Pracovať v piatok po obede je proti prírode

Návšteva odišla, návšteva prišla a potom píšte príspevky. Leto začína správne konfigurovaným týždňom. Streda voľno a nám cezpoľným sa šikne aj štvrtok voľný. A keďže pracovať v piatok po obede je proti prírode, moja pracovná morálka počas tohoto víkendu od utorka poobede do pondelka rána je na úrovni 30 stupňov celzia.

Apropó ten piatok poobede. To je vyskúšaná a praxou overená vec. Svoju diplomovku som robil na Ústave experimentálnej farmakológie SAV. V skratke povedané, potkanom sme vybrali srdce, zavesili na mimotelový obeh, stabilizovali (cca 20 min.), na 30 minút sme mu ten mimotelový obeh vypli a po tých 30. minútach ischémie sme hodinu sledovali (EKG) ako sa to srdiečko zotaví (výskyt arytmií a tak). Občas sme mu pridali nejaké lieky a sledovali, či to zotavenie bude kvalitnejšie. Vtedy som zažil skutočný zázrak života. Posledným úkonom celého pokusu bolo vždy odváženie srdiečka. Po tom skoro dvojhodinovom pokuse, keď som ho skladal z aparatúry veľkosti 1mx1mx1m stále bilo. Stále v ňom bolo kus života. (Znalí vedia niečo o srdečnej automácii, ale to by už nebolo také romantické).

Ale späť k piatku poobede. Nuž robíme si takto ďalší z piatich paralelných meraní pre každú látku, proste rutina. Na rutinu poučka o piatku poobede dosah nemá. Keď tu zrazu, zo susedného labáku príde laborantka za mojim školiteľom, že sa im nedarí a nedarí rozbehnúť pokus. Školiteľ odbehne i vráti sa po nejakom čase, že skutočne, skúšajú zľava, zprava a nič. Utrúsil som poznámku o piatku poobede a bol som poučený, že v labáku šéfa ústavu musia veci bežať aj v piatok poobede. Ale nebežali a v pondelok ráno, bez akýchkoľvek zmien a zásahov, sa pokus rozbehol.

Takže priatelia, opakujem:

Pracovať v piatok poobede je proti prírode.

Zdieľajte obsah s priateľmi: