Uživí sa internet?

Mám na mysli niekoľko súvislostí, ktoré umne pospájané ma viedli k otázke z nadpisu.

Máme niekoľko fungujúcich obchodných modelov, na ktorých funguje podnikanie na internete. V zásade by som ich rozdelil na dve skupiny: Priama platba za obsah stránky a nepriama platba za obsah stránky.

V prvej skupine mi napadá ako typický zástupca obchodný model eshop. To čo je na stránke zobrazené, to sa dá kúpiť a prevádzkovateľ žije z provízii na tovar (SW, handry, lieky, mp3). Z týchto peňazí priamo platí za obsah stránok, za pripojenie, za hosting, dane.

V druhej skupine mi napadá napríklad typ obsah platený reklamou vedľa obsahu (esenciálne webziny, blogy), sprostredkovanie pre iný obchodný model (firemné prezentácie), prepis obsahu z offlinového zdroja (online verzie novín). Isto v komentároch doplníte aj nejaký ďalší typ, alebo rozšírite paletu príkladov. No všetky sú postavené na nepriamej platbe. Neplatí sa za obsah, ale niekto tretí zaplatí za to, že niekto prvý niečo napíše a niekto druhý si to prečíta. Väčšinou je to platba formou reklamy. Ak je to kontextová reklama, tak je to len o to lepšie, že si ten tretí vie lepšie zdôvodniť, prečo niekomu druhému prispel na to, aby si mohol prečítať na stránkach niekoho prvého. Bez tretieho by sa ten prvý na zverejňovanie obsahu vykašľal.

V druhej skupine je ešte jeden model. Je to model, keď obsah zaplatil niekto piaty formou platby za pracovný čas prvému, ktorý (ten pracovný čas) mal venovať práci pre piateho a nie tvorbou hodnôt pre prvého. Tu sa už dostávame k sekundárnej nepriamej spätnej väzbe a to už ani srnka netuší, kto čo komu a začo.

Prvý model je super. Je tam priama spätná väzba. Ten kto platí priamo niečo dostáva. Platím za obsah eShopu, dostávam rabat z predaja. Spätná väzba je základ dobrých a priateľských vzťahov.

Ako je to so spätnou väzbou v druhej skupine? No biedna až zúfalo. Z toho vyplýva neustála frustrácia a vymýšľanie kontrolných mechanizmov. Tretí kontroluje prvého, či sa nesnaží navádzať druhého, aby mu napríklad klikal na reklamu. Prvý sa snaží vytrieskať z tretieho čo najviac, aj keď svoj obsah bude konzumovať druhý. Druhý sa snaží minimalizovať otravnú reklamu, aby sa k tomu obsahu vôbec dostal.

V predinternetovej ére do druhého typu patrila filantropia, mecenáštvo a podobné činnosti, spoločnosťou označované prívlastkom ušľachtilé. Mecenáši pomaly vymreli a filantropi sú odjakživa považovaný za podivínov.

Tak! Strih! Zmena!

Mrknite sa na rozsah textu, ktorý som venoval jednotlivým typom obchodných modelov. Priamemu trochu, nepriamemu hafo veľa. Podobne je to aj s pomerom obsahu na sieti. Veď sa len tak spomeňte na dnes prejdené stránky. Koľko by ste z nich zaradili do prvej a koľko do druhej skupiny? Alebo pre jednoduchosť sa pozrite na záložky, ktoré máte aktuálne otvorené. Koľko stránok patrí do jednotky a koľko do dvojky.

Tak! Strih! Sumarizácia!

Aby tretí nastavil výdavky tak, aby z nich mal prospech nielen druhý a prvý, ale aj on, tak toto nastavenie vyžaduje inteligenciu a, na prekvapenie, zas výdavky. Niekomu šiestemu. Vyplatí sa to vôbec?

Záchranný pás!

Či sa to vyplatí, ľudia zisťujú až ex post. Jednoducho, zákonom ľudskej spoločnosti je, že veci sa začnú robiť poriadne až keď sa vyskúšajú všetky ostatné možnosti. Z toho mi vychádza, že aj keby bol globálny konverzný pomer internetu veľmi nízky, tretích užívateľov je tak veľa, že dvojky aj jedničky z toho kľudne môžu žiť.

Kontrolná otázka: Čítanie tohto článku vám zabralo odhadujem 1 minútu a 30 sekúnd. Kto zaplatil tieto skoro dve minúty? (Pre matematikov, zarátaný je aj čas na upriamenie pozornosti, naklikanie tohto článku…)

Zdieľať?