Základom všetkého je matematika. Priama platba 50 Kč za článok je hodné leda tak Pulitzera. Priama platba 50 Kč za správu je urážka slušného podnikania. A predplatné?
Nuž, ak by to bol denník, tak cca 18,90 Kč za jedno vydanie, tak akurát. Pre internetový magazín je to známka, že svoj obsah považujú za super luxusný tovar. Dnes o 10:20 tam bolo 6 (slovom šesť) článkov z dnešným dátumom. Z toho jedna je PR noticka s odkazom na externý produktový web. Do konca dňa tam hádam ešte niečo povychádza. Včera, teda s dátumom 9.4. to bolo až 16 článkov. Ale mám tam chodiť každú hodinu znovu? Čítať včerajšie noviny na internete, to je oxymoron.
Jáj, oni nie sú denník. Oni sú magazín. Takže ak to beriem ako týždenník, tak 4719 Kč ročného občianskeho predplatného je 92,50 Kč (118,60 Kč pri štvrťročnej platbe). Za týždenník 150 Kč na stánku za číslo? A súčasne chcú za jeden text 50Kč?
To bol ale veľký kôň, s ktorým sa ich markeťák zrazil A navyše mŕtvy kôň.
Viete prečo je to veľa? Pretože nie všetky články sú zamknuté. Takže jednotková cena plateného obsahu je výrazne vyššia. Rádovo vyššia. Na krížové financovanie ja nehrám. Ak predávam jablká, musím vyberať peniaze za jablká, nie za tašku.
A perly nekončia. Ponuka na ročné a polročné predplatné je vyjadrená v cene bez DPH. Takže predurčujú svoj obsah ako nástroj pre podnikanie. Inak by sa predsa DPH nedala žiadať späť. Súkromná osoba platí ročné predplatné 4719 Kč a v prípade štvrťročnej platby je to 6050 Kč/rok.
Rozumiete tomu?
Ja veru áno. Toto je presne ten spôsob ako u ľudí vyvolať nenávisť k platenému obsahu na internete.
Viete prečo je to veľa? Pretože internetové prostredie sa číta úplne inak ako papierové noviny a časopisy. Internet je jedno veľké prostredie. Konkurencia je na jeden klik. Z koľkých servrov ste čítali články za ostatný týždeň? Z koľkých servrov sa objavili odkazy na vašej facebookovskej stene od vašich priateľov? Koľko serverov máte vo svojej RSS čítačke? 10? 20? 25?
To nevadí, že ste na nich za týždeň prečítali jeden text či pozreli si jednu fotogalériu. Viete si predstaviť individuálne predplatné pre každý jeden z nich? Ani ja nie, pretože to z povahy internetového priestoru nedáva zmysel.
Ja som zažil časy, kedy sme si doma a v škole objednávali časopisy a noviny. Sledoval som jedny noviny a dva časopisy od názvu po tiráž a keď som bol na návšteve prečítal som si pár článkov z iných. Áno, dohromady som toho prečítal rovnako vtedy ako teraz. Len ten zdroj bol vtedy jeden. Ono aj teraz je len jeden. Je to internetové prostredie.
Deň má stále 24 hodín, 8 hodín prespím a nejaké hodiny treba aj pracovať.
Vydavatelia produkujúci obsah na internete si musia uvedomiť, že ich server je súčasťou jedného nedeleného internetového prostredia. Akonáhle si svoj obsah zamknú do svojej walled garden, tak sa z neho vydeľujú. A ten obsah za tou stenou potom musí byť sakra dobrý, aby obstál v konkurencii s celým ostatným internetom. Ten vydelený obsah musí byť potom sakra veľký, aby obstál s nekonečnosťou (o pardon, vy neviete jazyky, tak teda obmedzenosťou nekonečna) internetového priestoru.
Dokáže tieto požiadavky na kvantitu a kvalitu za platenou stenou naplniť jeden jediný vydavateľ?
…
No?
No dokáže?
Preto považujem Piano za nateraz najlepší model predplatného pre užívateľa. A čo je dobré pre zákazníka, to je dobré pre… No pre koho?
Áno, mohol som si vybrať akýkoľvek iný server a spočítať to napríklad pre Hospodárske noviny či iných. Digizone mi proste dnes ako prvé padli pod ruku. A po včerajšom texte od Slonkovej to bola tá povestná kvapka.
To znamená, že původní zprávy si necháte jen do tištěného vydání a na onlinu se objeví až se zpožděním nebo ve velmi zúžené podobě?
Nastavili jsme nová pravidla využívání obsahu MF Dnes na iDnes.cz. Nepovažovala jsem za šťastné, aby se kompletně celé texty z MF Dnes překlápěly na web. Těžko pak od čtenářů chtít, aby za noviny platili. Není to lehká disciplína, ale díky vstřícnosti kolegů z iDnesu hledáme v konkrétních případech kompromisy, na nichž nebude ani print, ani online tratit.
Ja si už nikdy nepredplatím papierové noviny len preto, aby som ich čítal na internete. Považovať internet ako reklamný priestor na prilákanie čitateľov k papieru, len preto, že je redakcia neschopná si za svoju prácu nechať zaplatiť aj prostredníctvom internetu, to mi je tak neuveriteľné protivné.
V roku 2007 som bol býval bol napísal:
Stále sa čaká na nejaký spásny systém. Aby bol jednoduchý, aby bol nepriestrelný, aby súčasne vôbec neobmedzoval konzumenta a súčasne zabezpečil 100% ochranu autorových investícii. Stále sa čaká, že budú splnené všetky spomenuté podmienky a kým sa tak nestane, nič nikto nenasadí, nič nikto nevyskúša.
Ako je vidieť, niektorí čakajú na Godota dodnes. Iný zas osedlali mŕtveho koňa. Ich škoda.
Pod čiarou: A čo platba za obsahu tu, na tomto blogu? Áno, dobrovoľné príspevky pomocou platby kartou (sekcia Paypal dole na konci stránky), to je na úrovni minulého desaťročia, ale ak by bola možnosť zapadnúť za hradby kolektívnej platenej walled garden, frčím tam hneď a bez váhania. Je škoda nechávať moje peniaze vo vašich vreckách.
