V Česku idú zas sprísniť zákony okolo fajčenia. Tentokrát ich chcú vyhnať totálone z krčiem a hostincov. Všetci riešia slobodu rozhodovať sa sám o svojom zdravý.
Viete ako bolo dobre žiť v takom stredoveku? Širokoďaleko žiaden bolševik a čo hlavne žiaden človek. Na celej planéte nás vraj bolo ani nie milarda. V Európe pár stotisíc, ledva miliónov. Síce nebolo komu predávať nové výrobky, ale na druhej strane plotu nebol otravný sused so svojim právom na svoju slobodu a čistý vzduch.
Keď som písal článok o tom, ako je otázka dekriminalizácie drog otázkou našej ochoty živiť týchto závislých, málokto sa odhodlal chápať aj tento rozmer osobnej slobody.
Aj v prípade tvrdých drog a v prípade marihuany aj v prípade cigariet aj v prípade alkoholu sa rozprávame o závislosti.
Zo závislosti vyplýva nechopnosť dotyčného sa o seba postarať. V prípade cigariet je to mierne až minimálne no nie nulové, v prípade heroínu absolútne a totálne.
Staré príslovie hovorí, že milliónkrát nič umorilo aj koňa. A tak je to aj s cigaretami. Závislí na nich sa občas nevedia postarať o svoje rakovinové bunky v pľucach a o smrad vo svojom okolí. Nie to ešte o poruchy v trubkách a pumpe (žily, cievy a srdce). Kým ich bolo pár, ostatným to nevadilo. Zlatý stredovek.
Riešenie je pritom jednoduché. Zvoliť si politický program ochraňujúci právo fajčiť kdekoľvek a akokoľvek. Tak jednoduché to je. Tak sa preukáže, že väčšina je ochotná na navýšenie nákladov starostlivosti o závislých prispievať. A vaši oponenti budú zákerne vyťahovať obrázky hladných detí, ktorým treba prispieť na sunar. Život nie je spravodlivý.
