Tak som sa trochu pohral so vzhľadom týchto stránok. Nejde o žiadne prevratné programovanie. Je to obyčajný skladací inženíring. Pre poziciovanie som využil One True Layout + trochu inšpirácie tak všade na okolo + pôvodné farebné ladenie a je hotovo. Ak máte pocit, že sa potrebujete vyjadriť, komentáre sú k dispozícii.
Mesačné archívy: november 2006
Smejem sa spod duchny
Teda dnes už celkom hej, ale včera mi do smiechu veľmi nebolo. Ďalej to nemá cenu rozvádzať.
Всë ясно, зa чeм буквы.
Radšej odkaz: M + M + M + M (4M) – : Vyhodnotenie ankety – Očkovanie proti chrípke. A možno je všetko inak. Ako správny zdravotnícky pracovník sa kurírujem sám a k doktorovi ma nedostanú, len keby som už o tom sám nemohol rozhodovať.
Pokračovanie v utorok, keď sa dožijeme.
Revolúcia v objednávaní liekov
Trochu populizmu nad dobrou vecou nezaškodí, no čoho je veľa, toho je přespříliš.
Vrámci prieskumu aktuálnej situácie na slovenskom lekárenskom internetovom priestore som narazil na jeden oslavný text. No ja vám neviem. Nechcem byť zas za toho čo si medzi ale naprosto rovnakými zápalkami, jednou vyrobenou v USA a druhou v ZSSR, zásadne vyberá tú z USA. (Narážka na repliku (mp3 305kB) z filmu Pelíšky, preto tie čechizmy ). Akurát ma zaujala veta na konci jedného oslavného článku, ako zas Slováci komusi vytreli zrak:
Slovensko sa má čím pýšiť, pretože sa nielen dokázalo odlepiť od dna, ale o triedu prevýšiť aj svojich susedov. NobelPLUS a ADC ČÍSELNÍK sú krásnym dôkazom toho, ako môžu súkromný a verejný sektor kooperovať a vytvárať hodnoty pre celú spoločnosť s nedoziernym dosahom. Klobúk dole! (Zdroj: ADC ČÍSELNÍK: Revolúcia v oblasti objednávania a distribúcie farmaceutických výrobkov)
Pravda je skôr taká, že v Čechách sa vďaka jednotnému číselníku objednáva modemom už niekoľko rokov. Nezávisle na platforme, na dodávateľovi, na pocite objednávajúceho. Vďaka jednotnému číselníku som nemal problém vytvoriť jednotný firemný číselník, vďaka ktorému sa dal úspešne riadiť sortiment a nad týmto číselníkom informačný systém, ktorý mi dokázal povedať koľko Paralenov sme predali včera na predpis a koľko na voľný predaj. Vďaka jednotnému sortimentu sme nemuseli objavovať koleso v každej lekárni zas a znovu. Mám priamu skúsenosť, keď lekárnici, ktorí pracovali v Čechách a vrátili sa na Slovensko, kruto nadávali, kam sa to vrátili (z pohľadu rozvinutosti informačných technológii). Objednávka trvajúca 4 minúty alebo 35 minút je sakramenský rozdiel. Áno, evidentne je kamsi dobre nakročené, ale keď si spomeniem, ako to vyzeralo v Čechách pred 5-7 rokmi v rovnakej fáze ako teraz tu… (V roku 2000 som počul vetu: Objednávání s uchem na upoceném sluchátku patří do minulého století). Hm, veľa práce a hlavne osvetovej treba vykonať. Napriek jednotnému číselníku sa aj v Čechách robí hafo veľa absurdnej a zbytočnej duplicitnej a ručnej práce. Moderný informačný systém prináša radikálne zvýšenie produktivity práce. Výzvou ale je, kto to pochopí skôr, či lekárnici alebo majitelia lekární. V týchto dvoch vetách je ukrytý úspech.
Na druhej strane to nadšenie chápem. Jednak Čechy nie sú všetci susedia, druhak tie nedozierne hodnoty dnes vidí len niekoľko ľudí, tak o tom treba zásadne a aj za cenu trochy populizmu referovať. Ide naozaj o revolúciu v B2B vrámci slovenského lekárenstva. Naozaj je to hodné vystrelenia nejedného šampanského. Nejaký ten jednotný sortiment som riešil, tak viem, čo to znamená prelomiť absurdné argumenty a vyčistiť snahy ryžovať z neprehľadnosti systému. Len mi to pripadá ako v tom známom nekrológu nad hrobom motivácie: Keď sa teraz budem flákať, potom dostanem odmenu za zvýšené úsilie pri dobiehaní tých čo od začiatku dodržiavali termíny. Ale ľudská spoločnosť je už asi taká a iná byť nevie.
Zdeňo opäť skóroval
Svet je príliš malý, počet obyvateľov stále stúpa, preto sa stále dookola opakujú rovnaké historické udalosti na miestach vzájomne na prvý pohľad nesúvisiacich.
Na intráku som býval oproti kuchynke. Malo to niekoľko zásadných výhod, napríklad tú, že si človek mohol počas varenia vody na čaj odskočiť nad skriptá (napríklad). Ani minútka nazmar. Štandardne to dopadalo tak, že kolega pozabudol a vypiekol hrniec. Kolega Mesány na prekvapenie viedol v polovici zimného semestra už 2:0 a Zdeňo nie a nie zaskórovať. No favorit nesklamal. V jeden pekný slnečný deň dosiahol dabl a bol opäť vo vedení. Počas letného semestra pripojil excelentnú parádičku, keď pri pohľade na horiaci rozliaty lieh na elektrickom variči lakonicky skonštatoval: „To dohoří, to dohoří“ Keďže dohorieť nechcelo, začal to hasiť skriptami. V pokračovaní príbehu by sme sa dozvedeli, že skriptá mal jeho kolega požičané od iného kolegu a boli fungl nové a na prekvapenie papierové. Dohořeli aj tie.
Počas včerajšej noci som úspešne poskočil v rebríčku. Dabl to síce nebol, ale tento rok úspešne atakujem špičku.
Niečo je špatne v štáte tomto. Alebo že by bolo niečo vo vzduchu, čo podporuje celkovú afinitu k skórovaniu?
Mená, miesta, dej sú náhodne vybraté z reálnych skutočností. Akákoľvek podoba s žijúcimi osobami je výplodom vašej pamäte.
Vyhodnotenie ankety – Očkovanie proti chrípke
Onehdá som nadhodil anketovú otázku na mesiac október a trochu aj november: Dáte sa očkovať proti chrípke? A takéto sú výsledky po cca mesiaci:
- Zúčastnených: 46 kusov
- Za: 11 kusov (24%)
- Proti: 33 kusy (72%)
- Bolo im to jedno: 2 kusov (4%)
Všetkým, ktorí prejavili vox popapuli pekne ďakujem. Novú anketu nadhodím čoskoro. Tentokrát už bude naozaj z inej oblasti.
Takže, čo z výsledkov ankety vyplýva? Za prvé, že záujem o ankety na mojom blogu má stúpajúci trend. Minule 30 zúčastnených kusov, teraz 46. Nabudúce 62 a radosťou nevydržím. No ale vážne s tou interpretáciou výsledkov. Chrípka nie je sranda a ak sa s kombináciou vírusov vo vakcíne trafili, tak sa tých 33 ľudí bude nám jedenástim smiať do duchny. A možno my im z pod duchny, keď nám budú variť 14 dní litre čaju na zavodnenie a mi po prvých 3-4 dňoch začneme nad vírusom konečne víťaziť. Akokoľvek, teraz vám prezradím z čoho má lekárnik najväčšiu radosť: Zo zdravého pacienta. A hľadajte si tam dvojznačnosti aké chcete. Je ich tam hafo dosť a za žiadnu sa nehanbím.
Dostal som zaujímavé námety na farmaceutické články. Ten Ako fungujú lieky.., tak na ten sa už teraz teším. Jeden princíp fungovania už mám v hlave zosumírovovaný. Hlavnú úlohu bude hrať ožužľaný palec.
Mojelienky – nájdite 10 rozdielov
Otvorte si nasledovné stránky do dvoch tabov, alebo dvoch okien. Následne niekoľkokrát za sebou, teda opakovane, prepínajte medzi nimi. Nájdite 10 rozdielov.
- http://www.mojelinky.sk/ -slovenská služba
- http://jagg.cz/ – česká služba
Napriek pejoratívnemu úvodu, službu vítam. Naozaj a úprimne! Aj keď sa to nezdá, jazyková bariéra existuje a vďaka nej existuje aj slovenský internet aj český internet aj ruský internet aj čínsky internet, ktoré sú relatívne od seba oddelené. A bude to viditeľné viac a viac, pretože pripojenie bude dostupné viac a viac práve širokým masám, ktoré majú s angličtinou problémy. (Prečo jazykové mutácie nevyrobia rovno origiály? Že by chyba v projekte? A majú vôbec nejaký projekt? Nebudeme o rok vytvárať stránky typu Google.xzy nie je Google.com?)
Ale späť k negatívnemu prístupu: Je pravidlom, že kópie často skončia v prepadlisku a zabudnutí, pretože pri kopírovaní sa pravidelne zabúda na to, prečo je na origináloch niečo tak a nie inak. (Bol býval bol som napísal: Nekopíruj Čo, počúvaj Prečo.) Rovnako aj v tomto prípade sa nájde pár otravností. Že čo konkrétne? Napríklad… Veď mrknite sa na originál.
- http://del.icio.us/ – anglicky hovoriaca služba
Nebudem sa tunák podaromnici vykecávať a radiť. Službu rozchodili nejaký nadšenci (teda pardon, najlepší plavci), trochu ju budú piplať a potom ju nejaké to SME alebo Zoznam kúpi. Alebo aj nie. Akokoľvek, odladenie kvalitnej služby vyžaduje nápady a výdrž, nie len nadšenie a úvodný zápal. Keďže ale službu pravdepodobne nespustili len pre modré oči užívateľov, isto časť výnosov (aj keď odhadujem prevažne budúcich a neistých) venujú do vývoja služby vlastnými silami a na posilnenie výdrže. Som skeptický, ale prajem im to. Úprimne!
Tento týždeň to bude pravdepodobne o podnikaní, hlavne o rozbiehaní projektov (nie len počítačových). Tak nejako sa to okolo mňa podobnými aktivitami (snahou o rozbeh) hemží a mám chuť čosi o tom napísať.
V rodinných fotkách sa nestrácam
Prečo? Pri fotení s digitálom rozmýšľam nad každou fotkou ako voľakedy, keď som fotil na film. Či sa to oplatí, či to niekomu niečo povie. A tak dokonca aj z typickej gratulačnej akcie sa mi veru nepodarilo urobiť viac ako 50 fotiek naraz. Preto má náš rodinný fotoarchív aj vo svojom 4. roku digitálnej éry ledva 4 GB.
Prvá selekcia
Po skopírovaní do laptopu vymažem technicky nepodarené, rozostrené, duplicitné, jednoducho technický odpad. Vzápätí vyberiem, či by sa niečo nehodilo publikovať v rodinnej galérii a tiež vyberiem niekoľko, ktoré vytlačím na fotopapier (alebo dám spraviť do fotozberne) pre tých, ktorí nemajú možnosť pozerať fotky na počítači. A je to. Tak mi ostane tak akurát fotiek z každej príležitosti.
Jednoduché triedenie
Organizácia digitálneho fotoarchívu je jednoduchá: Pri sťahovaní sa fotky ukladajú do zložiek podľa dátumu fotenia. Názov zložky doplním o miesto a niekedy aj krátky opis, čo je na fotkách. Typicky : 2006_01_01 doma oslava. Tak na prvý pohľad tuším čo sa vnútri skrýva. Súbory fotografií nepremenúvam, nedoplňujem kľúčové slová do EXIF. Na to som lenivý a hlavne mám skúsenosť, že by to bolo nekonzistentné. Premenúvam jedine fotky určené na web. Je to dobré pre zaindexovanie do vyhľadávačov, ALT a TITLE sú samozrejmosťou. Tiež ich zmenším ako ochranu pred profesionálnou krádežou. Z fotky 900×600 dvakrát jpg-komprimovanej bilbord nevytlačia. Takto vyzerá náš pracovný archív, do ktorého priebežne pribúdajú nové fotky a z ktorého si fotky aj premietame a prezeráme. Je to pracovný archív na domácom laptope. Inak je to so zálohami.
Zálohovať!
Fotografie si zaslúžia najväčšiu opateru a ochranu pred nenávratným zničením Fotky zálohujem nepravidelne na externé HDD a pravidelne na DVD. To nepravidelné nastáva, keď si niekde prečítam, ako niekto prišiel o svoje dáta (akékoľvek) a ešte sa prizná, že nemal zálohy. Systém je nasledovný: Všetky fotky skopírujem (zrkadlím), na domáci zálohovací externý harddisk a na domáci dátový server. Pravidelne raz za polroka urobím riadnu zálohu na DVD. Tie z posledného polroka a do minulosti na naplnenie disku. A to by bol v tom čert, aby sa nedali všetky prečítať. Ten ostatný je na jednej lokalite a tie staršie DVD sú uložené na absolútne inom mieste ako sa nachádzajú harddisky a ostatná DVD záloha. Príležitostne skontrolujem, či sa dajú fotky na nich prezerať. Keby nie, a zatiaľ sa to nestalo, stále je odkiaľ (z nejakého HDD) urobiť novú. Keď nad tým tak uvažujem, nemôže nastať situácia, že by sa jednotlivé úložiská k sebe priblížili na menej ako 200 km. Počítate správe, fotky sú na 4 fyzických diskoch (3xHDD a minimálne 1x na DVD).
To nie je paranoja, to je ochrana pred stratou fotiek ľudí, ktorých mám stále rád a už nie je šanca im to povedať. Keď k zálohe pripočítam aj to, že zásadné fotky sú na papieri alebo vo webovej galérii, naozaj si neviem predstaviť situáciu, kedy by sme o všetky fotky prišli a mne na nich ešte záležalo. Istotne sa to dá urobiť aj sofistikovanejšie, stopercentne aj efektívnejšie a lacnejšie, no pre mňa majú tie fotky nepredstaviteľnú hodnotu v porovnaní s cenou externého HDD či DVD disku a času stráveného pri ukladaní dát.
Stále pred očami
Nuž, takto si ja hospodárim s fotkami. A ako ich prezerám? Základný spôsob je šetrič obrazovky. Klasický, vstavaný do WIN XP. Náhodné poradie z celého archívu (teda zo všetkých doteraz nafotených) a spustenie po 4. minútach nečinnosti je vražedná kombinácia. S tými 4. minútami je to ako s tým povestným 7. schodom. Dlhodobé skúšanie. Koľkokrát som sa už zapozeral. A stačí sa takto zapozerať len na pár obrázkov… A nie len pri práci. Domáci laptop takto slúži ako premenlivý fotorámček. Mnohokrát sa nám už stalo, že sme sa nebadane, celá rodinka, pristavili pred obrazovkou a začali spomínať podľa fotiek spred rokov.
Tento text je inšpirovaný článkom Význam rodinnej fotografie. Keď som sa pri čítaní blížil ku koncu, napadli mi dve veci. Jednak, že to určite napísal Miro Veselý a veru že hej. Neviem ho presne popísať, ale má charakteristický štýl. Proste to vycítite. A druhá vec bola, že na problém s prezeraním stoviek až tisícok rodinných fotiek je veľmi účinný liek: Po troške v náhodnom poradí.
Pod čiarou
A mimochodom, urobte si zálohu fotiek. Veď čo keď vám zajtra ukradnú laptop, či počítač?
Po e-maile akcia
Pred nedávnom prebehli diskusie a stále sa opakujú, čo s neprečítanou poštou. Samozrejmé ideálne riešenie je poslať všetkých rovno do koša. Och ako často a ako rád by som tam poslal mnoho e-mailov, no nedá sa. Treba na ne reagovať. A tu ma prekvapilo, že mnohí, inak sofistikovane pôsobiaci ľudia, využívajú jediný nástroj a to je ovľajočkovanie, praporkovanie. Neviem, nerozumiem pohnútkam, ale asi to bude naozaj obľúbená činnosť nad listami kolegov a obchodných partnerov, keďže aj Gmail ako základnú možnosť ponúka označenie správy hviezdičkou.
Ide to aj inak
Čo s takou správou, keď už sa prebila cez horu antispamových filtrov a vírusových kontrol? Sú dve možnosti, správa vyžaduje akciu a správa nevyžaduje akciu. Ak nevyžaduje akciu, škoda, že sa vôbec narodila. Mne pomáha príležitostná otázka pre odosielateľa, že čo s tým mám robiť. A keď nič, tak že takú správu nechcem. Na tretíkrát pochopia všetci. Tak som vyriešil e-mailové pakoviny a teraz k tým akciám. Ak teda treba akciu, tak, ako správne uvažujúci manažér, treba ju naplánovať. A sme pri koreni veci, teda akcie. Plánovanie, znamená zdať do kalendára, do zoznamu úloh na zajtra. Prípadne ak je termín ASAP teda včeraboloneskoro, tak treba napísať správu o výsledku, takže predsa len treba naplánovať, čiže zadať do kalendára, do zoznamu úloh na zajtra. Robte si poznámky, ukazujú, že pracujete! Všimli ste si? Žiadne hviezdičkovanie, praporkovanie či vľajočkovanie. Pekne zapísať do kalendára (elektronického či papierového) do zoznamu úloh (elektronického či papierového).
Akú verziu, či elektronickú, online, offline, či papierovú zvoliť, je len a len na osobných sympatiách. Akokoľvek by som vás chcel presviedčať, že elektronické formy sú lepšie, nebude sa mi to dariť a to z prozaického dôvodu. Už roky používam kombináciu MS Outlook a PDA a napriek tomu, či práve preto, neodvažujem sa povedať, že takto je to efektívnejšie. Aby sa ukázali elektronické verzie efektívnejšie, museli by ich používať všetci v mojom okolí. A druhá vec je, že zatiaľ som neobjavil skutočne ergonomické riešenie.
A ako ste na tom vy? Používate spolu s e-mailovým klientom aj kalendár a zoznam úloh?
Do zákulisia českého lekárenstva
Nenapísal by som to lepšie. Málokedy sa urodí článok, ktorý obsahuje toľko relevantných informácii a faktov popisujúcich historický vývoj a hlavne súčasný stav v českom lekárenstve. Teda aspoň časti, ktorú obhospodarujú lekárenské reťazce. Môj postoj k nim som tu už onehdá rozoberal. Ak sa vám nechce klikať, tak vecte, že je kladný.
Špeciálne ma zaujali dve čísla. Firmy udávajú, že spoločne vlastnia 205 lekární. Tým číslam, z ktorých sa tá 205 skladá, by som dôveroval. Zodpovedá to aj mojim skúsenostiam. Dokonca aj číslo 43 zodpovedá tomu, čo som na začiatku roku 2005 predpovedal 
. No a druhé číslo, ktoré k tej 205 patrí, je celkový počet lekární, teda 2646 kusov. Ja vám neviem, nemám skúsenosti z iných odvetví, ale ak 5 najväčších firiem vlastní dohromady ani nie 8% trhu, prečo ten stres a panika v očiach Lekárnickej komory? Ja viem, je to trochu skreslené, lebo v tom počte sú aj nemocničné a počet aj tak nič nepovie o obrate, ktorý tečie cez tých 205 kusov. No akokoľvek, 8% sa mi zdá relatívne málo. Alebo je to tým, že v tých reťazcoch vieme pracovať ekonomickejšie a teda bezpečnejšie do budúcna? A možno nám závidia výhody z veľkosti či ochotu reinvestovať. Kto vie?
Ako som bol býval bol napísal: Nie som členom tohoto klubu (Za nezávislé lekárenstvo), preto mi je ťažko sem napísať tie správne argumenty. Holt, môj pohľad bude čisto jednostranný.
Zdroje inšpirácie pre články na blog
Hľadal som inšpiráciu pre tento článok. Okolo celého webu, povedal by anglicky hovoriaci. Najprv som mrkol do svojich nekomentovaných odkazov, potom do google Docs & Spreadsheets, kam si odkladám napochytro pomyslené myšlienky na budúce články. A nič. Tak som mrkol na digg.com. čo ma zaujal, hneď 4 články venované MAC OS na titulke digg.com.
V prvom riešia klasický problém akéhokoľvek pokročilého užívateľa. Málo miesta na obrazovke. Ponúkajú klasické riešenia:
- Exposé
- Daschboard
- Druhý monitor
- Virtuálnu pracovnú plochu
Tak zas nič objavné, už niekoľko desiatok krát opisované.
V druhom riešia niekoľko pár pekne graficky podarených no rovnako zbytočných utilít, ktorých sa na každom počítači povaľujú desiatky. Chvíľu nadšenie, potom zapadnú prachom a spomeniete si na ne, keď potrebujete v troj- až štvorstĺpcovom zozname programov nájsť niečo naozaj užitočné.
Do tretice je to promo pre iPod Shuffle na PC worde. Škoda ďalej komentovať. Klasická produktová recenzia.
A do štvorice ku kanaste ešte jeden MAC OS článoček. Tento je na tému vírusov s pekne populistickým názvom: New Mac „virus“ is proof of concept that hysteria sells anti-virus software Na článku ma zaujali hlavne tie megaplochy Google Adsense reklám. Kdesi sa šustlo (dohľadáte, keď chcete, nebudem tu šíriť zbytočné nadšenie), že niektorí šťastlivci už dostali na testovanie do svojho slovenského/českého adsense účtu aj adsense pre obsah. No poteš. Ak to prebehne tak, ako v jednom nemenovanom systéme, kde keď sa objavila možnosť zapojiť sa do affiliate programu, tak prvá požiadavka bola na zväčšenie množstva linkov, na ktoré sa to najšikovnejšie hodí.
No späť k meritu veci, teda myšlienke z nadpisu. To som si myslel, že sa dá inšpirovať podľa preferencií čitateľov. Že by desať razy prevarené témy boli to pravé, čo môže vás, mojich čitateľov zaujímať? Radšej pôjdem pre odporúčania na zdroje inšpirácie k overeným zdrojom. Tak napríklad sem: 10 + 9 Ways to Find Great Post Ideas for Your Blog. Ale ako tak pozerám, čím sa Probloger inšpiroval, zdá sa mi to pekne pikantné. Zdrojom pre jeho 9 rád na zdroje je iných 10 rád, ktoré sa ma snažia presvedčiť, že služby typu DIGG, Delicious, Technorati a tak podobne sú to pravé, odkiaľ brať inšpiráciu.