Svet je príliš malý, počet obyvateľov stále stúpa, preto sa stále dookola opakujú rovnaké historické udalosti na miestach vzájomne na prvý pohľad nesúvisiacich.
Na intráku som býval oproti kuchynke. Malo to niekoľko zásadných výhod, napríklad tú, že si človek mohol počas varenia vody na čaj odskočiť nad skriptá (napríklad). Ani minútka nazmar. Štandardne to dopadalo tak, že kolega pozabudol a vypiekol hrniec. Kolega Mesány na prekvapenie viedol v polovici zimného semestra už 2:0 a Zdeňo nie a nie zaskórovať. No favorit nesklamal. V jeden pekný slnečný deň dosiahol dabl a bol opäť vo vedení. Počas letného semestra pripojil excelentnú parádičku, keď pri pohľade na horiaci rozliaty lieh na elektrickom variči lakonicky skonštatoval: „To dohoří, to dohoří“ Keďže dohorieť nechcelo, začal to hasiť skriptami. V pokračovaní príbehu by sme sa dozvedeli, že skriptá mal jeho kolega požičané od iného kolegu a boli fungl nové a na prekvapenie papierové. Dohořeli aj tie.
Počas včerajšej noci som úspešne poskočil v rebríčku. Dabl to síce nebol, ale tento rok úspešne atakujem špičku.
Niečo je špatne v štáte tomto. Alebo že by bolo niečo vo vzduchu, čo podporuje celkovú afinitu k skórovaniu?
Mená, miesta, dej sú náhodne vybraté z reálnych skutočností. Akákoľvek podoba s žijúcimi osobami je výplodom vašej pamäte.
