Za potenciál si chlieb nekúpite

Včera som chvíľu čítal noviny na svojom MDA a doťapal som sa k zaujímavým článkom. Všetky mali spoločné jedno: Odišiel na psa mráz a bolo treba začať splácať požičané.

Vraj na Islande si ľudia brali pôžičky v zahraničných menách. Tá ich posilňovala, takže to bolo super výhodné. Teraz začala klesať a akosi nestíhajú. Mám niekoľkoročné skúsenosti s tým, ako sa žije v inej mene ako v tej, ktorú zarábam. Takže reálne vidím ako to lieta hore dolu. Raz je to super, inokedy horšie, ale jedna istota tu je. Neexistuje šanca ako to ovplyvniť. A viera je dobrá na dlhodobé (v rádoch večnosti) plánovanie, nie na časné statky.

Vraj budú musieť v nejakej fabrike prepúšťať, lebo im už banka nechce ďalej požičiavať. To akože ich hospodárenie potrebuje externý prísun peňazí z banky? A dokedy? Až raz urobia ten super-miloónový-obchod? Tak to dobre, to si nezaslúžia iné ako skrachovať. Iba čo kazia trh a deformujú ceny. Hm, že všetko podražie? Nuž, minule som sa písal, že kedy ste naposledy kupovali špekáčky. Áno, toto je presne ono. Cena poriadnych  špekáčky  sa skladá z ceny skutočných surovín a z primeraného hrubého zisku.  Žiadne  mínus dotácia z úveru banky. A to z takého hrubého zisku, ktorý pokryje všetky náklady od upratovačky až po kreslo riaditeľa.

Vzdušné zámky

Vzdušné zámky

Keď som sa onehdá pradávno snažil dopátrať jednoduchého vysvetlenia čierneho utorka z roku 1929, tak som narazil na zaujímavé vysvetlenie. Vtedy to vraj bolo tak, že ľudia si požičali na to, aby mohli kúpiť akcie a počítali s tým, že tú pôžičku budú splácať s výnosom z tých akcii. Keďže sa do systému zapájalo stále viac a viac nových ľudí, systém ponuka-dopyt hnal ceny hore. Kde som to len videl?

My prírodovedci tomu hovoríme perpetum mobile.  Síce vieme, že matka príroda je suka a vždy stojí na strane skrytých závad, ale súčasne sme si istý, že nás nikdy nesklame v logike a spravodlivosti. Sú tu isté náznaky v oblasti kvantovej fyziky, ale zatiaľ sa vždy ukázalo, že toho len málo vieme. Naopak, ekonómia považuje perpetum mobile za svoju normálnu súčasť. Že kde to perpetum mobile je? Hladajte kľúčové slovo rast.

Keď som mal onehdá na starosti akvizície, cena lekárne sa určovala veľmi prozaicky a jednoducho. Vzal sa mesačný obrat a vynásobil sa nejakou konštantou. A bola cena na stole. Tento jednoduchý vzorec krásne eliminoval akékoľvek pochybnosti.  Návratnosť investície bola potom v priamej úmere k veľkosti tej konštanty. Celý problém s cenou sa zredukoval len a len na zistenie aký skutočný obrat má daná lekáreň.  Samozrejme predajca sa snažil posunúť túto otázku do roviny potenciálu. Ale keď sa človek s aspoň trochou skúseností pozrel na danú prevádzku cez medailón s hľadáčikom pravdivého videnia, nakoniec sme sa vždy vrátili na zem a diskutovali o skutočnom  obrate.

A teraz my vysvetlite, ako sa stane, že horda ľudí, vysokoškolsky vzdelaných ľudí,  vezme do svojich firiem toľko pôžičiek, že ich nedokáže splácať? Že rovnako vzdelaný ľudia postavia svoj život na obchode s potenciálom, s vierou v budúcnosť? Že sa spoliehajú na  pozitívny vývoj, ktorý nemajú šancu ovplyvniť?

Ale dobre. Bola možnosť, ak ju využili. A vidia možnosť, ako sa zachrániť a pokračovať v rovnakom ďalej. Nie, oni tomu zas budú hovoriť investícia. Teda podojiť naše dane a zaplatiť si z nich dlhy ktoré narobili. Oni totiž tie peniaze strovili na svojich bonusoch a teraz by ich mali vrátiť. Oni ich prejedli a prehýrili a ručili za ne niečím, čo nikdy neexistovalo. Niečím, čo bolo len a len potenciálom.

Viete, myslel som si, že dane platím preto, aby sa nejaká servisná organizácia (štát) postaral o veci, o ktoré ja chcem aby sa postaral. Školstvo, hranice,  upokojenie neprispôsobivých sociálnymi dávkami a podobne. Ale naozaj vo svojich predstavách o úlohe štátu nevidím platenie dlhov súkromných firiem. Skôr tam vidím rýchle odhaľovanie problémových súkromných firiem. Také tie inštitúcie ako: bankový dozor, Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže, dozor nad akciovým trhom a podobne.

Keď som hrával Dračí doupě, tak v návode bol krásny príklad na to, ako určiť hodnotu pokladu. Vyša tlupa vykotúľa zlatú  královskú korunu z dračieho pelechu na svetlo sveta. Koruna je tak veľká, že trpaslík v nej spokojne môže kráčať. A vy si poviete: Tá má ale cenu! Ale houbeles, keďže v okolí nie je ani jeden král, ktorému by sa koruna hodila. Nie je záujem, nie je cena, nebudú prašulky a vaša tlupa sa môže tak akurát prihlásiť na sociálke.  Za  potenciál si chlieb nekúpite.

Ja viem, človek je múdry až keď netreba. Alebo až keď je starší?

Zdieľať?

2 komentáre pri “Za potenciál si chlieb nekúpite

  1. Clovek zmudrie, az ked si to draci doupe zahra. Dovtedy je to stale len rozpravka.

    K uloham statu. Ty osobne platenie dlhov sukromnych firiem medzi jeho ulohami nevidis. Ani ja. Ale vela ludi ano. A ked uz mame tu demokraciu… uz dlho vravim, ze najlepsie statne zriadenie je osvietena diktatura. Len skoda, ze skutocne osvietenie je strasne zriedkave.

  2. Keď Ťa vidím spomínať osvietenú diktatúru, tak ma napadne akurát Havelock Vetinari. Ale to je z úplne iného súdka.
    Osobne sa mi tiež nepáči sanovanie súkeomných finančných inštitúcií štátnym rozpočtom, ale zjavne sú hlasy ako môj na výkonných miestach prehliadané. Inak si to vysvetliť neviem. (A to ma ešte vie vytočiť do červena debata o odškodení klientov nebankoviek!!!)

Komentáre sú uzavreté.