Prečo? Pri fotení s digitálom rozmýšľam nad každou fotkou ako voľakedy, keď som fotil na film. Či sa to oplatí, či to niekomu niečo povie. A tak dokonca aj z typickej gratulačnej akcie sa mi veru nepodarilo urobiť viac ako 50 fotiek naraz. Preto má náš rodinný fotoarchív aj vo svojom 4. roku digitálnej éry ledva 4 GB.

Prvá selekcia

Po skopírovaní do laptopu vymažem technicky nepodarené, rozostrené, duplicitné, jednoducho technický odpad. Vzápätí vyberiem, či by sa niečo nehodilo publikovať v rodinnej galérii a tiež vyberiem niekoľko, ktoré vytlačím na fotopapier (alebo dám spraviť do fotozberne) pre tých, ktorí nemajú možnosť pozerať fotky na počítači. A je to. Tak mi ostane tak akurát fotiek z každej príležitosti.

Jednoduché triedenie

Organizácia digitálneho fotoarchívu je jednoduchá: Pri sťahovaní sa fotky ukladajú do zložiek podľa dátumu fotenia. Názov zložky doplním o miesto a niekedy aj krátky opis, čo je na fotkách. Typicky : 2006_01_01 doma oslava. Tak na prvý pohľad tuším čo sa vnútri skrýva. Súbory fotografií nepremenúvam, nedoplňujem kľúčové slová do EXIF. Na to som lenivý a hlavne mám skúsenosť, že by to bolo nekonzistentné. Premenúvam jedine fotky určené na web. Je to dobré pre zaindexovanie do vyhľadávačov, ALT a TITLE sú samozrejmosťou. Tiež ich zmenším ako ochranu pred profesionálnou krádežou. Z fotky 900×600 dvakrát jpg-komprimovanej bilbord nevytlačia. Takto vyzerá náš pracovný archív, do ktorého priebežne pribúdajú nové fotky a z ktorého si fotky aj premietame a prezeráme. Je to pracovný archív na domácom laptope. Inak je to so zálohami.

Zálohovať!

Fotografie si zaslúžia najväčšiu opateru a ochranu pred nenávratným zničením Fotky zálohujem nepravidelne na externé HDD a pravidelne na DVD. To nepravidelné nastáva, keď si niekde prečítam, ako niekto prišiel o svoje dáta (akékoľvek) a ešte sa prizná, že nemal zálohy. Systém je nasledovný: Všetky fotky skopírujem (zrkadlím), na domáci zálohovací externý harddisk a na domáci dátový server. Pravidelne raz za polroka urobím riadnu zálohu na DVD. Tie z posledného polroka a do minulosti na naplnenie disku. A to by bol v tom čert, aby sa nedali všetky prečítať. Ten ostatný je na jednej lokalite a tie staršie DVD sú uložené na absolútne inom mieste ako sa nachádzajú harddisky a ostatná DVD záloha. Príležitostne skontrolujem, či sa dajú fotky na nich prezerať. Keby nie, a zatiaľ sa to nestalo, stále je odkiaľ (z nejakého HDD) urobiť novú. Keď nad tým tak uvažujem, nemôže nastať situácia, že by sa jednotlivé úložiská k sebe priblížili na menej ako 200 km. Počítate správe, fotky sú na 4 fyzických diskoch (3xHDD a minimálne 1x na DVD).

To nie je paranoja, to je ochrana pred stratou fotiek ľudí, ktorých mám stále rád a už nie je šanca im to povedať. Keď k zálohe pripočítam aj to, že zásadné fotky sú na papieri alebo vo webovej galérii, naozaj si neviem predstaviť situáciu, kedy by sme o všetky fotky prišli a mne na nich ešte záležalo. Istotne sa to dá urobiť aj sofistikovanejšie, stopercentne aj efektívnejšie a lacnejšie, no pre mňa majú tie fotky nepredstaviteľnú hodnotu v porovnaní s cenou externého HDD či DVD disku a času stráveného pri ukladaní dát.

Stále pred očami

Nuž, takto si ja hospodárim s fotkami. A ako ich prezerám? Základný spôsob je šetrič obrazovky. Klasický, vstavaný do WIN XP. Náhodné poradie z celého archívu (teda zo všetkých doteraz nafotených) a spustenie po 4. minútach nečinnosti je vražedná kombinácia. S tými 4. minútami je to ako s tým povestným 7. schodom. Dlhodobé skúšanie. Koľkokrát som sa už zapozeral. A stačí sa takto zapozerať len na pár obrázkov… A nie len pri práci. Domáci laptop takto slúži ako premenlivý fotorámček. Mnohokrát sa nám už stalo, že sme sa nebadane, celá rodinka, pristavili pred obrazovkou a začali spomínať podľa fotiek spred rokov.

Tento text je inšpirovaný článkom Význam rodinnej fotografie. Keď som sa pri čítaní blížil ku koncu, napadli mi dve veci. Jednak, že to určite napísal Miro Veselý a veru že hej. Neviem ho presne popísať, ale má charakteristický štýl. Proste to vycítite. A druhá vec bola, že na problém s prezeraním stoviek až tisícok rodinných fotiek je veľmi účinný liek: Po troške v náhodnom poradí.

Pod čiarou

A mimochodom, urobte si zálohu fotiek. Veď čo keď vám zajtra ukradnú laptop, či počítač?

Share on Facebook

Tweet

Follow us