… povedala zástupkyňa Mensy na konci relácie Test národa. Súťažili Česi a Slováci medzi sebou už druhýkrát v histórii. Zas sme im to nandali. Vyhodnotili aj mužov a ženy, rôzne profesie a tak podobne. Podobne ako Arthur, tiež som dopadol hnusne nadpriemerne. Som na to právom hrdý. Aspoň je vidieť, že ani tá voltámpérová charakteristika tranzistora, čo sa robí ako jedno cviko z fyziky na farmaceutickej fakulte, nebola zbytočná. Minimálne viem jak se píchá do báze.
Všimli ste si o čom bol principiálne ten test? O encyklopedických vedomostiach. O tom, čo sa zhusta s obľubou zahrňuje pod pojem: To sú čo za kraviny? To nebudem pre život potrebovať! Som veľký odporca tohoto prístupu. Nie je nad akúkoľvek vedomosť, ktorá človek od svojho narodenia získa. Vyjadril som sa jasne aj vo veľmi kvalitnej, teda intelektuálne kvalitnej, debate pod článkom Štve mě školský systém v České republice! na Caymanských ostrovoch (to je taký, veľmi dobrý blog).
Mám skúsenosť, že v diskusiách vyhrávajú častejšie tí, ktorí majú väčšie encyklopedické vedomosti v hlave a teda rýchlo a hneď naporúdzi pádny argument.
Často sa zamieňa „povrchné vedomosti“ a „všeobecný prehľad“. Stojím si za tým, že „len tak niečo vedieť“, že niečo existuje je málo. Kým stokrát použiješ externý zdroj, ten čo to ovláda napíše o desať riadkov kódu viac.
Slovíčka a encyklopedické vedomosti sú v rovnakom postavení. Jedny v jazyku, druhé v diskusii, v získavaní všeobecného prehľadu. V mojom povolaní (lekárnik) bez encyklopedických vedomostí ťažko môžem pacientovi poradiť ten správny liek. Pozrieť do manuálu? Hm, to môžem doma, to môžem, keď radím cez internet, ale zoči voči pacientovi majú najväčšiu prestíž kolegovia s Remediom nabúšeným do hlavy. Aj mne sa to zdalo divné, ale je to tak.
To je jedna stránka mince. Druhá je vedieť s nabúšenými informáciami pracovať. Mal som na gymply spolužiačku, ktorá sa dokázala akúkoľvek látku naučiť naspamäť. Pred tabulou frčala ako pendolíno. A rovnako ako pendolíno do momentu, kým sa niečo nezadrhlo, kým niekto nebuchol knihou, či sa neotvorili dvere na triede. Nasledovalo vyrušenie, preťatie toku myšlienok a bola v háji jak pendolíno u Polomy, keď mu zamrzli všecky CD-romy. Mala nulovú schopnosť spájať nesúvisle naučené informácie.
Preto sa darí usilovným hlavičkám. Byť usilovný nestačí. Usilovnosť vedie k lepším ako priemerným výsledkom. Byť hlavička a ťažiť zo svojho intelektu je tiež málo. Inteligencia vedie len k podpriemerným výsledkom. Ideálne je keď sa spojí usilovnosť s intelektom. Ach jo! Pečené holuby nepadajú do huby samé. Treba sa po ne aspoň načiahnuť.
Keď už tu mám takto pekne pohromade myšlienky ohľadne vzdelávania a tak podobne, pridám ešte jednu perlu. Myslím, že nasledovná veta by kľudne mohla vyhrať cenu: Intelektuálna perla roku 2007.
„Já myslím, že dotyčný má podstatně větší rozhled, páč z vrcholu Gaussovy křivky je vidět dál než z jejího úpatí.;)“ Zdroj: komentár aTeo (pre účely citácie trochu pozmenené)
Skúste byť intelektuál bez znalostí štatistiky, aby ste rozumeli vtipu. č.b.t.d
Mimochodom: Nasledujúci článok už bude naozaj o tom Dánsku. Ach jo! Byť hlavička je predsa len jednoduchšie, ako byť usilovný.
