Utečencov treba vracať spolu s balíčkom učiteľov slobôd a demokracie

Ešte trochu toho vydierania prosím!

Nearly two million Libyan refugees—more than a quarter of the population—have been forced to flee to Tunisia to escape an unending civil war between rival Islamist militias and two competing governments, one based in Tripoli and the other in the eastern city of Tobruk. According to the web site Libya Body Count, some 3,500 people have been killed just since the beginning of 2014—three years after the US-NATO intervention.

The escalating barbarism in Libya has included mass executions. The latest, made public in a video released Sunday by the Islamic State of Iraq and Syria (ISIS), was of some 30 Ethiopian migrants. This follows by less than two months the similar mass beheadings of 21 Egyptian Coptic Christians at the hands of ISIS, which has seized Libya’s eastern port city of Derna as well as parts of the city of Sirte.

Zdroj:  Blood on their Hands: Libya’s Boat Refugees and “Humanitarian” Imperialism | Global Research – Centre for Research on Globalization.

Nie, naša zahraničná politika nie je dokonalá. Chýba jej hlavne “dotiahnutie do udržateľného stavu”. Možno preto, že sa spoliehame na rozum domácich obyvateľov. Dáme im udicu a počítame s tým, že ju nezlánu a budú sa starať o obnovu rybníka.

Nechceme až tak úplne vnucovať riešenia, ktoré sa nám v EU tak osvedčili za posledných 150 rokov. Slobodu, demokraciu a kapitalizmus.

Prepášte milé vydieračské hlásne trúby. Naozaj si myslíte, že v mene teplúčka sa má EU a USA uspokojiť so štátnym otrokárstvom tamojších diktátorov?  Naozaj si to myslíte? Naozaj si myslíte, že v záujme pokoja neviditeľného, budeme akceptovať genocídu vlastných obyvateľov miestnymi nacistami či komunistami toho najtvrdšieho zrna?

Prepáčte, ale seriete ma s týmto postojom životného predurčenia. To preto, že sa niekto narodí na blízkom východe ako žena, tak nemá mať ľudské práva? No ešte chvíľu ma vydierajte s takýmto podtónom vo vašom pozadí. Mňa, čo zažil za mladi koniec sovietskeho socializmu v Československu.

V Európe máme super vzory na delenie štátov. Československo by mohlo vyvážať mierové pokojné delenia. Afrika by bola podelená za 2-3 roky, šupito presto al dente. Nedokážeme ich vyvážať. A to je chyba.

Mám to chápať tak, že túto chybu nám oni vyčítajú? Že sme im tú slobodu a demokraciu protektorátne nevnútili a čakáme, že si ju od nás odkukajú a zavedú sami? A kto nám to vyčíta?  No ešte chvíľu ma takto vydierajte.

Keď pozorujem Ukrajinský konflikt, keď pozorujem dianie v Afganistane, keď pozorujem Líbyu, opakuje sa mi jeden a ten istý scenár

1. Kopa chlapov, ktorí si chcú zastrieľať a dostávať jedlo a peniaze za to, že budú strieľať do ľudí. Namiesto vzdelávania sa a tvorby hodnôt.

2. Dlhodobá ľahostajnosť k ochrane svojho životného štandardu.

Čo robia jich matky? Čo robia ich susedia? Im nevadí, že im kazia život?

Pred pár dňami som komentoval fotky z utečeneckého tábora na západe Ruska.

Hlasovali títo ľudia v stanoch na západnom okraji Ruska v referende vyhlásenom teroristami na východe Ukrajiny? Ja neviem, možno áno, možno nie. Nech už je správna odpoveď akákoľvek, urobili chybu. Alebo si myslíte, že toto je ich vysnená budúcnosť?!?

My v EU sme to vedeli. Aj ja som to vedel, kam to povedie. Na moje slová došlo, či sa vám to vtedy páčilo alebo nie. Na východe Ukrajiny chýba politická sila.http://4m.pilnik.sk/bez-politickej-sily-pokracuje-na-ukrajine-anarchia/

A tak to aj dopadlo. Spia v stanoch v úplne cudzej krajine. Nahradili politickú silu samopalníkmi. Ale hlavne, že to boli ich chlapi.

V Srbsku zasiahlo letectvo NATO a albánsky utečenci sa mohli do oblasti Kosova vrátiť po pár mesiacoch. Tak si prosím zhodnoťte, čo to znamená “humanitárne bombardovanie”! 

Dnes sa v Kosove nestrieľa, nie sú tam žiadne koncentráky pre inak veriacich. Čierna Hora, Albánsko, Macedónsko, Chorvátsko sú samostatné mierové krajiny a keď sa tam niekomu nepáči, môže slobodne odísť inam do EU. A keď tam na mieste niekto chce niečo vybudovať, tak je to viac na ňom ako na rozhodnutí nejakého miestneho otrokára či diktátora. A ak by sa niekto ponosoval, na miestneho diktátora, celá EU sa na neho mračí (a nepožičia mu peniaze a podobne) až kým nepochopí, že na európskom kontinente v 21. storočí sa to tak nerobí.

Občas sa pod nosom KAFOR (to je OSN) nebadane vytratí 30 Albáncov štenkrovať Macedóniu. A to je chyba práve tej dlhodobej udržateľnosti. Flákame ten dozor nad slobodou a demokraciou.

So Srbmi akurát tak súcítim, že tamojší obyvatelia kvôli svojej túžbe vraždiť inak oblečených prišli o prístup k moru. Na chvíľu. Keď sa o pár rokov spolu v Čierno Horou stanú členmi EU, zas ho budú mať.

Možno sa mýlim a len zle načúvame. Ale počuli ste z tých utečeneckých táborov v Sýrii či Sudáne jasnú výzvu na pomoc v usporiadaní domácich udalostí, lebo sa chcú vrátiť? Jediné čo počúvame je, že treba posielať viac potravinovej pomoci. Možno sa mýlim a utečenecké tábori sú plné Martinov Lutherov Kingov, ktorí majú charizma na to, aby sa stali demokratizačnými vodcami.

Ja viem, že sa nemýlim, ale chcem vám dať šancu sa zamyslieť na svojou naivitou.

OSN je tu presne na to. Kričia miestne politické a občianske iniciatívy, že chcú byť nejaký čas pod protektorátom OSN v systéme európskych osobných práv a slobôd a demokratickej spoločnosti?

Na Kube disidenti aj kričali a mnohí demokrati varovali, aby sme sa príliš nemiešali do záležitostí zvrchovanej krajiny. Nuž, tak sme sa 40 rokov nemiešali. Poľahčujúcou okolnosťou nám je, že ľudia aspoň neumierali.

To naozaj nie je len tak, začať sa protektorsky starať do iných štátov. Na tom sa naozaj musíme  zhodnúť ako ľudské spoločenstvo. Čína a Rusko majú kopec nahovnových riešení. A kým sa všetky tieto zlé riešenia nevyčerpajú, nedôjde k tým správnym.  Leda násilím nás demokratov na diktátorských právach.

Alebo otvoríme hranice alebo vyvezieme dobro

Otvoríme hranice a čo sa stane? Ubijú nás čiapkami. Samozrejme, že môžeme nastaviť pracovné programy podľa vzoru hladových stien. Čo urobí jeden nakladač za hodinu, urobí 80 robotníkov tiež za hodinu. Dnes ich nemáme, keď otvoríme hranice, bude ich pracovitých rúk haba-dej. Stroj by spálil 80 litrov nafty za tú hodinu, takže tá práca je hodná tak 1,2€ na jedného za hodinu. Na skutočný život v našej dnešnej životnej úrovni nepoužiteľná hodinová mzda!

Tí utečenci, tam doma majú svoj životný priestor. Tam doma. Jediná šanca pre nás je udržať ich tam doma. Udržíme ich tam, keď to tam doma bude pre nich rovnako atraktívne, ako tu u nás.

Ja naozaj nemám nič proti tomu, aby ľudia po planéte voľne migrovali. Poznáte môj postoj k hraniciam. Hranica je len debilná čiara. Ja len hovorím, že podmienkou migrácie musí byť skutočne cesta za lepším. To 1,2€ nie je nič lepšie. Keď ich budú státisíce až milióny, tak nič lepšie nedostanú. Nič lepšie tu nie je.

Keď prídu oni všetci sem, ja odchádzam tam. To mi verte. Bude tam miesto a so sebou si vezmem svoje vzdelanie a svoje schopnosti.

Veď čo tu budem robiť? Budú tu milióny ľudí, ktorí tu nebudú mať žiaden skutočný životný priestor. Budú tu milióny ľudí, ktorí si so sebou prinesú svoje tamojšie schopnosti. Bude ich viac, takže nás prehlasujú. Myslíte si, že nás prehlasujú v duchu lepších riešení? Myslíte, že keď si tam nedokázali vytvoriť spoločnosť s osobnými slobodami a demokratickou spoločnosťou akú máme v EU a za ktorou tak túžili, tak že tu v Európe to dokážu?

?

My to v našom tunajšom vzdelávacom systéme nedokážeme samých seba poriadne učiť. Myslíte, že zrazu to dokážeme v chaose prichádzajúcich miliónov?

Nie oni cestujú za nami. Dúfajú v nás. Počítajú s tým , že im to tu všetko zabezpečíme. Za chvíľu nás utlčú čiapkami, ak tam nezavedieme náš kapitalizmus a našu demokraciu. Alebo si myslíte, že plávajú do EU v túžbe po ruskej hitlerovskej diktatúre? Alebo si myslíte, že doma neskúšali žiť a vzdali to len z lásky k moreplavbe? Skúšali, ale nikam to nedotiahli. Spoliehajú, že my to za nich urobíme. 

Uvedomte si, debilkovia moji, že naša demokracia takto nefunguje. Nefunguje to tak, že niekto to zariadi. Naša demokracia tu u nás funguje tak, že my si sami sebe zariaďujeme podľa svojich túžob náš svet okolo nás. Od dediny až po usporiadanie a vedenie štátu. Spomínate si, každé 4 roky máme voľby a zvolený môže byť ktokoľvek z nás.

Myslíte si, že len tým,. že sem prídu, zrazu toto pochopia? Zo dňa na deň? Niečo, čo je nehmatateľné a učíme sa to v škole 10 rokov a počas celého dospelého života si to pravidelne opakujem?

Videli ste predmestia Paríža?

Plávajú sem úplne zbytočne

Tak im to konečne začnime zabezpečovať tam u nich. Ušetríme im cestu. Tú úplne zbytočnú cestu.

Boli ste niekedy, v rámci voľného času, na nejakej hore? Vyšli ste tam a zistili ste, ako je dolu krásne. Vždy keď absolvujem takúto túru si to hovorím. Vždy na to príde reč.

Vyšli sme hore, aby sme videli, ako je dole doma krásne.

A potom z toho pocitu mesiace žijeme. Keď namiesto vývozu demokracie a osobných slobôd otvoríme hranice, dopadneme všetci rovnako. Zistíme, po dlhej a strastiplnej ceste, ako bolo doma krásne.

Preto opakujem:

Musíme začať doťahovať vývoz osobných slobôd a demokracie do trvale udržateľného stavu. Učiť demokraticky vyhrávať a aj demokraticky prehrávať. Dávať nádej na čoskoré voľby a nové šance.

 

Protektorát osobných slobôd a demokratickej spoločnosti.

Zdieľať?