Martin M. Šimečka si zúfa.
Ruská informačná vojna odhalila, že som sa mýlil prinajmenšom vo svojej viere v silu ľudského rozumu. Nikdy predtým som nezažil taký pocit márnosti zo zápasu o pravdu, ktorá je viditeľná voľným okom a napriek tomu ju toľko ľudí nevidí. A nemám na mysli pravdu ideologickú, ale tú obyčajnú, ktorá sa dá overiť práve použitím rozumu.
Zdroj: Miznutie pravdy na internete.
Keď ľuďom vysvetľujem vedu, hlavne farmáciu (ale nie len ju, veď píšem „hlavne“), tak postupujem a postupujem smerom k jednoduchším a jednoduchším pravdám, až kým u poslucháčov neuvidím v oku iskierku ich vlastnej nádeje, že už mi rozumejú. Dosiahnem na dno ich studne vedomostí a až od tej chvíle môžem do nich nalievať nové veci.
Je tak zúfalo málo polpularizátoro pravdy. Tak zúfalo málo popularizátorov.
Popularizátor je človek, ktorý dokáže podať obsah, nech už ide o akýkoľvek obsah, tak aby ho aktuálne poslucháčstvo pochopilo. Popularizátorovi je úplne jedno s akou prizmou prišli poslucháči k nemu. Vždy, ale vždy sa popularizátorovi podari im podať pravdu tak, aby jej verili.
Veria, pretože pochopili. Pochopili princípy a dôvody, prečo majú veriť. Pochopili, že veria tomu, čo súhlasí s ich dovtedajším presvedčením.
Vidím ešte druhú výzvu. A to je zložitosť dnešného sveta. Už niekoľkokrát som to napísal a napíšem to ešte raz:
Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.
Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:
Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno “štátny”. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.
Bodka. Koniec návodu.
Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať. Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického.
Som presvedčený, že jedine to každému jednému z nás prinesie viac osobného šťastia a fyzického blahobytu.
Náš životný priestor musí byť pochopiteľný trojkárom na strednej škole. Oni si ho nedokážu zjednodušiť. Je to len a len na nás z okraja Gaussovej krivky prirodzeného rozloženia, aby sme na tom zjednodušovaní pracovali.
Samozrejme, pre nás pár vyvolených, čo sme dostali Talenty, je výhodné, že len my do toho vidíme. No ak nás takáto myšlienka napadne, okamžite by sme mali sami seba prefackovať, aby sme sa zobudili do reality. Do reality, ktorú presne opísal Martin M. Šimečka v horecitovanm texte.
Samých seba sme dobehli vo vymýšľaní zložitejších a prepracovanejších konštrukcii sveta. A keď teraz potrebujeme, aby nám ľudia verili, nie len preto, že máme pravdu, ale hlavne preto, že to dáva zdravý rozum, tak sú ľudia totálne neschopní sa vyznať vo svete, ktorý sme my sami zozložitili,
Sami seba sme sa chytili do vlastnej pasce. Bude to chcieť silný intelekt, ale som presvedčený, že na to máme. Na rozdiel od šikulu priemerných, ktorý vždy potrebuje udržiavať svoje ovečky v nevedomosti. Škrtanie je vždy jednoduchšie ako tvoriť.
Priatelia, nastal čas škrtania, aby sa ľudia nestali debilkami v rukách šikulu priemerných.
