Vytriezvenie z EU a hádam aj vytriezvenie v nás

Na území EU máme každý jeden z nás nejaký doklad a sme evidovaní v nejakej databáze. Utečenci sú prekvapení, že tu v EU máme všetci doklady. Cítia sa v pasci keď im ich chceme dať.

Po tom, ako sme sa uistili, že im nehrozí hlad ani zima, nastal frmol každodennosti. Nastúpili zákony a pravidlá. Utečenci sú prekvapení, že v EU máme zákony a pravidlá. Cítia sa v pasci, keď sa začneme podľa nich riadiť.

Medzičasom sa permanentne uisťujme, že nikto netrpí hladom a zimou. Ak by predsa len, tak mu ponúkneme utečenecký tábor s tým základným, čo človek potrebuje – jedlo a strechu nad hlavou. Utečenci sú prekvapení, že v EU znamená ľudskosť to isté ako kdekoľvek na planéte. Cítia sa v pasci, keď je pre nás dôležité, aby netrpeli hladom a zimou.

Byť občanom EU, to je výsledok snaženia generácii. K tisícom ľudí sa dnes priam na dosah priblížilo, čo to znamená mať v krajine vojnu. Stačí, aby sa pozreli z okna a uvidia ľudí, ktorí kvôli vojne v ich domovine, dnes spia pod ich oknami a sú odsúdení na milosť a nemilosť v totálne neznámom mieste. Ešte aj tá maďarčina je proti nim.

Niektorí z utečencov vytriezvejú veľmi rýchlo z pocitu, že EU je rajská záhrada s pečenými holubami lietajúcimi priamo na dosah. Iní z utečencov zas vytriezvejú z pocit, že sa len presťahovali inam a budú pokračovať, ako by nič, vo svojich starých životoch bez prerušenia.

Možno niektorým aj dôjde, že bolo chybou byť dlhodobo doma ľahostajným k tomu, že si nejaký ich miestny politik pomaličky potichúčky znásilnil ich domovskú krajinu. Možno.

Dúfam, že aj my rýchlo vytriezvieme z toho, že mier, strecha nad hlavou a plná chladnička sú bezcenné samozrejmosti. Možno aj nám niektorým dôjde, že pozerať sa na druhú stranu ulice, keď niekto na niekom inom rozbíja demokraciu a okliešťuje našu slobodu je ohrozením pre mier, strechu nad hlavou a plnú chladničku, že pozerať sa na druhú stranu ulice je nebezpečné pre každého z nás.

Viete priatelia, keď som pred pol rokom písal články o vojne na juhovýchode Ukrajiny, myslel som na tých utečencov čo dnes spia uprostred Budapešti. Nie, nepísal som to len tak pre ukojenie svojho grafomanstva…

Písal som to presne pre to, aby som nemusel dnes vidieť fotografiu

TAK UŽ STE KURVA VYTRIEZVELI?!?

Keď sa budeme pozerať na druhú stranu ulice, budeme nachádzať na plážach Európy ďalších a ďalších mŕtvych – obete dnešných nacistov po celom svete.

Ale viete, čo? Mohol som si pokojne povedať: Serem na vás! Nakoniec, vy ma zavoláte, ja vás pôjdem zachraňovať. Všimli ste si, že zdravotníci sa majú vo vojne najlepšie? Všetci im nadchádzajú, robia im koridory. Decká som naučil, že žiť sa dá všade a že to čo majú v hlave im nik nevezme.

Dal som vám do plánu tri jednoduché úlohy:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
  2. Administratívna analýza
    1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
    2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
    3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
  3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Tá prvá úloha sa už pomaly štandardizuje. Nie, absolútne to nie je dokonalé. Ale zatiaľ nám tu na kontinente umrelo len pár desiatok ľudí. Chcem veriť, že boli poslední, ale som nie len optimista, ale aj lekárnik a tak o živote viem svoje. Nejakí nacisti, čo ľudí zavrú do dodávky a pozvárajú dvere sa ešte nájdu a my to nestihneme. No hlavne sme sa už zobudili a začali sme na prvej úlohe pracovať – Bod pre vás.

Načím sa začať sústrediť na úlohu číslo 2 – Administratívnu analýzu.

Decká do škôl a to okamžite. Učiť sa miestny jazyk a angličtinu, aby podporili svoju budúcu mobilitu po EU. A rodičov zapojiť do práce v táboroch, v ich okolí.

Videl som rozhovor s otcom rodiny, čo ušli z Damašku. Vzdelaný, majiteľ obchodu s elektronikov. Isto vie ako sa zaobchádza s počítačom, ako zapojiť sieť. Tak šup, nech to urobí v tábore pre svojich spoluobčanov. Možno ho zamestná niekto z firmy v blízkosti táboru… Ja neviem všetko o sociálnej práci, ale viem, že v Berlíne je jeden šikovný riaditeľ gymnázia v tureckej štvrti. Na severe Čiech sa niekde aj darí organizovať Rómov do susedských hliadok, čim sami bojujú proti miestnej drobnej kriminalite.

Po celej EU sú desiatky fungujúcich projektov. Áno, stovky nefungujúcich a tisícky popísaných na papieri. Je len na nás, aby sme výzvu druhej úlohy zvládli. Nie sú žiadny oni, sme len my. Ide o našu Európu, o našu domovinu.

A úloha číslo 3? Nuž, to čo zažívame teraz vrámci prvej úlohy si musíme práve kvôli tomu, aby sme s väčším zápalom robili svetovú politiku, práve tie nepríjemnosti si musíme vychutnať na vlastnej koži.

Kým som vám to len hovoril, nepočúvali ste. Aj ja potrebujem trochu pomoc. A tou pomocou, tou hybnou silou, ktorá nás Európanov prinúti robiť svetovú politiku poriadne a dôkladne, tou hybnou silou je osobné zistenie kam to vedie, keď to nerobíme.  Proste potreboval som to vaše vytriezvenie, aby ste pochopili, že už to bez Európy ako organizátora svetovej politiky nepôjde.

V dnešnej Európe, nie včerajšej ani predvčerajšej. Skutočne v dnešnej Európa musíme riešiť vážne ťažkosti. Potrebujeme schopných ľudí, aby ich vyriešili. Nie sú žiadny oni, ktorí by to za nás Európanov urobili. Sme len my, Európania, čo tu žijeme.

Nie, nepotrebujeme takých, čo sa len snažia nahnať strach a ukazovať na čej strane je vina. Takí vedia, že aj takým spôsobom sa dajú vyhrať voľby. Im nejde o vyriešenie ťažkostí, ktoré máme dnes my Európania. Im ide len o to byť zvolení. Len byť zvolení. To stačí v dobrých časoch.

Potrebujeme ľudí, ktorí budú schopní prinášať riešenia. A potrebujeme schopných ľudí, ktorí dokážu tieto riešenia uvádzať do každodennosti. Áno, občas to riešenie bude debilné (vraj je viac menších táborov lepšie, ako jeden veľký) a občas sa implementácia nepodarí (občas nejaká bravčovina skončí v koši). Potrebujeme ľudí, ktorí si vedia priznať chyby, analyzovať ich a upraviť smerovanie.

Čelíme naozaj vážnym problémom a potrebujeme serióznych ľudí. Náš osud a naša zodpovednosť voči generáciám, ktoré prídu, nám prikazujú, aby sme sa postarali o to najlepšie čo si pod pojmom Stará dobrá Európa ktokoľvek na tejto planéte predstavuje.

Viete priatelia, naozaj nevidím jediný dôvod, prečo by sa v Sýrii, Bangladéši, Novosibirsku, Čečejovciach  či Kongu  nedalo žiť ako na území Nemecka. Hranica je len debilná čiara a nemajte radi ľudí, ktorí ju neustále kreslia. Pracujme na tom, aby hranice po čase stratili zmysel. Tak, ako sa nám to podarilo v Európe.

 

Zdieľajte obsah s priateľmi: