Zaujala ma informácia, že prezident Ekvádoru, keď hrali prvý zápas na MS v Nemecku, vyhlásil štátny sviatok. Len preto, aby ľudia mohli v kľude pozerať futbal. A keďže aj vyhrali, mohli zľahka oslavovať, keď sa už objavil ten sviatok.
Tomu hovorím prístup k životu.
Onehdá sa okolo mňa optrela informácia, že vraj, asi nejaký Poliaci, či niekto iný, si kúpili ostrov a založili si tam príjemné miesto na život. Všetci sú tam radi, žiadna kriminalita, pohoda, kľud, tak akurát na príjemný život. Všetky dohody sa potvrdzujú podaním ruky.
Keď sa ráno zahľadím na spoza hory vychádzajúce slnko, na polia a lúky okolo a na svoju nepokosenú záhradu, kde má každé steblo, každý strom svoje pokojné miesto… Tam je život.
Život je TAM, ale prečo nie je TU? Tu je konkurencia, zmluvy, ľudia, ktorí zamestnávajú právnikov, termíny, kompromisi, rozpočet… Minule sa ma kolega pýtal, že prečo som taký prejdený parným valcom. Ja mu na to, že som skoro vstával. On že eśte skoršie. Inokedy minule, som mu na podobnú otázku odpovedal, že som sa včera vracal neskoro zo služobky. Že neuhádnete čo mi odpovedal? … Pravdu máte, zvíťazil.
A veď ja len tak, aby reč nestála. Keď ste sem už zavítali, nech z toho aj niečo mám. Dáme si na záver jedno cvičenie. Viete ako to je, prídete na nejakú www stránku a zrazu sa vám z reprákov ozve divný zvuk – hnusná móda ostatných čias – ozvučené banery. Všetci okolo vás v kancelárii na vás pozerajú, ako keby ste si uprdli pri obede. Tak atmošku máme a teraz to cvičenie:
Normálne vstaňte zamávajte na okolosediacich a usmejte sa na nich.
To je život, robiť si z neho srandu.
