V ČR riešia maskovaciu tému, ktorou si strany budúcej koalície odfiltrovali novinárov. Je ňou školné na vysokých školách.
Stretávajú sa dva extrémne prístupy:
Vidím, co za školy studují lidi okolo a je mi jasné, že takhle to nejde. Jako míru používám „umřel by hlady kdybych neplatil daně?“ a čím dál u víc lidí mi vychází že jo. A všichni do jednoho jsou na své „vzdělání“ hrdí. Nová generace užitečných idiotů.
Tak jak, chceme vzdělanou společnost nebo snížení přístupu ke vzdělání na elitu? Ve Finsku má vysokou školu 33 % populace, v USA 38 %, v Japonsku 37 %, v Kanadě 44 %. U nás je to asi 11 %
S tím nadměrným počtem studentů se fakt musí něco dělat – píšu tak rychle, jak dovedu.
A potom ešte pár medzi nimi.
Tak som si spomenul, že aj ja som si bol býval bol pradávno (v roku 2004) k tomu čosi napísal v článku Českí študenti rozdávajú peniaze (Pozor, odkaz vedie na pravekú verziu blogu 4M a vyžaduje schopnosť pochopiť písaný text.) .
Môj postoj sa od vtedy nezmenil. Ak s ním súhlasia tí, čo ho jakživ platiť nebudú, vadí mi to. Stále si myslím, že rozdávať cudzie peniaze je prejavom vrcholnej arogancie.
Ak mám rozhodovať o tom, ako financovať vysoké školstvo, tak školné a s ním súvisiaci systém pôžičiek, štipendií, grantov, mecenášov, firemných záväzkov a iných podporovateľov inteligencie je jednoznačne dobrá voľba. Viete, v takomto systéme sa potom stáva zvýšená starostlivosť o výchovu detí aj skutočnou investíciou. Ak sa na základnej škole obetujete a venujete decku čas a hlavne čas a vybudíte ich talent ale hlavne a to hlavne usilovnosť, ušetríte. Ľahko potom dosiahnu na rôzne prospechové štipendiá či úľavy nadaným deťom.
