Trochu sa zamyslím nad osudom a poslaním veľmi, ale veľmi odborných webov. Takých, ktoré zaujmú pár desiatok, možno stoviek ľudí a laici často neveriaco pozerajú.

Myslíte, že to má cenu? Jeden taký sa snaží veľmi, ale veľmi odborne zušľachtiť Arthut Dent. Teda Arthur, neviem, či je použitie prezývky v tomto prípade na mieste. Asi by znelo podivne, keby sa v súvislosti, čo já viem, môjho článku o sicílskom gambite (čo bola moderná klasifikácia liekov pre KVS) bola použitá moja prezývka. To viete, trochu ješitnosti na titul sa v našich kruhoch nosí.

Trochu som si čítal článok  Javascript a oblast působnosti proměnných – díl druhý – Zdroják, len tak pre potešenie bez snahy o pochopenie. Pár riadkov a potom diskusiu. Práve len pre to potešenie s odbornosti. Vie ma to potešiť, keď vidím skutočne odbornú debatu. Je v tom pre mňa niečo pohlcujúce a zvedavosť podnecujúce. Vždy ma chytí chcenie niekde vo vnútri a vytlačí na povrch túžbu porozumieť, dozvedieť sa… Tú túžbu, vďaka ktorej milujem farmáciu ako dokonalú syntézu prírodných vied od matematiky cez fyziku a chémiu a biológiu až k sociálnym vedám. Prosto vedomostná nirvána. Ale to sa ťažko vysvetľuje, to musíte mať niekde v sebe.

Má to vôbec cenu riešiť takýto odborný plátok v prostredí internetu? Odborné články určené pre kolegov odborníkov vyžadujú skutočne poriadnu prípravu. Aj obyčajné a prachsprosté kompiláty a odborné úvahy vyžadujú prípravu v miere nie malej. Strápniť sa pred kolegami, to nie je len tak. To je často aj o budúcej kariére. Navyše zle pochopená verejne prístupná dišputa odborníkov môže laika, nie to ešte novinára,  naviesť na praprapodivné názory.

A nie iné je to s popularizačnými webovými magazínmi. Jeden sa pokúšam písať. Ale dať dohromady článok pre Lekáreň na webe je oveľa komplikovanejšie, ako zápisok sem na blog. Musí to mať hlavu a pätu, musí to byť napísané zrozumiteľne, ale nesmie to byť napísané ľahkovážne. Zábavne, to isto áno, ale nie ľahkovážne. Každé tvrdenie musí byť podložené nejakým vedeckým podkladom. Nehovorím, všetko dokladovať odkazmi netreba, ale treba byť pripravený na útok v komentároch. Pretože byť prichytený v tvrdení výmyslov je skutočne nepríjemné a v prostredí internetu by to mohlo byť aj vražedné pre reputáciu. Navyše to pocitovo nemám rád.

Rešerše sú drahé. Pretože najdrahší je pracovný čas. Nie len priamo ale aj s ohľadom na cenu stratených príležitostí. A v prípade odborníkov na slovo vzatých, ktorí majú naštudované, ktorí priamo do klávesnice dokážu s istotou vysypať trvalé pravdy je to aj čas minulý, strávený pri dopracovaní sa k svojej kvalite. Také to, keď človek 5-10 rokov pracuje, učí sa, zbiera skúsenosti s víziou, že raz bude konečene draho predávať svoje vedomosti. Kde berú rôzne zdrojáky.cz na toto všetko peniaze? Isto, je to básnická otázka, spôsoby financovania sú za desaťročia fungujúceho kapitalizmu viac-menej známe. Stačí sa obzrieť.

Všimol som si, že všetky moje odborné časopisy, tie skutočne kvalitné a prinášajúce nové a iné informácie sú kompletne v režime spoplatneného obsahu. Zdá sa, že to v týchto kruhoch skutočne funguje. Veď, teda okrem iného, platí to vždy niekto tretí. A pri najhoršom sa na „získavanie prehľadu“ vyčlení kus grantu.

Taká smutná nika sú tieto odborné magazíny. Obsahom sa napĺňajú pomaly, za draho a nemá to ani kto čítať. Ale veď som vás na začiatku varovanie, že je to len také zamyslenie.

Ale nech z toho niečo máme všetci. Napíšte do komentárov odkazy na  nejaké zaujímavé polularizačné weby. Vedecké ani ak nie, hlavne popularizačné. SK-CZ by boli fajn, ale super by boli aj nejaké EN. A nie len prírodnými vedami je človek živý.

Share on Facebook

Tweet

Follow us