Dlhý článok o o tom, ako je rozumné byť kapitalista. A tom, ako si zabezpečiť trvalo udržateľný prísun peňazí do osobného rozpočtu. A mnoho a mnoho zaujímavých myšlienok. Veď píšem, že je to dlhé. Akokoľvek, pri čítaní použite metódu kritického myslenia.
A lot of people have been learning that job security doesn’t mean much these days. More than 500,000 Americans learned this lesson last month when they lost their “safe and secure” jobs.
Dnes tu máme opäť niečo o platení za obsah. Pomaly sa z tejto témy stáva tradícia na tomto blogu. Tentokrát to bude o jednom fungujúcom modely.
Najprv obligátny citát z článku, ktorý ma inšpiroval. Viac inšpiroval ako že by tento článok bol práve len o tom, čo sa píše v citáte:
Podle vyjádření Emy Linaker, PR manažerky Google EMEA, pro DigiWeb.cz je cílem vyhledávačů a podobných produktů, jako je Google Book Search a YouTube, usnadnit uživatelům při plném respektování mezinárodního autorského práva přístup k informacím provozovatelů obsahu jakékoli velikosti, od jednotlivců a jejich domácího videa až po velké televizní společnosti. Výsledkem by mělo být více pozornosti pro tento obsah a v řadě případů i příjem pro autory, vydavatele a producenty. Zdroj: Porušuje Google autorské právo?digiweb.ihned.cz/…
Hlavička po klinčeku: Zabezpečiť taký prístup, ktorý súčasne prinúti zaplatiť, ale umožní bezplatne prehľadávať. Preto sa veľmi, ale veľmi pozdáva ako príklad obchodného modelu to, čo predvádzajú zpravy.seznam.cz. Prehľadáva sa celý zdroj, ale za jeho zobrazenie treba zaplatiť autorovi/majiteľovi práv. Na to musia ale majitelia práv svoj obsah sprístupniť robotom vyhľadávača.
Malá odbočka: Majitelia novín pravidelne po krátkom čase schovajú hafo obsahu do plateného archívu. Tento obsah pre užívateľov siete týmto momentom umrie. Prestane existovať. Keď si predstavím, koľko užitočného obsahu takto umrelo, je mi na zaplakanie. A nejde len o textový obsah. Na inom mieste (včera) sa zamýšľam nad budúcnosťou vyhľadávania vo fotografiách a videu.
Áno z pohľadu mňa ako užívateľa siete by to bolo na nasranie. Vyhľadávam a na prvých 5. miestach mám super relevantný obsah pre moje potreby. Kliknem na odkaz a tam: Chceš vidieť? Zaplať! Myslím, že sa k tomuto stavu čoskoro dopracujeme. Stačí len, aby niekto začal. Po zaplatení sa zobrazí plný obsah v kopírovateľnej podobe. Algoritmy na poskytovanie relevantného obsahu sa stále zlepšujú. Takže bude stále menej reklamácii typu: Vyhľadalo mi to krávoviny. Rovnako sa užívatelia postupne učia klásť správne otázky, tak, aby dostali odpovede po ktorých túžia.
Pár ľudí ho poskytne ďalej, to iste. Na sieti bude vystavený, roboty ho zaindexujú a zaradia niekam do výsledku vyhľadávania. Kam? Na začiatok? Nie veru. Niekam do hlbín. Poskytovateľ duplikovaného obsahu zadarmo nebude mať na to, aby si zaplatil SEO a reklamu. Pretože týmito peniazmi budú vládnuť legálny poskytovatelia. Jednak z prímov za priamy nákup a jednak z prímov z pokút a konkurznej podstaty nelegálnych predajcov. Tých veľkých nelegálnych nájdu ľahko, budú chvíľu vpredu. A o tých čo sú v hlbinách, o tých nemá cenu sa zaujímať. Myslím si, vyhľadávače to budú samozrejme verejne popierať, že obsah, z ktorého majú príjem budú umelo uprednostňovať. Priamym posunom, či nepriamo cez SEO parametre a podobne.
Jo, priatelia. Víťaz berie všetko! Na tomto princípe funguje PPC, SEO a na rovnakom princípe bude fungovať aj príjem z obsahu. Je len otázka času, kto túto špirálu roztočí.
Mám tu jeden instantný návod ako zarábať na internete. Pozor, vyžaduje od vás, že budete pracovať. Tvrdo a nezáživne makať na tom, aby vaše internetové stránky zarobili. Na seba a aj na vás.
Ár jú redy? Ich auch! Tak slušajte:
Celé je to via: Super Affiliate Marketing Blog » Enough Bullshitting… Let’s Make Money In 24hrs Or Less!!! (Priamy link sa nepáčil môjmu CMS, preto ten odkaz cez Google. Apoń vidíte, že to zaujalo viacerých.)
Celý tento návod, postup, ako zarábať na internete zakončil peknou sentenciou, ktorú si dovolím odcitovať v pôvodnom znení. Je tak pôvabná:
This is easy shit compared to any job offline that you may have had to do for a paycheck. So quit sitting on your ass and reading this, and go out and do something about it! The rest is up to you boys and girls, so go make me proud and try it!
Drobná mravčia práca. (Bod 11., aby to nebolo desatoro) Žiadne hranie sa s kalendárom, úlohami v Outlooku, s nastavovaním excelentného zobrazenia na Today obrazovke vášho MDA miláčika. To za vás tie kľúčové slová nenájde a nevyextrahuje ich z refererov. Drobná mravčia práca. To je to heslo, ktoré si treba zavesiť nad stôl a makať. Písať, prepisovať, filtrovať, editovať. A písať a písať a písať. Lebo len z práce budú peniaze.
Písané pre vlastnú potrebu a poučenie. Namiesto tretieho čítania, kvôli oprave gramatiky som radšej postavil pre klienta novú kampaň na Sklik.
Nie jeden raz som sa tu zamýšľal o platení za obsah. Okrajovo to súvisí aj ochranou duševného vlastníctva, ktorú som riešil včera. A rovnako sa nad myšlienkou plateného obsahu, tentokrát na blogu, zaoberá Probloger v článku: Blogs Charging for Content – Can it Work?
Rozoberá to z viacerých oblastí, až to nakoniec zhrnul do pár bodov a k nim ešte pridal pár dodatkových myšlienok. Zľahka načrtnem:
Takto nejako som to pochopil. Ak to chápete inak, možno je to len otázka pre našich angličtinárov, že sa im ich práca nezadarlila.
Ale späť k článku na Problogerovi, ktorého si dnes beriem do klávesnice. Pridal ešte pár svojich pohľadov a výziev, ktoré keď sa nezvládnu, stane sa z nich pekný prieser (taký žltušký). Vybral som len pár, ktorý ma najviac zaujal:
Ako je vidieť, zarábaním na svojich vedomostiach sa zaoberajú ľudia po celom svete a v rôznych oblastiach. Ani blogom sa tento hamižný pohľad nevyhýba.
Mám na mysli niekoľko súvislostí, ktoré umne pospájané ma viedli k otázke z nadpisu.
Máme niekoľko fungujúcich obchodných modelov, na ktorých funguje podnikanie na internete. V zásade by som ich rozdelil na dve skupiny: Priama platba za obsah stránky a nepriama platba za obsah stránky.
V prvej skupine mi napadá ako typický zástupca obchodný model eshop. To čo je na stránke zobrazené, to sa dá kúpiť a prevádzkovateľ žije z provízii na tovar (SW, handry, lieky, mp3). Z týchto peňazí priamo platí za obsah stránok, za pripojenie, za hosting, dane.
V druhej skupine mi napadá napríklad typ obsah platený reklamou vedľa obsahu (esenciálne webziny, blogy), sprostredkovanie pre iný obchodný model (firemné prezentácie), prepis obsahu z offlinového zdroja (online verzie novín). Isto v komentároch doplníte aj nejaký ďalší typ, alebo rozšírite paletu príkladov. No všetky sú postavené na nepriamej platbe. Neplatí sa za obsah, ale niekto tretí zaplatí za to, že niekto prvý niečo napíše a niekto druhý si to prečíta. Väčšinou je to platba formou reklamy. Ak je to kontextová reklama, tak je to len o to lepšie, že si ten tretí vie lepšie zdôvodniť, prečo niekomu druhému prispel na to, aby si mohol prečítať na stránkach niekoho prvého. Bez tretieho by sa ten prvý na zverejňovanie obsahu vykašľal.
V druhej skupine je ešte jeden model. Je to model, keď obsah zaplatil niekto piaty formou platby za pracovný čas prvému, ktorý (ten pracovný čas) mal venovať práci pre piateho a nie tvorbou hodnôt pre prvého. Tu sa už dostávame k sekundárnej nepriamej spätnej väzbe a to už ani srnka netuší, kto čo komu a začo.
Prvý model je super. Je tam priama spätná väzba. Ten kto platí priamo niečo dostáva. Platím za obsah eShopu, dostávam rabat z predaja. Spätná väzba je základ dobrých a priateľských vzťahov.
Ako je to so spätnou väzbou v druhej skupine? No biedna až zúfalo. Z toho vyplýva neustála frustrácia a vymýšľanie kontrolných mechanizmov. Tretí kontroluje prvého, či sa nesnaží navádzať druhého, aby mu napríklad klikal na reklamu. Prvý sa snaží vytrieskať z tretieho čo najviac, aj keď svoj obsah bude konzumovať druhý. Druhý sa snaží minimalizovať otravnú reklamu, aby sa k tomu obsahu vôbec dostal.
V predinternetovej ére do druhého typu patrila filantropia, mecenáštvo a podobné činnosti, spoločnosťou označované prívlastkom ušľachtilé. Mecenáši pomaly vymreli a filantropi sú odjakživa považovaný za podivínov.
Tak! Strih! Zmena!
Mrknite sa na rozsah textu, ktorý som venoval jednotlivým typom obchodných modelov. Priamemu trochu, nepriamemu hafo veľa. Podobne je to aj s pomerom obsahu na sieti. Veď sa len tak spomeňte na dnes prejdené stránky. Koľko by ste z nich zaradili do prvej a koľko do druhej skupiny? Alebo pre jednoduchosť sa pozrite na záložky, ktoré máte aktuálne otvorené. Koľko stránok patrí do jednotky a koľko do dvojky.
Tak! Strih! Sumarizácia!
Aby tretí nastavil výdavky tak, aby z nich mal prospech nielen druhý a prvý, ale aj on, tak toto nastavenie vyžaduje inteligenciu a, na prekvapenie, zas výdavky. Niekomu šiestemu. Vyplatí sa to vôbec?
Záchranný pás!
Či sa to vyplatí, ľudia zisťujú až ex post. Jednoducho, zákonom ľudskej spoločnosti je, že veci sa začnú robiť poriadne až keď sa vyskúšajú všetky ostatné možnosti. Z toho mi vychádza, že aj keby bol globálny konverzný pomer internetu veľmi nízky, tretích užívateľov je tak veľa, že dvojky aj jedničky z toho kľudne môžu žiť.
Kontrolná otázka: Čítanie tohto článku vám zabralo odhadujem 1 minútu a 30 sekúnd. Kto zaplatil tieto skoro dve minúty? (Pre matematikov, zarátaný je aj čas na upriamenie pozornosti, naklikanie tohto článku…)
Onehdá som nadhodil anketovú otázku na mesiac december: Patria reklamy na súkromný blog? A takéto sú výsledky po cca mesiaci:
Všetkým, ktorí prejavili vox popapuli pekne ďakujem. Novú anketu nadhodím čoskoro aj sem. Otázku zatiaľ zvažujem. No iná otázka je už vyslovená a ak ste nedočkavý hlasovať, môžete na mieste, kde nová anketná otázka pasuje ako riť na šerbeľ. Teda v Lekárni na webe, pretože otázka na január znie: Nechali ste si niekedy zmerať krvný tlak v lekárni? Ako obvykle k ankete patrí aj sprievodný článok: Meranie krvného tlaku v lekárni. Ale dosť bolo o budúcnosti, mrknime sa na to, čo hovoria výsledky ostatnej ankety.
Nuž, ja to vidím tak, že ľud je rozpoltený. Polovica hlasujúcich, že hej, polovica, že nie a polovici z tej polovice je to jedno. Myslím, že to treba nechať na majiteľa blogu, veď ten najlepšie vie, čo od svojho obsahu očakáva. Osobne vidím možnosti dve:
Moja skúsenosť mi hovorí, že svet nie je ani biely, ani čierny a keď sa pozriem na pomer nových a vracajúcich sa návštevníkov, tak som sa rozhodol pre nasledovné riešenie: Pre jednorázových zblúdilcov je určené najbližšie okolie článku a pre vás skalných, na ktorých mi záleží, tak pre vás to vzdialenejšie okolie.
Zas som sa začítal do anglického textu. Úplne ma to pohltilo. A keď čítam, tak sa dá veľmi ťažko písať. Ale premohol som sa a odtrhol.
Steve Pavlina zhrnul 10 spôsobov, ako optimalizovať svoj normálny deň. Zaujali ma tam dve veci. Jedna je jeho návrat k sledovaní televízie. Som na tom podobne. Telka sa pred rokmi sama zrušila a nejako nebolo tej energie, ktorú sme potrebovali na jej zanesenie do opravy. A tak sme začali televíziu nepozerať. A ide nám do dobre. Momentálne už nejaký ten prijímač mám občas k dispozícii, ale zistil som, že dlhodobejšie nepozeranie ma odučilo sedieť dlho pri bedni. Skôr sa obzerám po alternatívnych spôsoboch, ako je nahratie si programu aby som si ho mohol pozrieť ak vyjde čas a v mne keď mi to bude vyhovovať.
Druhá vec, ktorá ma zaujal jeho postoj k práci pre seba. Považuje ho za menej riskantný ako by sa na prvý pohľad zdalo:
The biggest risk isn’t going broke; if you go broke, you’ll recover soon enough — that’s really no big deal. The far greater risk is that you’ll miss opportunities, and that’s what most employees do every single day; their ripest value-generating ideas die on the vine. No one benefits when that happens.
Tak si spravte svoj malý súkromný biznisík.
Spomína tam aj hafo ďalších zaujímavých vecí. Ten článok je celá poňatý ako zhrnutie niekoľkých článkov, ktoré na danú tému napísal. Celý jeho blog sa točí o tom istom. Ako byť šťastnejší, múdrejší, spokojnejší… V niektorých sa nezhodneme, v niektorých áno. Veď si to môžete prečítať aj sami. Že je to po anglicky? A to je problém?
A keď už budete nabúšený a optimalitovaný do maxima, tak si vyhraďte jeden deň, ktorý s rozkošou premrháte.