V posilovni ako na poli

O Edisonovi sa traduje, že vchodová bránka do jeho dvora sa veľmi ťažko otvárala. Nakoniec vyšlo najavo, že ju má spriahnutú zo svojou studňou a každý návštevník mu napumpuje štyri vedrá vody. Jedno keď otvára bránku a druhé keď ju zatvára. Pri odchode sa to opakuje. Môžno to nebol Edison, a aj s tými 4. vedrami to nie je isté, veď pokojne mohol návštevník odísť zadným vchodom, alebo to bol podomový obchodník a o nich je známe, že bránku zásadne za sebou nezatvárajú.

Tak alebo inak, táto príhoda či fikca presne vystihuje môj postoj k posilovniam. Podaromnici dvíhané závažia, beh na mieste, šprint na bicykli, čo sa ani bicykel nevolá, to všetko oproti sklenej stene. Fakt, na Čiernom Moste v Prahe je taká, do ktorej je vidieť cez presklenú stenu z poschodového parkoviska. Minule som mal chuť začať tých zúfalcov povzbudzovať klaksónom.

O čom som to? Aha! Nuž nebolo by užitočnejšie si podvečer vyjsť do záhrady a vynosiť 2x 40 vedier vody zo studne a popolievať záhony? Podľa všetkých znakov, práve táto aktivita udržuje v kondícii aj vo veku 70 rokov. Prípadne, spriahnuť tie posilovacie stroje, aby cvičenci pumpovali vodu na polia. A na jeseň hajde rýľovať a v zime kálať drevo. Tých kilojoulov, čo sa v posilovniach podaromnici spáli…