Základný prvok IT pokrytectva – autorské práva

Český NKÚ vyčíta ministerstvám, že neriešením problematicky práv k SW sa dostávajú do područia IT firiem

Kontroloři také zjistili, že konečné ceny zakázek se na 99 % shodovaly s cenami předpokládanými, které nepřímo určovali právě dodavatelé. Ministerstvo přitom nikdy neporovnalo ceny svých dodávek s cenou obvyklou u srovnatelného aplikačního vybavení. Vzhledem k tomu, že si ministerstvo ani nezajistilo autorská práva a vlastnictví licencí, nemůže další aktualizace a úpravy systémů zadat nikomu jinému než dosavadním dodavatelům. MO smluvní vztah u žádného z dlouhodobě užívaných systémů nezrevidovalo.

Zdroj:  NKÚ – Ministerstva zadávají 62 % zakázek na informační a komunikační technologie bez soutěže.

Neexistuje väčšie pokrytectvo, ako keď sa nad tou správou pohoršujú ľudia zo segmentu IT. Skúsenosť hovorí, že 95% firiem vyjebáva so svojimi zákazníkmi práve pomocou autorského zákona. Raz sú to práva k dátam, inokedy sú to práva ku kódu a vždy sú to práva k servisu a vývoju. A s obľubou proprietárnosť riešenia. Ak túto fintu v danom segmente používa jeden z konkurentov, ostatní nikdy nezaostávajú.

Neveríte? Prečo sú také neuveriteľné problémy pri akomkoľvek vývoji SW a inštaláciách nových verzií? Neexistuje frekventovanejšia výhovorka na nedodržanie termínov v štátnej správe ako menili sme systém. Dokonca aj pradávne “spadlo to do spamu” už len bledne závisťou.  A nie len v štátnej správe.

A viete ako je to s výhovorkami?

Inštitúcia: “Vašu splatbu sme spárovali až dnes, pretože sme pred tromi mesiacmi menili informačný systém. Preto nemôžeme revokovať penále”

Občan: “Aktualizoval som systém Milenke 3.0 na verziu Manželka 1.0, čo spôsobí pravidelné oneskorovanie platby.”

Tož asi tak k tým inštitucionálnym výhovorkám. Pravda je taká, že sa na to obaja vysrali. Aj zamestnanec inštitúcie a keď prišiel domov, tak zas ako občan. A tak nám to tu v našom Štáte pekne smrdí.

A rovnako to smrdí, keď sa nad tou správou NKÚ pokrytecky pohoršujú ľudia z IT sektora. Kričia, že fuj a hanba, dopijú kávu, pretnú sa do vývojárskeho okna a vložia ďalší s ničím nekompatibilný formát rýchlosti v lakťoch za dekádu.

Ak by to tak nebolo, ak by nemali mäkučký vankúšik energetickej bariéry samoformulovaných autorských práv,  museli by softvérové firmy denno-denne poskytovať kvalitné servisné služby. Museli by vyvíjať, kráčať s dobou. Pretože konkurencia by bola na jeden klik v systéme elektronickej aukcie.

Neviem či ste si všimli, ale v priemyselných aplikáciách len nedávno skončila doba MS DOS. Ak vôbec. Veď prečo sa kamsi hnať, inovovať, učiť užívateľov nové veci, investovať do profesionálnej ergonómie? Zmluva o nedotknuteľnosti kódu a majetku dát v rukách IT firmy je lepšia ako istota štátneho dôchodku.

A zas sme pri tom, čo by malo byť úlohou štátu: Definovať priestor nie konečné riešenia. Sme 21. storočí, elektronizácia všetkého frčí v otvorených štandardoch, vo výmene dát, zdielaní obsahu. Ale objednávame riešenia na úrovni 19. storočia – hotové uzavreté krabice.

Viete si predstaviť, že by existoval zákon, ktorý definuje dátové formáty, protokoly výmeny dát používaných povinne vo všetkých dodávaných IT riešeniach financovaných z daní? Viete si predstaviť, že by na základe tohoto zákona ktokoľvek vytvoril a následne ponúkol svoju aplikáciu eDane podobne ako sú desiatky aplikácii na správu kalendára v Applestore či Obchode Play? Viete si predstaviť, že by zákon prikazoval, že zákazka na SW má povinne obsahovať len a len algoritmizáciu a povinne sekciu export/import dát?

Viete, priatelia, ja veru nie. Ako vidím do IT sektora – neverím, že to môže byť iné, ako je to dnes. Tie výhovorky sú na všetkých stranách rovnako chabé a pravda je taká, že nikomu z nás sa do toho nechce. Ochranu princípov konkurencie a trhu majú ľudia plné klávesnice ale nie mozgovne.

Zdieľajte obsah s priateľmi: