Zamneď: Čo na to naše matky? Čo na to my? Čo na to ja?

Prvá svetová vojna trvala od 28. júla1914 do 11. novembra 1918.

Chápete to? Už 13. septembra 1914 sa udiala bitka, pri ktorej zmizlo zo sveta 350 tisíc mužov. Každý z nich mal matku alebo manželku alebo milenku. To je tak cca 700 tisíc ľudí. Každý z nich patril do nejakej rodiny. Koľko mala vtedy rodina členov? No nech sú to priemerne traja. To je vyše 1 milióna dotknutých obyvateľov Európy.

Podľa projektu BBC bolo v tej chvíli na zemeguli 1,795,398,243 obyvateľov. Tých 700 tisíc to je 0,38‰ svetovej populácie. Ten jeden milión, to je 0,55‰ vtedajšej svetovej populácie. A to sa vojna týkala v tej chvíli len a len Európy. Amerika bola už plne kolonizovaná – kopa ľudí, v Austrálii už dávno nežili len vyhnanci a trestanci – kopa ľudí a Afrika ani nevedela, kde je nejaký Ľvov – ďalšia kopa ľudí ktorú by sme mali odrátať.

Naše Rakúsko-Uhorsko malo vraj v roku 1914, podľa Wikipedie,  52,8 miliónmi obyvateľov. Tých 700 tisíc, to je 1,33% obyvateľov. Chápete to? V jeden deň zmizne z povrchu zeme 0,66% obyvateľov krajiny, ktorá vojnu rozpútala.

A tým jej obyvateľov je to jedno. Veď čo to je 0,38‰? Jedno pivo, to vám morálnu kocovinu pľúštenie nespôsobí?

Tento rok na českých cestách už umrelo 340 ľudí. Nie tisíc. Proste 340 kusov. Dnes je na planéte cca 7,220,809,330 ľudí. To je humbuku okolo bodového systému, akcii Kryštof, vyberania pokút a novinových článkov.

V roku 1914 frčala vojna ďalej ako by sa nechumelilo. Pri jednej bitke sa to dotkne milióna ľudí a nič. Veľká vojna trvala ešte ďalšie 4 roky a stovky až tisícky vojnových bitiek.

A čo na to neznámi vojín?

Vedľa seba tam na cintorínoch uvidíte náhrobky Nemcov, ktorí bojovali proti židom, ktorý tam tie náhrobky majú  vedľa Turkov, ktorí tam bojovali po boku alebo proti otcom tých Nemcov. A dole nižšie ležia české deti tých otcov, čo ich všetkých v prvej aj v tej druhej vojne pobili.

Zdroj:  Zamneď: Z odstupom 68, 98, 198 rokov… | M+M+M+M (4M).

Dnešné zamyslenie nie je o nás. My v NATO nemáme žiadnu potrebu niekam útočiť, zaberať nejaké územia, niekoho zotročovať. Tak jednoduché to je. Ak by mal niekto v NATO či EU iný názor, tak to potom nech ide do svojho menšinového úzadia. Takí sa nikdy k rozhodovaniu nedostanú.

Dnešné zamyslenie je o obyvateľoch Ruska. Oni sa musia pozrieť do svojho zrkadla a odpovedať si na otázku, či sú ešte vôbec občania, alebo už poddaní či nebodaj za posledných 20 rokov zotročení svojim diktátorom.