Príbeh prvý:
Manžel sa vracia z kurína a manželka sa pýta:
Koľko vajec nesieš?
Štyri, v každej ruke jedno.
Ide o parafrázu na otrepaný vtip môjho svokra. Z toho jasne vyplýva, že pre vajcia má chodiť žena, lebo chlap väčšinou donesie o dve menej.
Príbeh druhý:
Idem si takto autom po diaľnici do Plzne, počúvam Český rozhlas – stanica Praha, relácia o potravinách, pohoda. Z letargie ma prebudil telefonát pobúrenej poslucháčky (dôležité informácie: vek medzi 40 – 60, Pražáčka), ktorá sa seriózne rozčuľovala, že nedávno dostala od svojej sesternice z dediny vajíčka. Chcela si urobiť praženicu. Vyklopila vajce na tanier a uvidela žltý žĺtok. Poslucháčka vajíčko vyhodila, pretože tá farba bola predsa taká nezdravá. A ešte pridala poznámku, že radšej použila tie zdravé bledé vajíčka z obchodu.
Príbeh tretí:
Podľa posledných informácii sa vajcia vyrábajú a dokonca je možné zabezpečiť, aby nosnice vyrobili vajcia so zvýšeným obsahom selénu. Docieli sa toho aplikáciou nejakáho super krmiva z USA. Tvrdí to spotřebitel.cz
Za mojich mladých čias vajíčka nekupovali v obchode, ale znášali ich sliepočky. Mal som dokonca svoju Jariabku. Žĺtka bývali žltučké až oranžové, pretože sme ich pustili popásť sa po zelenej trávičke na dvore a starká piekla nádherne žltučké koláče, ktoré boli najlepšie na svete. Akosi tomuto svetu prestávam rozumieť. Už ani tie vajcia nie sú to čo bývali.
