Zamneď: Povedal som Servus a už mi to zamyslenie ostalo

Páči sa mi pozdrav Servus. Jednak ho používajú takí tí starí (Sledujete tú moju gramatiku? Toto by korektor nezachránil ani náhodou, nie to ešte automaticky.) intelektuáli ako je napríklad Lasica či Satinský. Servus! je od úradný sluha, posol. Keď niekam prídem, hneď sa tým predstavím. Som sám svojho seba posol.

A pritom mi ostane môj odpovedný pozdrav: No nazdar! Ten pozdrav mám rád. Je to hneď a zaraz odpoveď, reakcia na posolstvo vyslovené v pozdrave Servus!

Servus!
No nazdar!

A 3/4 komunikácie je vybavených. Som tu, priniesol som seba, nejaké posolstvo. Fajn, prekvapil si, že si prišiel, je to milé, ale veľmi ma neprekvapuj svojim posolstvom, lebo žiadne posolstvo nie je tak úplne neškodné. Minimálne narušením dovtedajšej homogenity ničoty, ktorú posol svojou novou prítomnosťou narušil.

Tri slová verzus za odstavec tárania. Hm, ako by som telefonoval so svojim otcom. Môj otec, a to je veľký syn svojho národa, to je stelesnenie úspornosti v telefonovaní. Máme to v sebe odmalička obaja. Možno aj preto, že sme ako deti nemali telefón doma. Na nás telefónne firmy nezarobia na dlhých telefonátoch. A keď sa stretneme na jednej linke, povieme si čo treba pár slovami.

K môjmu otcovi presne pasuje pozdrav Servus! Je to presne ten správny intelektuálny pozdrav, ktorý k nemu pasuje.

Tri slov verzus… Ale jedna veta ako hruda zlata.  Ako tá z filmu Rabaka. Na konci, keď Filan ide po rukách z Prahy zaznie:

Všetci by chceli byť van Gogh, ale odrezať si ucho ani jeden.

Ja viem, ono to nie je Filan, ale nejaký herec, čo hrá nejakého toho koncertného scenáristu. Pre mňa je to „Filan“.

Pozeral som ten film s mladším deckom. Aby som mu doplnil vedomosti o slovenskom filme, muzike a Filanovej poetike. Nebyť takýchto filmov, ten socializmus 80. rokov nám už nikto neuverí. Uff, minul sa pre mňa v pravý čas.

Voľakedy dávno som mal také chcenie, občas napísať na blog úvodník. Chcenie dlho nevydržalo, lebo písanie úvodníkov chce výdrž a pravidelnosť. No nikdy nie je neskoro to skúsiť ešte raz. A tak vznikli nepravidelné Zamyslenie na nedeľu. A keďže niekedy som zamýšľal s krvou plnou chylomikrónov aj nad politickými témami, vznikli aj Politické zamyslenia na nedeľu.

Neviem koľko som ich už napísal. Iste je ich o jeden viac, ako by si minimálne 80% z vás prialo. A tým ostatným zas stále vŕta v hlave, prečo píše na konci svojich nedeľných zamyslení o nejakých chylomikrónoch.

Toto je ten moment, keď by sa hodilo to už konečne vysvetliť. Tak teda…

Dobré zamýšľanie prajem a Servus!

Share Button

Zamneď: Vždy sa dá aj lepšie.

Dnes sa svätili ratolesti na počesť príchodu Ježiša do Jeruzalemu. Ľudia ho radostne vítali. O pár dní budeme kričať: “Ukrižuj!”

Sme rýchli a sme presvedčiví.

Chcel by som si to vykladať tak, že tú radosť mali jednotlivci a tú nenávisť mal dav. Nie je nad to hodiť, to čo sa nám samým na nás samých nepáči, zhodiť to na iných.

Svetlo sveta

Svetlo sveta

Ešte že o pár dní príde Ježiš a sníme všetky hriechy sveta. Hodíme ich všetky na neho a budeme mať od hriechov spätý pokoj. On sa za nás obetuje a my sa tak zbavíme všetkého trápenia. A po čase aj to, že sme vôbec mali nejaké hriechy, aj to všetko hodíme na neho. A budeme kričať: ON ZA TO MÔŽE!

O rok to urobíme zas a zas a znova. Niekto za to vždy môže. Niekto iný. A málokoho napadne uvažovať nad samým sebou. Nad tým, či sám urobil dosť pre to, aby sa vôbec do takej situácie nedostal. Síce si zakričia aj to “Ukrižuj!”, no kus toho zvolania budú adresovať aj sebe samému.

Vždy sa dá aj lepšie.

Tak sa skúste, takto počas vrcholiaceho pôstu s krvou plnou chylomikrónov  zamyslieť, či ste si vôbec spomenuli na to, že by sa dalo aj lepšie. Nech už to “lepšie” vztiahnete na akékoľvek svoje vlastné osobné konanie.

Share Button

Zamneď: Strpte ešte 2-3 mŕtvych, kým zistíme kto je hlavou teroristickej bunky

Pán Boh uchovaj, aby som chcel niekomu radiť. Je nedeľa, tak sa len tak zamýšľam.

Najprv navodíme atmošku.

Bol taký fajnový seriál, volal sa Případy 1. oddělení. A tam bola jedna epizóda, ktorá sa venovala chytaniu vraha strihača v televízii. A keď sa snažili rozpracovať jeho dávneho komplica z predošlej kriminálnej činnosti tak narazili na to, že toho komplica majú rozpracovaného kolegovia venujúci sa krádežiam aut.

A teraz príde pointa atmošky:

Tí policajti, ktorí riešia tie autá, vytiahnu spis hrubý ako encyklopedický časopis Pyramída a prosia tých policajtov čo vyšetrujú vraždu, že ešte nemajú nabité. Aby počkali, aby im nekazili ich niekoľkomesačnú  robotu.

Hele Vašku, děláme na nich půl roku. Máme už jen krok k velkejm rybám. Ale ješté nemáme nabito. Děláme na tom s němcema a rakúšákama. Potřebovali by sme je ješte chvilku  nechat pracovat. Aby sme je pochytali všechny.

Výš co po mě chceš?

Zdroj: Případy 1. oddělení: Smrt novináře (13/14) — Česká televize čas 43:35

 

Koniec navodenia atmošky.

Predstavte si, že vám počas tohoto obdobia, keď policajti zbierajú a zbierajú a zbierajú, keď vám počas tohto času ukradnú auto práve ľudia z tohoto gangu. A policajti o tom vedia no nekonajú, lebo zbierajú dôkazy na hlavu celého gangu.

Viete priatelia, sledujem teraz ako sa kde-ktorá policajná zložka vytasila s tým, ako mali mnohých z tých samovražedných atentátnikov z Paríži na muške, ako ich sledovali.

Sledujem to horúčkovité odhaľovanie z ničoho-nič.

Naozaj z ničoho nič?

Ja naozaj nechcem nikoho podozrievať z cynizmu. Sám som lekárnik a viem, čo znamená profesný cynizmus. Takže by som sa, takto v nedeľu s bruchom plným chylomikrónov, neodvážil policajtov obviniť s cynizmu nadhodeného v nadpise.

Ale zamýšľať sa hádam môžem. Nie?

Nie je náhodou čas zamyslieť sa nad tým, či v prípade podozrení zo snahy zabíjať, by sme rozhodne nemali ostať v rutine naučenej pri odkrývaní autíčkárskych gangov? Ja neviem, či áno alebo nie. Len sa zamýšľam.

Naozaj, to čakanie, kým budeme mať nabité a teda tiché strpenie páchania ďalšej trestnej činnosti pod dozorom, je také potrebné a také užitočné? Ja neviem, len sa zamýšľam.

Pretože nakoniec to aj tak bolí a tečie nie jeho, ale moja krv.

Ten chlap co mě kopl řekl sorry a pak šel ale ono to stejně bolí jako kdyby chtělo a to co kape z mého rozbitého kolena je moje ne jeho krev

Zdroj: JAROMÍR NOHAVICA – oficiální web – Tvorba

—-

To by ste nepovedali, kde mi napadol námet na dnešné nedeľné zamyslenie. To som takto dosť významne unavený a otrávený čakal v dosť významne absurdnom rade na zaplatenie za tankovanie nafty na jednej čerpačke. Predo mnou v rade bolo asi 7 ľudí, ktorí si kupovali colu, koláčik, baketu a kilo iných sprostostí. Na čerpačke som chcel zaplatiť a čakalo ma posledných 40 kilometrov do vytúženej postele. A za mnou už ďalší 4 čakajúci.

A v tejto atmosfére a mojej nálade prišiel ku mne chlapík, ktorý  so slovami “S dovolením” sa samozrejme pretláčal krížom cez tento rad priamo skrz moju komfortnú zónu (a že ju mám veľkú).

Nuž a mňa, v tejto vrcholne unavenej a rozmrzenej nálade napadlo odpovedať: “Nie nedovolím, urobte 5 krokov navyše a obíďte celý rad.”

Ani nemrkol a pretlačil sa skrz rad skrz moju komfortnú zónu.

Bola to nie jeho, ale moja komfortná zóna. Keď je človek unavený a rozmrzený všeličo sa mu začne zdať arogantnejšie ako inokedy.

A tak mi napadlo, že to je naša, nie  policajtova komfortná zóna, ktorá bola narušená. Či to už nie je tak trochu profesný cynizmus a profesná arogancia od policajtov, keď si myslia, že občania predsa musia strpieť, aby oni mali blyšťavejšie výsledky, či o 5 krokov kratší chodník.

—-

Nabudúce to môže byť váš čas, ktorý budete strácať, keď policajti v záujme svojej práce a svojich prémii strpia o jednu krádež auta navyše, aby už konečne mali nabité.

Nie nechcem si nič určitého myslieť, len sa tak zamýšľam, či náhodou aj v Paríži niekto len tak nečakal na to, kým bude mať nabité. Veď je také lákavé byť v žiari reflektorov za Usámu. Kvôli nejakému radovému atentátnikovi, čo sa ani atentátnikom nestal, len ste ho zabásli za nezaplatené dane (či podvodný sobáš), vás na tlačovke asi nebudú tak obletovať (leda na Slovensku).

Poviete si vyšší princíp berie všetko? Možno je ľudský život tým najvyšším princípom. Či nie? Ja sa len tak v nedeľu zamýšľam.

Share Button

Zamneď: Bejby, má zmysel sa ešte zamýšľať, alebo už len tresnúť dverami?

Je to tam! Máme 40% podporu okrádania blížneho svojho daňové poplatníka od samotných daňových poplatníkov.

Myslím, že tým to končí.

Keď na prelome 19. a 20. storočia mal proletariát biedny plat, komunistická Internacionála so svojim heslom “Proletári všetkých krajín spojte sa!” slávila úspech. Protivník bol jasný. Bol to ten vykorisťovateľ, kapitalista. Kam to viedlo nám ukázalo krásne 20. storočie.

Kým  na jeho začiatku sme si mohli povedať, že je dobre, že človek nevie čo ho čaká, tak dnes sme už poučený. Dnes, keď 40% mojich spoluobčanov túži po okrádaní zvyšných 60% by pomenovanie príčiny zla a riešenie podľa vzoru 20. storočia viedlo k susedskej genocíde.

Dnes sme v stave, že 40% nadáva na chýbajúce hajzel-dosky v nemocnici v Žiline a tých istých 40% si zvolí tých, čo tie hajzel-dosky ukradli. Ak by sa postavili proti sebe podporovatelia a odporcovia štátneho kradnutia, máme tu cca 800 000 samovrážd.

Takže čo? Je už naozaj čas len na tresnutie dverami za sebou? Počkáme, my z toho 60% elektorátu, kým sa tých našich 40% vyzabíja, alebo ako v prípade babiek-demokratiek, kým umrú?

Viete, mne je veľmi blízky prístup toho malého človiečika v plachte. Móhandás Karamčand Gándhí – to je môj kamoš do zlých čias. Gándhí, to bol majster dôkazu sporom. On len v pokoji a bez náhlenia vykonával všetko v medziach zákona.

Možno je ešte jedno riešenie. Paralelný svet novej ekonomiky. Napríklad v prípade mladých progresívnych start-upov jednoduchá otázka: Zúčastnili ste sa štátnej konferencie? Ak áno, môžeme pokračovať v jednaní už len na tému výsledkov futbalovej ligy majstrov či MS v Katare. O biznise už nemá zmysle diskutovať.

Možno je aj iné, nie až tak radikálne ako diskusia o futbale či tak hlasité, ako tresnutie dverami. Už čoskoro sa uzavrie fiškálny rok 2015. Ostáva tak 60-70 dní na investície. Čo je zo zisku zainvestované, z toho štát daňový základ jakživ neurobí. Možno vaša obec, alebo obec, kde žije vaša stará mama potrebuje nové zvodidlá okolo hlavnej cesty. O umeleckých dielach mladých výtvarníkov by sa mohla kde-aká lúka uprostred lesa obohatiť.

Veď podľa priania. Eurofondy vyčerpať treba, keď aj na šrot. Veď podľa zákona, každá novostavba má mať umelecké dielo a Napoleón nemôže stáť všade.

Mal som dva súkromné rozhovory. Dotyční boli prekvapení, keď som im vysvetlil, že reklama na operačné programy sú doplatky vládnej strany za svoju predvolebnú reklamu. Boli veľmi prekvapení, komu patrí televízia TA3 a že to nie je verejnoprávna televízia. Stačili 3 minúty a zmena volebných preferencii dosiahla π radiánov. Tých 40% sú vlastne chudáci neinformovaní. Možno stačí medzi nich zájsť a na jasných príkladoch na úrovní 6 triedy základnej školy im ukázať ich lásku seba okrádaniu.

No veď vy už isto niečo vymyslíte.

Je tu 60%, ktoré z donútenia, lebo veď len smrť a dane sa musia, ostatné sa môže, financujú tých 40%. Čo je z donútenia, nie je nikdy na plné gule. Výhodou navyše je, že tých 40% miluje kadejaké ojebávacie výnimky a diery. Takže ich zákony sú takýchto dier plné. Čo je podľa zákona, proti tomu ani Bonaparte nebude mať žiaden dišputát.

Tých 60% je väčšina… O výsledku volieb rozhodne 40% podiel zúčastnených voličov. Koho je to smola? Koho? No koho?

Zamyslite sa takto, s krvou plnou chylomykrónov, s kým budete najbližšie 4 roky robiť svoj biznis. Prečo je 40% viac ako 60%? Prečo víťazí hlúposť a nevedomosť nad nádejou a profesionalitou? Prečo sa 40% bojí toho, že im 60% zlepší život?

Možno vám pri tom uvažovaní poradí Bejby. Veď tá má informácie z prvej ruky.

Dnes už Bejby čakajú na zavolanie budúceho premiéra, aby zatočili s budúcimi triednymi nepriateľmi. Na čo čakáte vy? Na to, ako blahej pamäti veľký mufty siahol do toho, čo našiel v jedom rodinnom dome uprostred Trenčína, nový premiér siahne tam, kde posledných 8 rokov pracoval a zavolá Bejby?

Pod čiarou: Áno, ten pocit niekde v zadnej časti mozgovni je správny. Text obsahuje kopu narážok a inotajov, že by sa aj legendárna antológia Tisíc a jeden vtip mohla žltiť, keby sa už nie.

Share Button

Zamneď: Je 100% istota, že 100% volebného programu sa nedá zvoliť

Pravicový volič hovorí, že nemôže voliť tie existujúce, lebo len z časti vyhovujú. Na pravej strane futrom vznikajú nové strany, ktoré sa chcú odlíšiť práve v tých častiach. Pravicovému voličovi nevyhovuje, že na pravej strane je z čoho vyberať.

Tak takto nejako zaznel jeden z postrehov, ktorý som zachytil v rámci neformálnych rozhovorov po skončení Programovej konferencie SaS.

A moje postrehy?

Kopa vízii, kopa jasných odborných predstáv, o tom, ako viesť krajinu tak, aby sa tu dalo dobre žiť. Aby boli obyvatelia Slovenska dobrou spoločnosťou pre ostatný svet. Sulík ako predseda dal dohromady ľudí, ktorí majú predstavu a ktorí sa dokázali poradiť s odborníkmi, ako tieto predstavy dopracovať.

Strih odbočka:

Kade-tade počúvam každého, čo by bol rád zaradení do kategórie “intelektuál”, ako Smer, namiesto toho, aby ako správny politici niekam krajinu viedli, tak robia politiku prieskumu verejnej mienky. Naposledy v súvislosti s tým, ako Smer mení slogan svojej predvolebnej kampane. Osočujú Smer z toho, že to nerobí preto, že takto chce robiť politiku, ale že to Smer robí preto, že takto mu najviac voličov dá hlas, aby priateľom a ich biznisu dobre bolo.

Strih, koniec odbočky.

Som kresťan-katolík a okrem toho lekárnik. Vidím do veci a téma eutanázie, tak ako je momentálne uchopená, je mi strašidelne proti srsti. Je to dôvod prečo nevoliť SaS? Téma eutanázie sa dotýka niekoľkých jednotlivcov. Kto číta moje texty vie, že v takomto prípade vždy napíšem: Ale týchto sa to týka na 100%. Teraz naopak napíše: No tíka sa to pár percent, ktorí neumierajú ľahko. Viac ako 90% z nás umrieme, že si to ani nestihneme všimnúť.

Podobne je to s témami okolo homosexuálov. Je to téma, ktorá mi je, tak ako sa prezentuje, vrcholne protivná. Veľmi som ocenil, že nastal v SaS posun a v tejto oblasti sa chcú sústrediť na problematiku “registrovaného partnerstva”. A to tak, že má ísť o čisto administratívno-právny inštitút prístupný každému. Aj párom rovnakého aj párom rôzneho pohlavia. Skvelá správa pre mňa. Dve ženy by nežili v manželstve (termín považujem za vyhradený pre pomenovanie sviatostného aktu), ale v partnerstve. Dvaja dospelí (muž a žena) by mohli právne upraviť svoje vzťahy ako sme zvyknutý v manželstve a nemuseli by uzatvárať manželstvo (zas ten jazykovedný termín.  Vízia upravená v duchu prianí spoločnosti. Bez rezignácie na svoju predstavu o správnej, morálnej a pravdivej spoločnosti.

Ako občan tejto krajiny nechcem byť za debila, lebo nemám prehľad v tisícoch výnimiek, ktoré Smer doniesol do nášho právneho systému, aby tí, čo v tom vedia chodiť, mohli byť občanmi vyššej kategórie. SaS má po tejto stránke super riešenia pre daňové a odvodové a sociálne oblasti. Koľkých ľudí sa táto oblasť týka? Je to 95% z nás, čo nie sme za vodou.

Ako zamestnanec nechcem, aby moja firma míňala peniaze na veci, ktoré ani mne ani firme nič neprinášajú. Zamestnancov je v tejto republike niekoľko miliónov. Pre nich môže zrušenie, škrtanie, zjednodušovanie priestoru pre podnikanie priniesť desiatky eur vo výplatách navyše. Peňazí, ktoré stojí pracovná zdravotná služba pre administratívu, školenia vodičov-obchoďákov či koncesionárske poplatky právnikých firiem. Koľko ľudí by vďaka tomu mohlo mať vyššie prémie, väčší základný plat či podiely na zisku? Státisíce?

A potom sa dočítam v statusoch po internete, ako je SaS nevoliteľná, lebo… Koľkých ľudí sa dotýka to, čo je pre vás nevoliteľné? Naozaj chcete čakať na tú politickú stranu, ktorá prinesie pre vás na 100% vyhovujúci spôsob riadenia tejto krajiny? Potom vám ale asi neostáva nič iné, len si túto svoju stranu založiť a sám aj zvoliť.  No ale to by bolo v rozpore s tým, že vám vadí rozdorbenosť pravicovej opozície… Tak čo vlastne to vaše lebo…, tak čo vlastne to vaše ale… má priniesť?

Na tej konferencii prezentovali profíci svoju predstavu o tom, ako ten ich kus spoločnosti (zdravotníctvo, dane, životné prostredie, proste všetko) má podľa nich byť vedený, aby bolo Slovensko dobré miesto na život. Vždy to prezentovali straník spolu s nejakým profíkom v danej oblasti. Nie, neboli to Sulíkove predstavy. Alebo si myslíte, že Drgonec, Szalay, či chlapík z INECO alebo nebodaj Jančura by sa  ako sulíkove figúrky prezentovali, ako podľa Sulíka má vyzerať rezort spravodlivosti, zdravotníctva, dane či doprava? Naozaj si myslíte, že keď predseda rozkáže, tak by sa správali ako Filko?

Volebný program – to sú jasné vízie, jasná ponuka, ako by mohol Slovensko vyzerať, keby SaS dostalo 30-50% hlasov vo marcových voľbách do NR SR a keby SaS zostavovalo vlastnú vládu. Tak to ale isto-iste nebude. Ak bude SaS v reformnej pravicovej vláde, bude sa z toho programu ustupovať. Utopista nie som, preto neočakávam, že za svoj hlas dostanem 100% programu SaS. To sa proste nedá. A to je vlastne splnenie toho vášho ale…, tak sa splní to vaše lebo…

 

Nuž, tak si to takto v nedeľu, s bruchom plným chylomikrónov preberte. Uvažujte nad tým, či je vaša požiadavka 100% istoty dosiahnuť 100% dokonalosť volebného programu  a súčasne aj 100% dokonalosť morálneho osobnostného profilu politikov vôbec zmysluplná.

Hovoríte, že ale… ?

Viete čo znamená vaše ale…? Vaše ale… znamená, že ďalšie 4 roky sa bude realizovať program strany Smer. Ten má program na ochranu nesvojprávnych občanov Slovenska zložený podľa výsledkov verejnej mienky.  Priemerný občan bez akejkoľvek ambície rozvíjať túto krajinu formou prieskumu verejnej mienky tvorí program strany Smer.

  1. Občan, ktorý nedostane žiadne pravdivé a správne informácie, občan, ktorí dostane informácie  TA3, zo samodiskusie RTVS
  2. na základe týchto podkladov odpovie na prieskum verejnej mienky.
  3. A na takomto základe vznikne volebný program, ktorého jediným cieľom je byť zvolený.
  4. č.b.t.d.

Nič z toho, čo je v tom programe sa nemusí už nikdy zrealizovať. Cieľ bude splnený. Povie sa niečo v ďalšom diele samodiskusie. Zadá sa nový prieskum verejnej mienky. A na jeho základe sa občanom venuje 1,9€ ako odmena za volebný hlas. Jediným cieľom toho ich programu je byť zvolený. Nič viac. Hlavne byť zvolený, aby ich podnikaniu dobre bolo. Žiadne vízie, žiadne predstavy, žiadna ponuka na výber. Smer neponúka do súťaže o výber budúceho smerovania Slovenska. To je to vaše ale…

V apríli 2016 niekto do poslaneckých lavíc zasadnúť musí. Aj keby k voľbám prišli čo i len 3 ľudia, začne 150 poslancov dostávať plat a následne niekoľko trisíc ľudí svoje platy v kadešjakých dozroných radách či výkoných funkciách štátnych podnikov. Váš hlas im dá plat.  A koncom apríla 2016 na 100% vznikne programové vyhlásenie vlády.

Sú len dve možnosti:

  1. Programové vyhlásenie vlády bude obsahovať vízie, kam sa bude Slovenská republika pre nás samých uberať, ako sa budú štátne firmy riadiť a ako sa bude kontrolovať ich riadenie.
  2. Programové vyhlásenie bude obsahovať rozdelenie peňazí z vašich daní na súkromné účty v podobe vratiek za budúce CTčka, budúce ničneriešiace IT projekty, v podobe odmien za vysedávanie v dozorných radách či dvoch-troch platov za 2-3 obsadené štátne funkcie.

Áno, takto ultimatívne sú dnes rozdelené odborné kapacity v tejto republike. Na jednej strane sú profíci, ktorí majú predstavy o rozvoji spoločnosti tohto štátu. Na strane druhej sú ľudia, ktorí vo voľbách vidia nástroj na naplnenie svojej peňaženky.

Je to plne o vašom osobnom charaktere. Ciele, ktoré vložíte do týchto volieb sú prejavom vášho osobného charakteru. Uvažujte o tom, takto v nedeľu, s bruchom plným chylomykrónov.  Je to ako s tým programom SaS po voľbách. Aj z neho sa uplatní len časť. No aká časť, to je závisí, koľko percent u vás osobne získa to vaše ale…

Share Button