Útočia na mňa a poniektoré jedince ma chcú zabiť. Poniektoré zožrať. Úprimne a od srdca nenávidím hmyz. Na tomto mojom postoji nič nemení ani jeho potvrdená užitočnosť.
Leda že by si ma (moju telesnú schránku) nevšímali. To by som svoj postoj promptne prehodnotil a prestal ho zámerne zabíjať. Bola by to klasická win-win situácia.
Zamyslite sa takto v nedeľu nad tým, či nerobíte iným, za čo by ste vy ich zabíjali.
Od istého času nechodím ako chodec na prechode na červenú. Nemám to rád ako šofér. Z duše to nenávidím. Tak to proste nerobím ani ja-chodec im-šoférom. Myslíte, že moje správanie sa na prechode súvisí s mojím šoférovaním?
Ale kdeže, priatelia. V Salzburgu som si bol býval bol prečítal pri panáčikoch tabuľku, na ktorej bolo napísané asi cirka približne toto: „Dospelí, ste príkladom pre deti.“ A keďže som sa vtedy chcel cítiť ako dospelý, čakal som na červenú. Mimochodom, dnes, ako regulárne dospelý, by som už takú somarinu neurobil. Že chcieť mať pocit dospelosti. Ale to je človek múdry až keď už netreba.
Snažím sa dodržiavať Desatoro. Nie je to jednoduché a som pri tom priemerne zodpovedný. A nesúvisí to s tým, že by som chcel byť programovo dobrý kresťan-katolík. Dodržiavať ho je proste pohodlný život. Každé jeho prestúpenie bolo spojené s nejakým mojím následným nepohodlím. A to som mal celkom šťastie, že nie problémom.
Snažím sa nenadávať. Leda že by život presiahol istú hranicu. To potom nadávam fest. Presne tak som sa to naučil pred 22 rokmi, asi 2 hodiny potom, ako som prvýkrát uvidel svoju milovanú manželku. Ona s tým nemá nič spoločné. Bolo čosi v tom duchu napísané na plagáte na stene za ňou.
Nie je naozaj treba hľadať súvislosť medzi udalosťami za každú cenu. Často tam nie je.
Tak ako neexistuje súvislosť medzi vlastnou existenciou a snahou konkrétneho hmyzieho príslušníka o moje zabitie. Tomu konkrétnemu jedincovi som ja ako konkrétna entita úplne ukradnutý. Je mu jedno, že práve ja tu ťukám do klávesnice v snahe podnietiť vaše šedé bunky mozgové. On sa chce proste nažrať.
Myslíte, že politici, zlodeji, bankári chcú vaše konkrétne peniaze? Nie, oni chcú nejaké peniaze. Je im jedno či vaše alebo susedove mince to budú. Vy ste im úplne ľahostajný. To len konkrétny jedinec sa upriamil na vaše konkrétne peniaze. Myslite na to, keď sa budete najbližšie prejavovať ako dokonalý rasista, šovinista, komunista či karikaturista.
On štát… Oni politici… Oni lekárnici… Ona, tá firma… Tí šoféri… Nie, treba ukázať na konkrétnych jasne definovaných ľudí! To sú tie hovädá, ktoré mal Yossarian na mysli, keď hovoril: „Chcú ma zabiť! Strieľajú po mne.“
Ja viem, je to tak strašne jednoduché generalizovať. Ja viem, šetrí to čas. Ja viem, šetrí to sklamania. Dokonca to šetrí výdavky. Veď hovorím, že som len priemerne zodpovedný, takže si to viem poľahky predstaviť. Robím to tak ako vy denne. Veď som vám to hneď na začiatku ukázal s tým hmyzom. Ale je to tak nekonečne nespravodlivé. Vždy to zlo pácha konkrétny jedinec.
V prípade hmyzu to nakoniec od nás vždy schytá práve a len konkrétny jedinec. A tak je to dobre. Veľmi by sme si uškodili, ak by sme preventívne vyhubili všetok hmyz. Nepoznali by sme už motýle. Ono, keď sa ten štát, politik, lekárnik či firma trochu priprie, aj nejaké to dobro a láska z niektorých jedincov občas vypadne. A potom už len stačí nasledovať príklady.
Pod čiarou: Počas písania textu zahynulo 12 exemplárov hmyzu.
