Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu?

Tak sa nám rozpustila česká Poslanecká snemovňa. Základné hodnotenie je, že v nej bolo najviac prebehlíkov za ostatné roky. A to bol aj dôvod, prečo sa stratila väčšina schopná zostaviť vládu. Ľuďom to vraj vadí. Tieto zmeny názorov, prelietavosť poslancov. Toto hlasovanie podľa aktuálneho postoja k aktuálnemu zákonu.

Skúsenosť hovorí, že prelietavosť jednotlivcov je vždy dobre motivovaná časnými výhodami. Preto ju nemáme radi, lebo nám sa neušlo? Možno len neexistuje ani nanogram viery, že by akékoľvek rozhodnutie mohlo byť motivované len poradou s osobným svedomím, životnými skúsenosťami a odborným poradcom. Keď neveríme sebe, ťažko, preťažko dokážeme veriť neznámemu.

Keď Fico zahlási, že dokáže cez svoju parlamentnú väčšinu pretlačiť čokoľvek, rastie oprávnene irónia pri použití slova demokrat do nebeských výšin. Stranícka jednota a stabilita v rozhodovaní nás motivuje ku karikatúram.

Na chuja. Ale stabilne.

Na chuja. Ale stabilne.

Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu?

Požadovať mysliacich poslancov v pomernom volebnom systéme je absurdne. A obhajovať stranícku mašinériu pod taktovkou kultu osobnosti jedného muža je zas absurdné, ak chceme hovoriť o demokracii. Jedine čo ostáva, aby aj demokracia aj Ústava dostali čo si zaslúžia,  je dlhodobá vízia podoprená kvalitnou straníckou štruktúrou. Len také čosi je odolné aj v stave 101.

Nuž, toto je jeden z najsilnejších dôvodov, prečo sa budem, ak teda náhodou český diktátor vyhlási niečo ako voľby, zabávať na každej jednej intelektuálnej debate o výbere koho voliť.

Oni totiž v tých Čechách majú len dve možnosti. A ani jedna nemá v sebe dlhodobú víziu a už vôbec nie kvalitnú stranícku štruktúru.

Buď zvolia po rokoch zas komunistov a potom sa budú strááášne čudovať, že sa komunisti správajú ako komunisti (koalícia ČSSD+SPOZ+KSČ).

Ak v českom prostredí myslím komunistu, tak je to presne to, čo tu bolo od roku 1948 do 1989. Nie sú to žiadny “reformovaní” ani “deti kádrov s kontaktami” a už vôbec nie “komunisti-podnikatelia” tak ako ich poznáme zo Slovenska. A vonkoncom nie komunisti roztratení v iných stranách.  SPOZ a KSČ – to sú najlepšie tradície 80. rokov minulého storočia. A aby si ČSSD u diktátora šplhla, zbrojí vogonskými kreatúrami (via. misantrop.info). V prípade ich vlády by som reálne počítal s politickými monstrprocesmi, čistkami, akčnými päťkami. Mečiarizmus bude popri tom slabý odvar ustráchancov. Ak ste mladšie ročníky, skúste si predstaviť vogonskú poéziu za parlamentným pultíkom. Len malé nahliadnutie do budúcnosti – rozhovor diktátora v Haló novinách – ústrednom orgáne KSČ – a aj môjmu 11 ročnému decku je jasné, ako nevyzerá demokracia, sloboda a právo.

A tou druhou možnosťou je zvoliť si stranícku mašinériu nejakej strany s kultom osobnosti jediného vodcu, ktorá sa počas 1,5-3 rokov rozpadne do motivácií časnými statkami.  Prípadne zvoliť hlupákov, ktorí v pomernom systéme zostavia väčšinovú kandidátku a prezentujú politiku väčšinového volebného systému. Poznámka pre slovenského voliča – u nás to bol Matovič a najbližšie sa to chystá urobiť Lipšic.

V tomto prípade by som zas počítal s tým, že diktátor nechá občanov hlasovať dovtedy, kým koalícia takýchto strán prestane mať potenciál zostavovať vládu.  Predsa v mene ochrany pred opakovaním histórie s rozpadom VV a prebehlíkmi v ODS. Predsa v mene ochrany pred menovaním niekoho, na koho ukáže o rok o dva nejaký štátny zástupca. A v mene tejto ochrany občanov bude vládnuť partia kamošov bez dôvery neexistujúceho parlamentu, kým si občania poslušne nezvolia SPOZ.

Uff, normálne sa teším, že nemôžem v ČR voliť. Voliť Cimrmana by som skutočne nedokázal.

Nič inšie tam na výber nie je. Žiaden program, žiadne vízie za ktorými by stála kvalitná dlhodobá stranícka štruktúra. Lebo len tá je zárukou toho, že strana hlasuje stabilne spoločne po demokratickej vnútrostraníckej diskusii. Pričom za túto vnútrostranícku diskusiu sa nemusí hanbiť a pokojne ju občas vedie verejne  pred celým národom. Áno, vtedy môžeme hovoriť o zastupiteľskej demokracii v prostredí  pomerného volebného systému.

Leda by KDU-ČSL alebo TOP09+Starostové prekvapili. KDU, že dokáže dodať kresťanské ilúzie nie len Moravákom, ale aj Čechom. A TOP09, že dokáže dodať ilúziu dodržania svojich vízií. Vzhľadom na to, s akou samozrejmosťou sú českí voliči ochotní voliť dobrovoľne a z lásky komunistov, tak TOP09+Starostové majú dosť veľkú šancu. Ale čo im to bude platné?

Je úplne jedno, či budú chcieť Česi mysliacich poslancov (absurdná požiadavka v pomernom systéme), alebo stranícku mašinériu jedného muža (absurdné v demokracii). Bez SPOZ alebo KSČ alebo bez vogonskej úderky v ČSSD sa nová vláda v ČR skladať proste nebude.

Viac ako 120 mandátov, potrebných na návrat k parlamentnej demokracii, žiadny víťaz volieb bez SPOZ alebo KSČ nezíska. A s mandátmi SPOZ a KSČ je to jedno. Môžete v Čechách voliť ako chcete a koľkokrát chcete. Môžete túžiť po straníckej mašinérii alebo po mysliacich poslancoch koľko len chcete. Je to tentokrát len smiešna debata intelektuálov.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

1 komentár pri “Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu?

  1. Spätné upozornenie: České voľby – naozaj už len Cimrman ostal | M+M+M+M (4M)

Komentáre sú uzavreté.