Ak niekto vezme inému živému človeku život, prostým slovom – ak ho zabije, je to vrah. To je obsah toho slova. Všetko ostatné je len zmätenie pojmov.
Chcete diskutovať o vražde? Nie, priatelia. Jediný prípustný postoj je označenie takého konania za neprijateľné. Žiaden človek nemá právo vziať inému živému človeku život. Z akéhokoľvek pohľadu tu neexistuje miesto na diskusiu.
Alebo ho budeme chváliť, že pekne triafal?!?
Alebo budeme diskutovať z pohľadu obetí? Ich pôvodu, rasy, ich správania sa?
Alebo budeme v tejto súvislosti riešiť práva športovcov na držanie zbrane?
Alebo budeme v tejto súvislosti diskutovať o vyzbrojovaní občanov?
Alebo budeme v tejto súvislosti riešiť prezbrojovanie polície?
Nie, ani jedno z toho neprichádza do úvahy. Tu nie je priestor pre akékoľvek zástupné témy. Ten človek zabil 7 ľudí. Je to vrah. Tu nie je miesto ani len na pol vety, v ktorej by ste chceli čo i len naznačiť pokus o zamyslenie sa nad čímkoľvek. Chystáte sa chytiť slamku diskusie o jeho motiváciách? Je to vrah, neexistuje ospravedlniteľná motivácia k vražde. To je vlastnosť vraždy.
Konkrétna vražda je ultimatívne a konečné riešenie akejkoľvek otázky. Súčasná civilizácia vrámci dlhých a rozsiahlych debát v spoločnosti došla k záveru, že vražda živého človeka je neprijateľná bez akýchkoľvek ale.
V Devínskej Novej Vsi Ľubomír Harman zastrelil 7 ľudí. Mal 48 rokov a bol to vrah. Koniec jeho príbehu.
Pod čiarou: V tomto prípade nie sú žiadne pochybnosti, že išlo o ľudí a že žili. Sú totiž oblasti, kde sme sa ako spoločnosť zatiaľ nedokázali zhodnúť na tom, či ide o život alebo o ľudí.
Pod dvomi čiarami: Nespochybňujem nutnosť spoločnosti vytvárať si obranné mechanizmy a diskutovať o primeranosti a funkčnosti už existujúcich ochranných mechanizmov. Takáto diskusia nie je diskusiou o vražde človeka teda udalosti, ktorá sa stala, ale o vraždách, ktoré sa nestali či nestanú.
Aj kat tam, kde je trest smrti legalny, je vrahom?
Ruziklan: domnievam sa, že odpoveď na Tvoju otázku Martin dal už pred položením otázky, v poznámke pod dvoma čiarami, citujem: „Nespochybňujem nutnosť spoločnosti vytvárať si obranné mechanizmy a diskutovať o primeranosti a funkčnosti už existujúcich ochranných mechanizmov…“
Myslim, ze nedal. Mne poznamka pod druhou ciarou pripadala ako vysvetlenie k tomu, o com je debata, a teda ze je o tom, kto je vrahom – ten, kto vezme druhemu zivot. Dost nepresne a ako kontrapriklad som vzal extremny pripad cloveka, ktory sa zabijanim zivi, presne podla zakonov. Priklad v inom smere je niekto, kto je sucastou obrovskej nahody veducej k usmrteniu cloveka.
Rozumiem, ale nesúhlasim. Skúsme prosím odlišovať vraždu od iných násilných spôsobov ukončenia života.
Ak policajt zastrelí šialenca, ktorý chodí po ulici zo zbraňou a strieľa civiliov, stal sa azda ten policajt vrahom? Podľa mňa nie, nestal. Táto spoločnosť sa zvolenými spôsobmi chráni pred niektorými hrozbami, súčasťou tohto systému ochrany je aj polícia, ktorá je vyzbrojená a dostala poverenie ochraňovať spoločnosť aj s použitím (primeraného) násilia.
Podobným spôsobom vieme naložiť aj s popravou, ktorú vykoná kat; aj s inými spôsobmi násilného ukončenia ľudského života, ktoré nie sú vraždou.
hanbím sa: „so zbraňou“; „civilistov“ 🙁
Prepacte mi, toto tato akademicka debata o vrazde, to uz mame v spolocnosti dost jasne vyprofilovane az do tej miery, ze to ANI NETREBA zdoraznovat. Naozaj nie.
Chcem len otazku: Martin jasne naraza na Harmanov masaker. Takze priama otazka, kedze clanok je nekonkretny a oznamuje vopred znam zakon.
Otazka je: ak teda diskutujem o motivaciach a TREBARS spochybnujem cistotu spravania obeti, SPOCHYBNUJEM TYM FAKTOR bestialnej vrazdy a masakra, ktoreho sa dopustil vrah? Alebo este viac zavrtam, ak pomenuvam polahcujuce okolnosti (nie som sudca ani vysetrovatel) pre vraha, tak popieram existenciu cinu?
Ja tvrdim, ze nie a mozem bez akychkolvek problemov diskutovat o veciach, ktore su diskutovatelne a to aj za podmienky, ze notoricke fakty nebudem neustale omielat a pripominat.
Bohuzial mravokarske vyzvy by som si neodpustil skor pre opacne pripady – ludi, co si pomylili asi viac ako tieto dva okruhy (nezmenitelny fakt vrazdy a diskusie okolo motivacii ci spravania sa obeti) a kazdeho, kto neskonci len pri „fuj vrazda“ a snazi sa to analyzovat povazuje za „popieraca vrazdy“. Tito to maju podla mojho skromneho nazoru pomylene a prisudzuju inym ludom veci, ktore si vymysleli 🙂
Mlcat a vyriesit cely ten masaker niecim, co je podla mna lahostajne mavnutie sprevadzane vetou „ano, vrazda, strasne.“ to nestaci.
Áno, spochybňovanie čistoty obetí, pomenúvanie poľahčujúcich okolností a podobne spochybňuje existenciu činu vraždy. Toto spochybňovanie poľahky vedie k tomu, že z najhoršieho riešenie sa stane riešenie horšie. Je potom už len tenká hranica, aby sme sa dopracovali k ospravedlneniu v mene vyšších ideí. Najhoršie čo sa môže stať, ak nastane zmätenie pojmov a marketingovo nazveme tento čin napríklad slovami „Konečné riešenie…“.
Je neprijateľné, aby sa dostala na svetlo diskusia o obhájiteľnosti činu vraždy. Akokoľvek by skončila záverom, že vražda je neobhájiteľná. Dôsledky vraždy sú natoľko konečné, že nemôžeme dávať k dispozícii čo i len náznak slamky, ktorej by sa mohol niekto chytiť.
Každý z nás by mal mať pri sledovaní správ najväčší stres z toho, že ak reportér upozorní na nejaké okolnosti, nejaké vlastnosti obetí, nejaké motivácie vraha a podobne, tak nejakého človeka napadne „Ak za týchto okolností je on hrdina, môžem aj ja.“ Bude smiešne neskoro hovoriť, že to mal pomýlené.
Čin vraždy na rozdiel od všetkých ostatných činov, ktoré denno denne robíme, má len jednu stranu. Má len vstup, ale žiadne pokračovanie na výstupe, dokonca žiadnu nádej. Smrť je z pohľadu pozemskej existencie konečná. Neexistuje kladná odpoveď na otázku: „A nedalo by sa predsa len vrátiť do života, keď sme si tak pekne podiskutovali a asi si mal pravdu v tom, že žltá sa k modrej na plavkách nehodí?“
Mlčať nie. Jednoznačne povedať – bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, vražda je neprijateľná. „Bez ohľadu na okolnosti“ znamená aj, že je nezmyselné ich vôbec diskutovať.
Celý môj postoj vychádza s profesionálnej skúsenosti. Ak niečo môže skončiť smrťou, ochranné opatrenia sa musia limitne blížiť k absolútnej blbuvzdornosti.
Rony: to, že Ty, Martin, ja a pár ďalších ľudí dokážeme oddeliť tieto veci, dokážeme diskutovať o okolnostiach, motiváciách a ďalších faktoroch, a pritom nebudeme spochybňovať samotný fenomén vraždy – to ešte neznamená, že to dokážu (a robia) „všetci“. Práve pre to súhlasím s tým, že povedať jasné nie z princípu je vhodné. Z princípu – nie kvôli Harmanovi.
Martin: súhlasím, spomínaný incident môže byť pre niektorých jednotlivcov ‚inšpirujúci‘.
Ak zomrie jeden clovek, je to smutne. Ak vela, je to statistika…
Michal, to je strašná somarina. Strašná až nebezpečná. A práve kvôli takýmto mýlkam som písal ten článok tak jednoznačne.