú skutočné problémy svojmu okoliu. Pracujme na tom, aby problémy neboli na celej planéte. Tak, ako sa nám to podarilo v Európe.

Už nastavovali zrcadlo?

Tak ja přijdu, až budou nastavovat zrcadlo.

Ach jo!

Zamneď: Nie sú žiadni oni, sme len my a naše životy

Možno som o tom už niekedy písal. Možno nie.  Možno som si to len tak preháňal po mozgovni, ako už moho a mnohokrát doteraz.

Za vaše životy si môžete len vy sami.

To vám len tak hocikto nepovie. Vyžaduje to totiž odvahu. Odvahu povedať vám, že len a len vy máte v rukách moc riadiť svoj život. Súčasťou tej vlastnej moci je aj možnosť, že sa naštvete na toho tam hore, čo vám tvrdí, že len on je chopný sa o vás postarať a za vás myslieť a pre vás obetovať skok do väčšieho vlastného pohodlia.  Čo keby ste nebodaj prišli na to, že môžete rozhodovať, čo sa udeje s vašimi daňami a vašou smrťou vyším životom?

A čo keby ste mohli rozhodovať, čo sa udeje vo vašej dedine, vo vašom meste, vo vašom štáte, v našej Európe?

Sám na všeto nestačíte. Musíte si nájsť spojencov. Málokto má tú odvahu vám povedať, že je len na vás , koho si vezmete za spojencov. S kým sa spolčíte, koho presvedčíte.  A koho si zvolíte, aby vás zastupoval pri činnostiych, ktoré vás nebavia.

Najsmutnejšie na tom všetkom je, že keď by sa aj našiel niekto, kto vám to povie, a vy by ste si nejakou náhodou aj uvedomili, že je to naozaj tak, že je len a len vo vašich silách ovplyvňovať svoje životy, tak aj keby sa nejakou náhodou toto všetko udialo, nakoniec to celé musíte sám aj urobiť. Sám a osobne.

Bez toho, aby ste to niečo  urobili, bez toho sa nič neudeje.

Smiešne čo?

Bez toho, aby ste prišli k voľbám a hodili do urny Kisku, bez toho by me prečzidenta nemali.  Bez toho, aby ste vykopali studňu, bez toho vodu mať nebudete.

Obzrite sa dookola. Navôkol seba. Chcete, aby sa niečo dialo inak? Tak to treba inak aj urobiť.

Ak nemajú mať prevádzači k dispozícii lode, musíme ich potopiť. Nie, nikto to za nás Európanov neurobí. Ak chceme lepšie strážiť hranice Európy, my sami musíme osobne nejako prispieť k tomu, aby sa to prísnejšie stráženie EU hraníc dialo. Ak nemajú umierať ľudia, my sami musíme im dať najesť a napiť.

Ak naši ľudia majú malé dôchodky, my sami musíme na tie vyäčšie dôchodky zarobiť. Nikto iný sa o to za nás nepostará. Ak máme deravú sociálnu sieť a prepadávajú cez  ňu naši susedia, my sami sa musíme postarať o to, aby sa tá sociálna sieť lepšie  zalátala.

Ak nemáte peniaze na cestu vlakom, vy sami sa musíte postarať o to, kde a ako tie peniaze zarobniť. Nikto vám ich zadamo nedá. Ani tie vlaky. Leda by ste okradli svojich susedov a  z týchto peňazí si kúpili lístok.  Keď chcete, aby vaše decko mohlo ísť budúce leto na tábor, už od septembra mu musíte na ten tábor odkladať peniaze. Nikto vám ten tábor zadarmo nedá.  Leda že by ste okradli ostatných susedov a z tohto nakradnutého zaplatili svojmu decku ten tábot.

Smiešne čo? Naozaj?

Je to len na vás. Ach jo! Ako je to len a len na vás, čo sa bude s vašim životom diať.

Mať len trochu peňazí a veľa času, nestúpať do olbakov v kariérnom rebríčku, osemročné auto a nenaglickú lúku na dvore, to všetko je oprávnené osboné rozhodnutie. Neisť pracovať do cudzieho metsta 150 kilometrov ďaleko a ostať sa starať o domácnosť, aj to je vaše oprávnené rozhodnutie. Hodiť za hlavu karíeru riaditeľky veľkej firmy a robiť knižničné prednášky pre malé detičky za podpriemernú mzdu…   To všetko sú vaše oprávnené osobné rozhodnutia.

Občan slobodnej krajiny si slobodne môže robiť dokonca aj sprostosti. A tri týždne sa neholiť či nosiť na ulici na hlave cedník na špagety. To je skutočne slobodná krajina.

Toto všetko vám povie len ten, komu záleží na vašej osobnej slobode. Áno, riskuje, že si ho nezvolíte, lebo vám nikdy nedokáže sľúbiť, že to za vás urobí. O to viac si vážim práve takýchto úprimných, ktorý sa vždy postavia na vašu stranu vašej osobnej slobody.

Je to na vás. Skúste sa takto v nedeľu, s krvou plnou chylomikrónov, zamyslieť, či chcete mať svoj život vo vlastných rukách, alebo ho odovzdáte niekomu, kto si s vaším životom bude robiť, čo sa jemu hodí pri zabespečovaní jeho vlastných tisícových hodiniek.

Zamneď: História z Evianu roku 1938

Medzi 6 a 15 júlom roku 1938 sa vo francúzskom mestečku Évian-les-Bains konala z iniciatívy USA medzinárodná konferencia o silnejúcej vlne nemeckých židovských utečencov.  Rokovalo asi 32 zástupcov štátov ktoré boli cieľom tých utečencov a nejaké organizácie k tomu. Rokovali a rokovali a k ničomu nedospeli. Asi počítali s tým, že sa sa tí nemecký židovský utečenci tak nejak časom vyparia.

Počítali dobre. Medzi rokmi 1940-1945 sa skutočne a doslova vyparili.

Skúste sa takto v nedeľu, s krvou plnou chylomykrónov, zamyslieť, či sa nesprávate rovnako. Či tiež tak nejako nepočítame s tým, že tí utečenci, ktorých dnes prevážajú mimoriadne vlaky z macedónsko-gréckej hranice na macedónsko-srbskú, či tiež tak trochu nepočítame, že sa tak nejak sami po ceste vyparia.

V roku 1993, keď ich bosnianskych susedov nakladali srbský vojaci, etinický Srbi v Srebrenici pozerali na druhú stranu ulice. Veď čo oni mohli spraviť.

V roku 1941 sa na Slovensku arizovalo jedna radosť.

Celé posledné desaťročie sa celá EU pozerá na druhú stranu kontinentu, len aby nezahliadla milióny utečencov v Sýrii, Libanone a Turecku, ktorí z lásky k svojmu prezidentovi utekajú pred vojnou, ktorá tam pod Asadovým vedením trvá.

História je plná ľudí pozerajúcich sa na druhú stranu ulice. Toto moje obvyklé zamyslenie na nedeľu zakončím vašou obžalobou:

Vy hnusní nacisti, hľadiaci na druhú stranu dúfajúc, že sa hádam po ceste vyparia!

Zamneď: Koncept imigračnej politiky "Cesta za Nemeckom"

Presídlenci z Ukrajiny do Česka sa dokázali po pár mesiacoch zapojiť do spoločnosti a z prvotného ubytovania vytratili do nových trvalých domovov. Dobrý príklad pre azylantov a súčasne aj pre tých čo sa ich boja. Je to jasná ukážka, že to ide. Aj zo strany štátu aj zo strany príšelcov.

Tentokrát je ich veľa. Oni musia byť trpezlivejší a my musíme trochu viac zapracovať na našom komforte.

Neprichádza do úvahy, že nič neurobíme. Dokonca neprichádza do úvahy ani to, že ich bez slova vyhodíme, lebo si nechceme nechať narušiť naše pohodlie.

Len tak na úvod sa vás opýtam:

  • Bol im niekto do tých táborov ukázať ako funguje naša spoločnosť?
  • Ukazuje niekto nám, že si vedia poradiť s málom,  ktoré majú k dispozícií?
  • Ukazuje im niekto, ako si s tým málom čo od nás dostanú majú poradiť v našom prostredí?
  • Ukázal im niekto, ako by sa mohli podieľať na skultivovaní svojho prostredia v utečeneckých táboroch, či v mestečkách v ich tesnej blízkosti?

Flákamke to priatelia a tak nejak dúfame, že sa to samo nejako vyvrbí. Nie nevyvrbí sa to samo!

Priatelia, doma dokázali vyžiť z dolára ma deň,  majú nízky prah na všetko. Žili v totálne neznesiteľných podmienkach, ktoré si nechceme ani len predstavovať. Musíme medzi nimi nájsť tých pracovných! Musíme zmeniť ich útek na cestu za prácou.

Keď začneme na tom pracovať, začnú sa nám tvoriť dve veľké skupiny. Sami sa oddelia od seba.

Prišli prečkať zlé časy

Buď im ide len a len o prečkanie zlých čias. Potom ich treba nekompromisne oddeliť, aby len vyčkali na návrat domov. Do bezpečného domova.  Áno, je našim problémom, aby sme sa postarali poriadnou zahraničnou politikou EU o to, aby bolo u nich doma bezpečno. Pre nich, pre túto skupinu  sú určené Sulíkove tábory na prenajatej pôde v Afrike. Túto skupinu mám na mysli, keď hovorím, že utečenecké tábori majú byť vyňaté z pôsobnosti štátov a spadať EU.

Presne túto skupinu mám na mysli, keď hovorím, že ich treba vracať s balíčkom učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity.

My vieme, ako na to, EU je bohatším a slobodnejším kusov zeme na tejto planéte. Tak im poraďme, ako to majú robiť u nich doma. Týmto, čo sem utekajú sa len schovať.

Čím skôr sa začneme starať do ich domovskej politiky, tým skôr my tu doma budeme mať po probléme s nimi.

Chcú tu s nami žiť, pracovať a zarábať

Alebo chcú tu naozaj žiť a potom im tú jedinú šancu musíme dať.  Nevidím žiaden rozdiel v tom, že dáme šancu podnikateľovi, ktorý chce u nás vyrábať autá (KIA, Jaguár…) alebo roľníkovi, čo chce u nás okopávať repu na družstevnom poli. Nie, nie je v tom rozdiel! Obaja chcú u nás zarábať a z tohoto zárobku žiť.

A vrcholne ma nasralo premiérovo vyjadrenie:

15.8.2015 19:13 „Po Európe nám pobehujú migranti bez kontroly. Musíme si chrániť Slovenskú republiku, pretože jedna vec je prejav solidarity tomu, kto to potrebuje a druhá vec je ekonomická špekulácia, keď niekto chce prísť na územie Európskej únie zarábať,“ povedal Fico počas dnešnej návštevy obce Kalište Zdroj: „Po Európe nám pobehujú migranti bez kontroly. Musíme si chrániť… – Denník N

Čo sú toto kua, za slová? WTF? Forest Gump, nie ja, Forest by povedal: Pre komunistu každý zarábajúci parazitom. KIA neprišla do Žiliny zarábať? Veď nikto nezarobí, ak nedokáže nájsť pre svoje služby či tovary zákazníka. A naopak, kto ponúkne niečo, čo vyrieši problém zákazníka, zaslúži si zarobiť. To je základ kapitalizmu. kua chlapi.

U tejto skupiny, u tých, čo tu naozaj chcú žiť a pracovať, sa musíme zamýšľať nad okamžitým využitím ich potenciálu. Ponúknuť im prácu. A tu prichádza druhá zásadná otázka:

  • Naozaj máme, tak ako malo USA  na prelome 19. a 20.storočia veľkú kapacitu pracovných pozícii s nízkou produktivitou práce?
  • A ak nemáme, sme schopní aspoň dorovnať ich nízku produktivitu práce?

Veľkoryso s nulovou toleranciou

To je myslím  ten správne pomenovaný prístup. Byť veľkorysí v ponuke a exemplárne odmietať výtržníkov a mať pre nich len vyčkávací tábor, taký, aký majú napríklad toť hneď za hranicami Sýrie. Vyčkajú,  kým sa budú môcť vrátiť do bezpečia.

Akokoľvek, jedny aj druhí, ich deti musia okamžite do našej školy.  S minimom multikultúrnej tolerancie. Sorry,  veď chcú žiť ako my, tak nech trénujú naše zvyky.

Analýza základných motivácii

Treba si uvedomiť,  že to nie sú naši cigáni, čo žijú tu desiatky rokov a narodením získali náš status a naše nároky. Treba si uvedomiť,  že to nie sú občania EÚ. Sú to ľudia ako mi, no tento svet je dnes postavený tak, že nie všetci sme si rovní. Nepáči sa mi to, no som dostatočne demokrat, aby som vyžadoval dodržiavanie pravidiel, búral tie debilné a až keď budú zmenené, tak sa podľa nich už nesprával.

Ich motivácie nás oprávňujú k väčšej miere tvrdosti v požiadavkách na ich toleranciu k našim očakávaniam. Väčšej miere spravodlivej tvrdosti k dodržiavaniu našich zákonov. Europa je pre nich vysnívaná práve preto, že tu máme práve tieto naše zákony, ktoré definujú práve tú kvalitu, za ktorou sa pachtia v člnoch cez more.

Čo to boli za výkriky od Británie a Francúzska, že potrebujú pomôcť pri ochrane Eurotunela?  Prepáčte, tam boli normálni zločinci, ktorí jasne porušovali zákony Francúzska. Po zadržaní mali skončiť v celách. Hrozilo predsa, že budú v trestnej činnosti pokračovať. Nemali doklady. Porušili pravidlá azylovej procedúry… Málo som toho vymenoval, aby boli šupom poslaný za hranice EU? Prečo necháme zločincov potulovať medzi nami?

A na oplátku musíme,  rozhodne musíme, byť  k nim poctiví a ich osobný príspevok k sebazapojeniu vyvážiť občianstvom/azylom/pobytom. Ich osobný príspevok k slušnosti, k trpezlivosti, k dodržiavaniu našich zákonov. Stále myslite na tie ich motivácie: „EU je super na život, doma je to bieda.“

Nie že len utekajú pred smrťou,  ale si aj vyberajú,  kde je zelenšia tráva. Našou povinnosťou je, aby neumreli. Všetko ostatné je dobrota srdca. Dobré srdce sa oveľa ľahšie otvára pre dobrých ľudí.

Denno-denné zásobovanie stanového tábora v Turecku bazálnou potravinovou dávkou OSN,  to je ľudská povinnosť. Nemecko je luxus.

Keď ľudia umierajú v azylových táboroch, či keď sa v nich šíria choroby, to je naše totálne zlyhanie. Neodpustiteľná chyba! Toto je naše totálne zlyhanie. Zlyhali sme ako ľudia.

Keď sa neuchytia v práci, keď sa neintegrujú do spoločnosti, keď po 5-7 rokoch života medzi nami nedosiahnu náš ekonomický blahobyt, nie, to rozhodne nie je len naše zlyhanie. Sme v tom spoločne a či sa to niekomu páči alebo nie, oni musia na tom oveľa viac zapracovať. Sami si vybrali nie len prežitie, ale aj to, že chcú bonus.

Musíme im ukázať dobrotu srdca, dať im šancu. Sami pred vlastným svedomím si musíme byť schopní odpovedať na otázku, či sme im tú šancu na to, aby po 3-7 rokoch života medzi nami mali prácu, byt a prvú dovolenku. Len naše svedomie nás bude za toto súdiť.

Chcú „nemecko“ tak ho musíme pred nimi zachrániť

To,  že Nemecko vyzerá ako vyzerá, je priama korelácia s tým ako žijú a pracujú ľudia v Nemecku do najmenšieho detailu.  Sami si tí utečenci vybrali Nemecko, tak za túto voľbu musia niesť aj zodpovednosť. A makať na sebe od prvej chvíle,  aby dosiahli napríklad nemeckú produktivitu práce či čistotu životného prostredia okolo domu. To,  že si sami vybrali,  to je to naše oprávnenie byť tvrdší.

Jasný program o troch bodoch

Počítam s dvomi zásadnými motiváciami. Preto má môj koncept imigračnej politiky pre EU dve zásadné oblasti:

  1. Zachrániť pred smrťou a prečkať kým bude doma bezpečno.
  2. Žiť tu s nami, pracovať, zarábať, podnikať, vychovávať deti, milovať európsku prírodu a všetkých svojich spoluobčanov.

Pre každého, kto slušne zabúcha na hraniciach EU je prvý bod istotou a samozrejmosťou. Pre ten druhý je stále ponúknutá vystretá ruka na spoluprácu pre každého.

Tretím bodom, ktorý sa stane pracovným nástrojom je Návod na život v EU.

  • Papieroví zrozumiteľný materiál,
  • s odkazmi na konkrétne osoby v inštitúciách ochotných poradiť a pomôcť v životných situáciách, pri hľadaní práce, bývania, či správaní sa na detskom ihrisku,
  • s informáciami na konkrétne sociálne dávky a ich pravidlá,
  • v výberom konkrétnych zákonov a paragrafov, ktorých dodržanie je rizikové a hrozí im vyhostenie za hranicu EU.
  • + deti do škôl.

Tak zmeníme ich útek na cestu za prácou.  Z úteku sa stane budovanie kapitalizmu.

Dostaneme my pod kontrolu naše povinnosti k nim. Tí čo chcú s nami v EU žiť príjmu náš návod na život v EU. Tí čo chcú len prečkať v bezpečí, sa nebudú cítiť odmietnutí. Bude to ich rozhodnutie. A naše svedomie bude uspokojené, že robíme naozaj pre nich všetko.

O prvý bod nemám obavu. Tak či tak – je tu kopa peňazí na jedlo a strechu pre nich. Základná potravinová dávka OSN je prekvapivo lacná a vieme to s ňou. Chce to len trochu organizácie a len štipku trpezlivosti. Naopak, dosť sa obávam „dočasnosti“ utečeneckých stanových táborov kvôli našej neschopnosti urobiť v ich domovinách poriadok a dotiahnuť naše intervencie do udržateľného stavu. Kosovo je stále ešte príliš krehkým pozitívnym príkladom. Ale je, a je, v našich silách to dokázať.

Naopak, občianstvo EU si musia zaslúžiť svojou osobnou príčinlivosťou a my by sme im mali ukázať ako na to. Tak ako to dnes a denne dokazujú Ukrajinci, Vietnamci, či státisíce občanov EU, ktorí využili právo usadiť sa kdekoľvek v EU. Viem o čom hovorím, aj ja som jeden z nich.

Systém tretieho sektora, dobrovoľníckych či náboženských aktivít, systém štátnej pomoci mame dosť prepracovaný. A konečne by išli EU kohézne operačné programy na skutočne kohézne ciele, teda napomáhať zníženiu ekonomických a sociálnych rozdielov medzi ľuďmi.

Ono sa to nezdá, ale je to aj v našom – domorodom -záujme. Jednak niekto na tie naše dôchodky bude musieť robiť. A tiež vieme, že noví ľudia prinášajú nové nápady, progresívne riešenia a zaujímavý a pestrý životný priestor.

 

Zamneď: Čierono-biely utečenecký svet rozbíja ideu o nezasahovaní a práve na sebaurčenie

Biely:

Tomas Bella na FB:

Mohol som dnes robiť celý deň rozhovory s ľuďmi, ktorých pred dvoma dňami vylovili zo Stredozemného mora. Zvládol som prvých päť. Napísať sa to nedá, ale skúsiť skúsim. — in Pozzallo.

Zdroj:  Tomas Bella – Timeline Photos.

Čierny:

Většina z nás si po chvíli myslí, že nejde o uprchlíky. Navíc při delší době a opakovaní stejných otázek se většina z „uprchlíků“ začíná do odpovědí zaplétat. S přibývajícím časem máme stále více rozpačité pocity. Ale nejsem soudce ani policista. Proto nechávám další postřehy bez komentáře. Obrázek si udělejte sami:

– Všichni shodně tvrdí, že chtějí z Itálie odejít – nejčastěji do Velké Británie nebo Německa. Ptají se nás, kdy je Italové pustí.

– Ptáme se na převaděče. Žádné převaděče neznají – naložili je na loď, odvezli na moře a nechali na pospas. Jak se dostali přes moře, když neumí řídit loď. Nikdo nám logicky neodpoví.

Takto to vypadá v uprchlickém táboře (Tomáš Zdechovský)

– Většina z přítomných tvrdí, že jejich žena s dítětem jsou v Německu. Na otázku ve kterém městě si nedokáží vzpomenout, tak jako na jméno svého dítěte nebo ženy…

– Většina „uprchlíků“ zná výborně své práva. Poučují nás o tom, co Italové dělají špatně a ptají se nás, kdy dostanou peníze. Stěžují si na pomoc. Jídlo se prý nedá jíst. Mohl jsem ochutnat jejich jídlo, které jeé. velmi kvalitní. Celá delegace zažívá první rozpaky.

Zdroj:  Údajní uprchlíci nebo pouze ekonomičtí imigranti? – Tomáš Zdechovský (blog.idnes.cz).

Hm?

Nie, nevyriešime to, či je utečenecká svet biely alebo čierny. Nerozsekneme to. Svet je proste dúhový. Od 250 do 700 nm je farieb haba dej +1.

Teraz iného, nášho, súdka.  Európa sa pomaly chystá na univerzálny príjem.

Finsko má HDP na obyvatele vyšší než Německo a Francie. Ale základní příjem je možný také díky významnému snížení počtu úředníků daných sociálních programů.

Tento projekt je podporován velkou části finské politické scény. … chtějí základní příjem mezi 850 a 1000 eur měsíčně, aby eliminovali chudobu.

 

Perverzní Utopie?

 

Oponenti kritizují utopický nápad, že je odsouzen k neúspěchu. Jsou přesvědčeni, že tato sociální garance bude motivovat lidi, aby přestali pracovat, zvláště v náročných pozicích, které vyžadují vyšší odměny.

Máme se bát nepříznivých účinků takového opatření? Průzkumy veřejného mínění ukazují, že 79% finského obyvatelstva podporuje tuto myšlenku. Výjimkou jsou úředníci, které ohrožuje, že zavedením základního příjmu ztratí svou práci.

Zdroj:  FINSKO je připraveno experimentovat S UKONČENÍM PRÁCE. Finsko jako první v….

Fínsko, to je prvá lastovička? Nie veru nie je. Z podobného súdka je aj odvodový bonus SaS, ako univerzálna jednoduchá a plošná daňová úľava. Nie, odvodový bonus nie je to isté ako univerzálny príjem. No obe riešenia sú z jedného vreca novej modernej sociálnej politiky 21. storočia.

Škoda len, že Fínsko nemá poriadne hory a poriadne kúpaniaschopné more. A tí ich ugrofínština? Mne by sa skôr páčila Korzika či Čierna Hora. Ich priestor a fínska spoločnosť – a frčím.

Viete si predstaviť, že v EU začneme rozvíjať ďalej sociálny systém a krajiny mimo EU ostanú na úrovni začiatkov 20. storočia? A krajiny zvyšku planéty ani len tam?

Áno, oprávnene ste pohoršení nad ideou predurčenia narodením. Nie, nie je to len nespravodlivé, nie je to ani v súlade s ľudskými právami, aby bol nejaký človek na tejto planéte odsúdený na taký život do akého sa narodí. 

Ja by som vedel čo s tým. Ale nebude sa vám to páčiť.

Na pár hodín som nakukol do Albánska. Po troch dňoch v Bosne a Hercegovine a šiestich dňoch v Černej Hore, ktoré som prefrčal krížom-krážom. Stále nástojčívejšie sa mi vkrádala jedna a tá istá otázka do úst. V mozgovni jej už bolo pritesno:

Ako to, že my sme to dokázali a títo tu majú stále 90. roky minulého storočia? Albánsko ich začiatok, Bosna a Hercegovina ich koniec a Čierna Hora nesmelo nakúka do nového tisícročia.

A hneď za ňou ďalšia, ešte netrpezlivejšia a ešte drzejšia vyskočila z mojej mozgovne:

Kua, prečo im nepomôžeme k nášmu blahobytu?

Pamätáte na moje slová, keď som sa pre mnohými rokmi pýtal: „Keď sme teda toho Švéda zvolili za európskeho ministra financií desaťročia, prečo ho nepošleme Grékom na výpomoc?“

Pamätáte si, ako ste cítili nutkanie povedať, že to by Gréci nezniesli, aby im niekto diktoval, ako majú nastoliť svoju adenauerskú éru? Nuž, tak si gazdovali a gazdovali, až prišli dnešné udalosti.

10.7.2015 13:02 Opatrenia, ktoré Grécko navrhlo, aby dostalo pomoc, sú tvrdšie ako tie, ktoré Gréci odmietli v referende. Vychádzajú totiž z nových dát, ktoré hivoria, že grécka ekonomika je na tom horšie, ako sa predpokladalo pred pár týždňami. Okrem škrtov pribudli aj opatrenia, ktoré by mali zlepšiť fungovanie štátu.

Zdroj:  Opatrenia, ktoré Grécko navrhlo, aby dostalo pomoc, sú tvrdšie ako… – Denník N.

Ukrajinci to pochopili a zavolali si z okolitých štátov poradcov. Napríklad tých, čo vyhrabali Slovensko po Mečiarovi z ekonomických sračiek. Či toho, čo dokázal v Gruzínsku prerodiť sovietsku mentalitu.

Škoda, že si Juhoslávia nedala poradiť od Klasusa a Mečiara s delením ich federácie mierovou cestou. Srbi by s Bosniakmi dnes hrali viac šachu ako hádzali kameňmi.

Prestaňte byť humanistami, ktorí súčasne šíria ideu o nemiešaní sa do vnútorných záležitostí suverénnych krajín. Ak z nejakej krajiny k nám utekajú stovky či tisíce ľudí, z ich problému sa stal náš problém. A my sme povinný si naše problémy riešiť. Že je to na území Sýrie či Líbie?

A prestaňte byť humanistami, ktorí sa spoliehajú, že si oni sami udržia demokraciu a ekonomickú slobodu. Bez vývozu našich životných štandardov bude tých, čo budú za našim životným štandardom prichádzať k nám, bude stále viac. A zbytočne. Písal som o tom.  A udalosti budúcnosti mi dávajú za pravdu.

Každý jeden človek na tejto planéte môže pricestovať legálnym spôsobom, ktorý je legálnym podľa medzinárodného práva. Každý môže požiadať o azyl na ktoromkoľvek “schengenskom” veľvyslanectve priamo v ich krajine.  V Európe sú tisíce Ukraincov, ktorí sem “spôsobne” a “disciplinovane” emigrovali.  To je dôkaz, že to ide.  To je dôkaz, že EU nemá s prisťahovalectvom žiadny zásadný problém. Áno máme  problém so sťahovaním národov a vojnovými utečencami.  Máme problém ako ich nenechať utopiť sa, ako ich osušiť, dať im dočasne strehu nad hlavu a pripraviť prepravu domov. Do ich domova. Viac:  Sťahovanie národov nie je ani emigrácia ani právo usadiť sa | M+M+M+M (4M).

Oni cestujú za nami. Dúfajú v nás. Počítajú s tým , že im to tu všetko zabezpečíme. Za chvíľu nás utlčú čiapkami, ak tam nezavedieme náš kapitalizmus a našu demokraciu. Alebo si myslíte, že plávajú do EU v túžbe po ruskej hitlerovskej diktatúre? Alebo si myslíte, že doma neskúšali žiť a vzdali to len z lásky k moreplavbe? Skúšali, ale nikam to nedotiahli. Spoliehajú, že my to za nich urobíme.

Uvedomte si, debilkovia moji, že naša demokracia takto nefunguje. Nefunguje to tak, že niekto to zariadi. Naša demokracia tu u nás funguje tak, že my si sami sebe zariaďujeme podľa svojich túžob náš svet okolo nás. Od dediny až po usporiadanie a vedenie štátu. Spomínate si, každé 4 roky máme voľby a zvolený môže byť ktokoľvek z nás.

Myslíte si, že len tým,. že sem prídu, zrazu toto pochopia? Zo dňa na deň? Niečo, čo je nehmatateľné a učíme sa to v škole 10 rokov a počas celého dospelého života si to pravidelne opakujem? Viac: Utečencov treba vracať spolu s balíčkom učiteľov slobôd a demokracie | M+M+M+M (4M).

Nedokázali to sami od seba pochopiť Gréci, nechápu to sami od seba ani Kosovčania utekajúci za prácou do Nemecka ani Albánci hoviaci si v 90. rokoch minulého storočia.  Vôbec nechápu, že vlastný štát je im úplne na hovno, keď sú pomaly najchudobnejší v Európe.

Priatelia, všetko to trvá strašne dlho a čas sa nám kráti! EU musí začať robiť svetovú politiku. Inak si môžu Fíni rovno začať stavať svoj berlínsky múr. A Slováci a Bavori a Košičania tiež. Ja takú Európu nechcem.

Porozmýšľajte o tom akú Európu chcete, takto v nedeľu poobede, s krvou plnou chylomikrónov a parasympatikom v plnom záprahu. Je to len a len vaša slobodná voľba.

Máte pocit, že som v rozpore s tým čo som písal minulú nedeľu A čo takto prestať vynucovať a začať byť lákadlom? Priatelia, oni tým, že sadli na tú loď už rozhodli. Oni tým, že školia samovražedných atentátnikov sa už rozhodli. Už dali jasne najavo, že sme tým lákadlom. Len akosi nevedia ako na to. Tak im konečne pomôžme.

Ja naozaj nevidím jediný dôvod, prečo by HDP Nigérie, Líbie či Konga nemohlo byť na rovnakej úrovni ako má Fínsko. A už vôbec nevidím dôvod, prečo by som sa nemohol rovnako zamestnať na rok-dva v lekárni v Pakistane, Gibraltare či Kamerune s úplne rovnakou kvalitou poskytovanej lekárenskej starostlivosti ako v Nemecku či Nórsku a rovnakým životným servisom. To ste takí rasisti či xenofóbi, že si myslíte, že to tamtí ľudia nedokážu, či že si to nezaslúžia?

Nie, žiadny socializmus  a zadarmo až do huby. Každý si musí svoje odmakať. EU disponuje bohatými vedomosťami, ako sme svoj blahobyt dosiahli a aké boli slepé uličky komunizmu či nacizmu. Naozaj si myslíte, že jediný spôsob, ako to dopriať tým ľuďom, je, že prídu za nami?

Porozmýšľajte o tom akí že ste to vy humanisti, vy čo myslíte len na dnešných utečencov a akí že sme to mi odľudi, čo myslíme na generácie u nich tam doma. Porozmýšľajte takto v nedeľu poobede, s krvou plnou chylomikrónov a parasympatikom v plnom záprahu. Priznám sa, že váš dešpekt sa ma onehdá silno dotkol. A vecte, že vám to dlho nezabudnem.

Zamneď: A čo takto prestať vynucovať a začať byť lákadlom?

Tutú fotografiu som spravil nad obcou Žunovica, mestskej časti mesta Hadžići, kanton Sarajevo, Federácia Bosny a Hercegoviny, štát Republika Bosna a Hercegovina, Európa, Zem.

Cintorín v Žunovici

Cintorín v Žunovici. Biele muslimské stĺpiky a čierne kresťanské do mramoru vytesané kríže.

Túto fotku som urobil vo Valašskom Meziříčí, okres Vsetín, Zlínský kraj, Česká republika, Európa, Zem.

Židovské hroby

Židovské hroby na cintoríne, Valašské Meziříčí. V pozadí sú hroby príslušníkov Wermachtu padlých v II. svetovej vojne.

Keď zas raz budete chcieť niečo od niekoho vyžadovať namiesto toho, aby ste išli príkladom a zlákali ho svojou atraktivitou, zájdite si prosím na cintorín. Jeden máte len kúsok cesty za svojim barákom.

Na cintorínoch, na tých fotkách, vedľa seba ležia ľudia, čo boli za života úhlavní nepriatelia. Aj na tom vašom je to tak. Ak by sa toho dožili, isto by ich šľak trafil od pobúrenia. Ako si to ich potomkovia len mohli dovoliť, pochovať ich vedľa toho človeka, na ktorého za života nemali pekného slova, vedľa človeka, ktorý bol pre nich len hnusný odpad. Dostali čo rozhodne nechceli.

Dám ešte jednu fotku?

Na pláži

Na pláži v Čiernej Hore

Je tak málo miest, kde sa dobrovoľne pripravujeme o svoj osobný priestor. No pláž, to je niečo iné. Deku máme pár centimetrov vedľa deky niekoho úplne neznámeho. Dokonca sme skoro nahý. Kam sa zrazu podela naša hanblivosť? Naša túžba po vydelení a ochránení svojho osobného priestoru?  Svoje osobné veci nechávame len tak bez dozoru, keď ideme do vody. Kľúče od auta, mobil, doklady, načatú fľašku s pitím, to všetko pokojne necháme, aby sa ktokoľvek mohol k tomu priblížiť na pár centimetrov.

Nemáme na výber. Ak sa chceme slniť či kúpať na rovnakej pláži, musíme byť spolu.

Aj na tej pláži aj na tom cintoríne, ležíme len pár centimetrov od iného človeka. Mohli sme ho nenávidieť, mohli sme ho milovať, mohol nám byť ľahostajný. Nakoniec si ustelieme vedľa seba a vôbec nezáleží  na našom prianí.

Každý by mal aspoň raz ležať na morskej pláži.  Aby si vyskúšal, aké to bude, keď bude ležať na cintoríne. Poobzerajte sa po tých skoronahých. Henten je obézny, tamtá má strije, tuto ten vyšportovaný manažér, tamto tá má vyfintené plavky. Všetci obnažení, nikde žiadne šaty, ktoré by robili človeka.

Ako k tomu prídem ja, najzbožnejší, najpočestnejší, najmierumilovnejší a najkrajší? No ako?

Keď prídete na pláž prvý deň, obzeráte sa po ostatných. Odhadujete čo sú zač. Akú majú výbavu, aké vychytávky do vody, ako majú skúsení matadori zabezpečený slnečník proti odfúknutiu. Po pár dňoch sa z vás stávajú skúsený plážový vlci, viete čo a ako, kedy zájde slnko za horu, kedy majú v plážovom bare šťastnú hodinu. Stávate sa okukovanými, dávate príklad ostatným. A tak ako vy pred pár dňami, dnes už iní od vás odkukávajú finty. Ste vzorom.

Na tom bosniansko-hercegovinskom cintoríne nikto pre nikoho nebol vzorom. Biele stĺpiky boli pre čierne kríže len odpadom a keď sa nechceli správať podľa predstáv čiernych krížov, strieľali po nich. Biele stĺpiky paľbu opätovali. Niekde to zas bolo naopak.

Vieme a nevieme spolu medzi sebou vychádzať. Bol by som oveľa radšej, keby sme spolu vedeli vychádzať. Keby sme prestali od toho druhého niečo násilím vynucovať. Aby sme začali byť nasledovaniahodným príkladom. Aby sme lákali, tak ako lákame imigrantov zo Sýrie či Afrických krajín svojim mierovým spolužitím a schopnosťou pracovať na svojom ekonomickom blahobyte.

Keď prestaneme násilím vynucovať a staneme sa nasledovaniacenným príkladom, cintoríny nebudú preplnené mladými mŕtvymi. Porozmýšľajte o tom, či by to nestálo za to. Prestať vynucovať a začať byť lákadlom.

Najbližšiu šancu na Slovensku nám dajú slobodné a demokratické voľby.

Nie, nie je to jednoduché. S pištoľou pri spánku voličov  poľahky vyhráte kde-aké referendum. Rozhadzovaním peňazí po uliciach si poľahky kúpite kde-koho.

Stať sa nasledovaniahodným príkladom, to si musíte dlho a namáhavo odpracovať. Keď ste nasledovaným príkladom získate povinnosť sa postarať o tých, ktorých ste zlákali. Ste zodpovedný za to, čo si skrotíte! Veď pamätáte na líšku, že? No nikdy sa vám nestane, že vás vaši pozostalí pochovajú pár metrov od tých, ktorých ste nenávideli, ktorých sa vám nepodarilo presvedčiť puškou, tak ste ich postrieľali ako odpad. Budete ležať medzi tými, pre ktorých ste boli vzor a ktorí vás nasledovali. Dostanete to čo ste si celý život priali.

Môžete nasledovať Hitlera, Miloševiča, Putina. Alebo mňa. Porozmýšľajte o tom, takto v nedeľu poobede, s krvou plnou chylomikrónov a parasympatikom v plnom záprahu. Je to len a len vaša slobodná voľba. Tak potom nehovorte:

– Ale nič som, moja, nemohol urobiť.

– Nič?

– Stál som tu a pozeral, ako ho brali.

Zdroj:  Aké tri otázky sa nekladú v dnešnej Bosne (úryvok z knihy W. L. Tochmana).

Vždy sa môžete nejako rozhodnúť. Aj len tak stáť a pozerať sa, ako niekto niekoho núti, ste sa slobodne rozhodli. Raz z vás toto rozhodnutie isto-iste urobí alebo zavrhnutiahodného alebo nasledovaniahodného. Verte mi, stane sa to.