Vykanie je zaujímavý fenomén. Na oslovenie jednej konkrétnej osoby sa používa množné číslo. Tak sa ľahko stane, že autor textu podľahne ilúzii, že píše dostatočne všeobecne a anonymizovane.

Na základe anonymizovaných údajov vieme, čo ste (ty konkrétne) na našom serveri čítali ( si čítal). Údaje z vášho prehliadača (tvoje údaje) porovnáme s údajmi ďalších používateľov, ktorí majú podobné záujmy ako vy (ty) a na základe toho vám (tebe) sprostredkujeme ďalšie články.

…
Takže vy (sme.sk) ma vlastne sledujete?

Nie, služba vychádza zo štandardných anonymných informácií, ktoré už dnes obsahujú všetky webové stránky (ktoré ty už dávno navštevuješ a dávno to o tebe všetci vedia). Služba nepracuje so žiadnymi (tvojimi) osobnými informáciami, iba zoznamom článkov úplne anonymných používateľov.

Sme.sk | Čo čítať (BETA) (Text v zátvorkách doplnil autor)

Aby bolo jasno: Nekritizujem tú službu, ani nehovorím, že je to nejaká nová diera do súkromia. Ono je totiž fakt, že informácie o tom, ktoré stránky boli zobrazené každému jednému návštevníkovi na tejto doméne (a každej inej) vidím aj ja. Slúžia na to nástroje na sledovanie návštevnosti webu. A tie používa hádam každý majiteľ stránok, ktorého zaujíma, čo jeho návštevníci na jeho webe robili. Je pravda, že neviem napochytre priradiť konkrétnu návštevu tohto webu priamo k tebe. Ale ak by som sa trochu posnažil… Tie dáta tu v matrixe niekde už dávno sú.

Naopak, chválim tento počin sme.sk. Na jednej strane jasne dávajú užívateľom na vedomie, že informácia o tom, čo čítajú sa kdesi kamsi ukladá. Či na trvalo, alebo dočasne je jedno. Na druhej strane je príjemné nechať si personalizovať noviny.

Čo je nepríjemné, je strata rozhľadu. Ako farmaceut, teda príslušník posledných polyhistorov, mnohokrát až dodatočne po prečítaní textu zistím, aké zaujímavé bolo aj o tomto sa dozvedieť, pre doplnenie súvislostí. Služby ako „Čo čítať“ nás o tento rozhľad oberajú.

Share on Facebook

Tweet

Follow us