Veci nemusia byť dokonalé. Naozaj nie. Je dôležité, aby boli také, ako si prajeme. Nie ako si praje nejaký srandistický ružolíci objektívny kdesi, kde mu je úplne jedno ako sa vy máte. Hlavne aby sa on mal dobre.
A o tom sú práva samosprávnych orgánov. Aj tých školských. Aj obecných aj profesných. Aj bytových domov. Aj… Sú to naše životy. Na demokracii je krásne to, že si o vojom živote môžete rozhodovať. Sám a o svojom živote.
Váš život nebude nikdy dokonalý. Tak nech je aspoň váš a nech vám ho nik nekradne.
Len vy si sami bránite aktívne vystupovať v samosprávnych orgánoch. Nechce sa vám? Nemáte čas? Nebaví vás to? Keď budete zavčasu lenivý nakoniec vás tá lenivosť dobehne. Príde ten moment, ten moment, kedy by ste odrazu strašne radi mali možnosť o svojom živote rozhodnúť. Áno, život nie je jednoduchý a ľahký.
Je jednoduché odovzdať svoj život do rúk ružolícich objektívnych šikulov priemerných, kamsi tam hore. Svet sa zrazu strašne zjednoduší. Objektívny ružolíci rozhodne za vás. Nemusíte sa trápiť či by ste vy o sebe rozhodli dobre. Rád to ružolíci objektívny urobí za vás. Tak, aby sa on mal dobre. Nie vy, ale on. Ešte mu za to aj budete platiť.
Možno sa zhodnete a jeho rozhodnutie o vašom živote sa vám bude páčiť. Tak to vám gratulujem. Len dúfajte, že by ste raz nechceli rozhodnúť trochu inak o svojom živote. Objektívny ružolíci vám už to právo rozhodovať o svojom živote nevráti. On vie najlepšie čo je pre vás dobré. Vo vašom vlastnom záujme vám už nedovolí o sebe rozhodovať. Ochráni vás, veď čo keby ste sa o svojom živote zle rozhodli?
Viete priatelia, čím viac rozhodovania medzi voľbami o hafo-veľa malých veciach, tým väčšia miera demokracie, tým väčšia osobná sloboda. Tým väčšie šance a možnosti. Tým väčšia snaha nami volených pracovať pre nás a nie pre seba.
Ak sa chcete vzdať rozhodovania o svojom živote, zájdite na políciu a odovzdajte občianku. Dostanete opatrovníka a ten za vás všetko bude rozhodovať. Rozhodne akú značku piva máte piť, aké auto si máte kúpiť a ktorým vlakom máte cestovať. Autobusom už nie, tie sú fuj a nono. A váš život sa zjednoduší. Ups, hovoríte, že už nebude váš?
Fuj, do hája aj s celým socializmom. Furt sa sem pchá. O ňom som vôbec nechcel. Tento článok vôbec nie je o socializme. Asi.
Tak prečo sa denne vzdávate ďalších a ďalších svojich možností rozhodovať o svojom živote v prospech objektívnych ružolícich šikulov priemerných? Budete mať nedokonalý život a ešte navyše nebude váš.
Tento článok patrí do nekonečného seriálu nedeľných zamyslení. Kladiem v nich viac otázok ako prinášam odpovedí a svojich vlastných názorov.
Viete ešte vôbec mať svoj názor? Alebo len opakujete, čo vám pošepkal nejaký ružolíci objektívny šikula priemerných?
Jeden Murphyho zákon hovori: Keď sa zadívate na človeka, ktorého nadovšetko obdivujete, uznávate a adorujete mu a uvidíte ako sa hlboko zamyslel, tak hlboko, že by mohol v myšlienkach odhaliť aj podstatu sveta vesmíru a tak vôbec, dokonca tak intenzívne sa zamyslel, že by mohol odhaliť aj základnú otázku sveta, vesmíru a tak vôbec, tak vecte, že myslí na svoj obed. Verte mi, mám 42. A autority uznávam asi tak, že radím aj prezidentovi.
