Úrady viac a viac jednajú, viac a viac rozhodujú a všetko taja pred občanmi

Sledujem často informácie v médiách, ktoré začínajú „.. a podali sme žiadosť podľa infozákona“.  A vždy mi napadne: A prečo vôbec niekto tie informácie nesprístupnil, prečo boli tajné?

A to je myslím jadro celého problému, na ktorý sa sťažujú úrady a obce.

Zástupce ředitele krajského úřadu Pardubického kraje Miroslav Mocek vidí problém v zákoně, který by měl dát obcím i úřadům šanci, aby se zjevně nesmyslnými a neopodstatněnými žádostmi vůbec nemusely zabývat. Těch podle něj stále přibývá.

Agenda související se zákonem o informacích se podle něj neúměrně zvětšuje. „Před pár lety to byla vedlejší činnost jednoho úředníka, dnes je to na krajském úřadu specializovaná činnost, kterou se zabývá několik lidí,“ řekl Mocek.

Zdroj:  Stěžovatel trápí patologickými dotazy malou obec, pomůže jen změna zákona – iDNES.cz.

Pointou infozákona je umožniť dostať sa k informáciám.  Možno by stačilo, aby tie informácie boli voľne k dispozícii a ľudia sa prestanú trápiť s infožiadosťami.  A ak sa niekto opýta na informáciu, ktorá bola dokázateľne v čase podania žiadosti voľne dostupná, tak má úrad právo na takúto žiadosť neodpovedať.

Celý ten prípad z obce so 160 obyvateľmi je podľa mňa dôkazom, že infozákon funguje. Je to zásadný nepriamy tlak na okamžité zverejňovanie.

Že je toho veľa? Tak prečo tak veľa úrad jedná a rozhoduje?

Všetky zápisnice sa píšu na počítačoch. Ako to, že okamžite neputujú na web? Už od počiatku sú v elektronickej podobe.

Pre ČR: Ako to, že úrady nemajú svoje CMS napojené priamo na datové schránky a jedným kliknutím sa vygeneruje A-zamietavá, B-voľne na webe, C-ručná odpoveď priamo zaslaná do datovej schránky občana či do služby Českej pošty na zasielanie papierových dokumentov?

V SR to isté len v bledomodrom. Namiesto toho, aby štátna Slovenská pošta robila servis štátu a obciam pri doručovaní papierových dokumentov, ide podnikať v telekomunikáciách.

Viete, mám takú životnú skúsenosť: Ak niekto tlačí na môj čas, nemyslí to so mnou dobre. To, že niekto informácie zneprístupní a ja strácam svoj čas, aby som sa k nim dostal, je indícia, že na mňa šije habaďúru. Ak niekto zverejní počet prejednaných prípadov ako nekonečný textový súbor, ak uvedie rýchlosť v lakťoch za dekádu, má nejaký cieľ. Cieľ zabaviť ma, zmiasť, potrestať stratou času.

Ja som taký naivný, že si myslím, že úrady sú pre ľudí a nemajú čo pred nami skrývať. My si ich platíme z našich daní. Čím menej agendy, tým menej nákladov na naplnenie infozákona. Ušetríme dvakrát. Na platoch úradníkov plniacich infozákon a na platoch úradníkov, ktorý tvoria predmet infozákona. .

Zdieľať?