Prečítal som si zaujímavý článok Ropa a její budoucnost, ktorý rozoberá blížiacu sa ropnú krízu. Veľmi podnetný článok. Rád sa s vami podelím o pár postrehov, ktoré mi v súvislosti s ropou vŕtajú v hlave.
Zákon zachovania hmotnosti a energie, jedna zo základných vecí, ktorú mi vtĺkali na hodinách fyziky a chémie. Ak máš nejaký zhluk atómov či molekúl, nemôžeš niekoľko len tak stratiť. Atómy a molekuly sa môžu tak akurát preskupiť, možno premiestniť. Hej, istú úlohu tu zohráva aj nejaká tá energia, ale pre to, čo ma trápi, ju kľudne môžeme zanedbať. Verte mi, aj keď ide o ropu, teraz na energiu nemyslite. Ide mi o to, čo ostane na mieste, odkiaľ tú ropu vyťažíme. V predmetnom článku sa píše, že celoplanetárna spotreba ropy bola v roku 2005 79,7 miliónov barelov denne. Barel si predstavte ako sud. Veď to je ohromný prázdny priestor. Čo tam natiekla morská voda, alebo sme to zasypali pieskom z púšte? Toto mi fakt vŕta hlavou, keď čítam takéto ohromujúce čísla.
V článkoch o tom, ako nám čoskoro dôjde ropa, sa často spolieha na to, že ju, ako zdroj energie, nejako nahradíme. Nechcem byť pesimistom, ale zamyslel sa niekto nad tým, že by sme eventuálne mohli aj na NIČ neprísť? Veď poznáte ten pocit. Sedíte nad nejakým matematickým rébusom v časopise a nič. Ani zaťať. Preberáte to z jednej strany a nič. Otočíte papier hore nohami a nič. No našťastie si všimnete, že rébus je svojou obtiažnosťou určený pre úspešných riešiteľov matematických olympiád. S úľavou si odfúknete a opriete sa o operadlo, nohy na stôl, ruky za hlavu a potešíte sa. Veď je to určené pre kockáčov a vy ako expert na literárnu vedu to teda nemusíte silou mocou vedieť vyriešiť. Potešilo by to, ale nemusíte. Čo keď je to aj s nápadom na náhradný zdroj energie? Čo ak nikomu nenapadne, ako udržať plazmu pri termojadrovej fúzii aby nám nepretiekla von z tokamaku?
Čo keď ľudstvo nič nenapadne?
Pre ďalšie pokračovanie mojich úvach potrebujem citát:
Jak už tomu v ekonomice bývá, aby došlo ke směně zboží za vzájemné spokojenosti všech obchodníků, musí se množství poptávaného zboží rovnat množství zboží určeného k nabídce. Pokud tak tomu není, vstoupí do hry cena, která množství zboží nabízené na trhu vrátí zpět do rovnováhy. Vysoká cena zbaví trh přebytečné spotřeby a přiláká nové prodejce na trh a nízká cena zboží naopak část prodejců odláká a ještě k tomu přivede na tržiště nové zákazníky.
To sa tým ekonómom kecá. Tieto teoretické tlachy v súvislosti s absolútne konkrétnym problémom energetickej krízy ma neustále udivujú. Žiadne zamyslenie sa nad jedným konkrétnym smrteľníkom. Vysoká cena zbaví trh prebytočnej spotreby. A čo sme v staroveku a celé známe ľudstvo žije v tropickom a subtropickom pásme? Takže trh to zariadi tak, že cena tepla bude taká vysoká, že pred obyvateľmi mierneho pásma vyvstane dilema: Alebo umriem na podchladenie, alebo sa presťahujem do rovníkovej Afriky. Teším sa na to hromadné sťahovanie národov. Myslíte, že nás tam budú čakať s otvorenou náručou? No možno nás (ľudstvo) predsa len niečo napadne a vyriešime tento energetický problémik skôr, ako sa pozabíjame.
Jedno riešenie je v tom článku spomenuté. Budeme si pestovať „ropu“ na poli. Taká repka olejná sa už celkom fajn rozbieha. V Bruseli už vymysleli, že sa do nafty bude pridávať AŽ 5% metilesteru repkového oleja do roku 2010 a do benzínu etanol. Myslím, že toto je smer, ale nie riešenie. To by bolo, keby sme na ten etanol z obylia v tom roku 2010 jazdili všetci a repkovým olejom kúrili. Ale aj tak vidím budúcnosť na poliach. A ako bonus riešenia energetických problémov bude vrátenie poľnohospodárstva do normálnych koľají. Teraz máme v Európe toľko prebytočnej poľnohospodárskej pôdy, že musíme platiť ľuďom, aby na nej nič nepestovali. Potom na týchto prebytkoch budeme pestovať „ropu“.
Alebo bude všetko úplne inak. Akokoľvek. Svojim ďeťom obdobie rozkvetu ich životných síl vôbec nezávidím.
