Učme deti klásť otázky

Dnes som s Martinkou riešil domácu úlohu z angličtiny. Teda pravda je to tak z polovice. Takej menšej polovice. Ale nejako tento text začať musí. Milujem totiž perexy.

Ta ako to teda bolo? Nuž, Martina stepovala pri mne, že potrebuje nájsť nejaké informácie o plávaní. Tak sa jej pýtam aké. Ona, že nejaké. Aha, hm, to bude zase fuška.

Tak som ju posadil, ako obvykle, pred biely tab Firefoxu a nechal ju chvíľu smažiť. Nepovažujte ma za odľuda, to, ako hľadať v Google a Wikipédii sme už doma riešili niekoľkokrát, takže som predpokladal, že zopakuje už známy postup. Ale tentokrát nič. Tak som sa do toho pedagogicky vložil a vznikol tento dialóg:

  • Ona: Čo tam mám naťukať?
  • Ja: Chcem niečo vedieť znamená v internetovej reči čo?
  • Ona: Google (chvíľu jej to trvalo, ale prišla na to)
  • Ja: Tak si ho otvor.
  • Ona: ťuká do adresného riadka google (sama našla adresný riadok, ťuká to bez preklepov – moje srdce jasá)
  • Ja: V akej reči to chceš? V slovenčine, či češtine?
  • Ona: V češtine samozrejme (osobne som to nepochopil, lebo aj tak to bude prekladať do angličtiny, ale nechal som ju nech je to na ňu)
  • Ja: Tak daj tečka.cz (trochu som to aj zdôvodnil, ale pre dnešnú tému to nie je dôležité)
  • Ona: doťukáva to.
  • Ja: Tak čo to chceš vedieť?
  • Ona: Niečo o plávaní.
  • Ja: Tak sa ho to opýtaj.
  • Ona: A ako?

Tu dialóg preruším, pretože sme nasledujúcich pár minút hľadali správnu otázku. Keď mi v podstate dopodrobna porozprávala čo vie o plávaní v oznamovacích vetách, tak som si pomysle, že už ten Google ani nepotrebujeme. Skutočne, o plávaní som sa dozvedel mnoho zaujímavého. Dokonalý pohľad piatačky na plávanie. Ale ani raz nepoložila otázku. Ani jedna veta nekončila otáznikom. Teda jedna otázka tam padla: Neviem aké sú štýly plávania. No jo, hm, to ale zas nebola otázka, ale veta oznamovacia.

Baba je normálne zvedavá. Zaujíma ju, čo sa deje okolo. Vypytuje sa, ale keď mala preformulovať prejavenú nevedomosť do otázky, tak uff uff.

Spomenul som si ako som ju niekoľkokrát skúšal z prírodovedy a vlastivedy. Samé odpovede. Stále sa len ja vypytujem čo to číta a chcem aby mi odpovedala. A odpovedala. Takže to chce komplexnú zmenu.

Asi vyskúšame hru na odpovede formulované ako otázky. Boli také televízne súťaže, kde moderátor hovoril charakteristiky a súťažiaci museli odpovedať formou otázky. Tak si to asi zahráme. Jasné, písať do vyhľadávacieho políčka Googlu kompletnú otázku je väčšinou somarina, ale keď zhltnete začiatočné čo je to, tak napísať plavecký štýl už privedie človeka k dobrým výsledkom. A pre piatačku to môže byť dobrý univerzálny návod.

Aké máte skúsenosti s tým, ako sa deti učia pracovať s internetovými vyhľadávačmi?

Zdieľať?

3 komentáre pri “Učme deti klásť otázky

  1. Toto sú veci, čo majú dnes učiť na základnej škole. Vyhľadávanie a triedenie zdrojov, ich analýza a prezentácia výsledkov s formuláciou a odôvodnením vlastného názoru. A bolo by treba zaviesť ešte jeden predmet, a to Peniaze. To je dnes potreba základnej gramotnosti, nie memorovanie dát (neberme hardiskom ich prácu).

Komentáre sú uzavreté.