Etiku už by som asi hľadal márne. Dva príklady z dnešného dňa:
Ak som spoločník, môžem byť vedený ako nezamestnaný?
Neviem čo hovorí zákon, najlepšie to vedia na úrade práce.
Ale logika hovorí, že je to predsa somarina. Ak som spoločník, tak sa predsa zamestnám (či už ako zamestnanec alebo formou odmeny spoločníkovi) Ak nemám na to podiel, aby som o tomto mohol rozhodnúť, tak do toho spoločníkovania ani neleziem. Napríklad pre s.r.o. platí, že podiel menší ako 50% je vždy životný omyl.
A hlavne, keď som spoločník (v akejkoľvek právnickej forme) , tak očakávam na konci roka podiel na zisku. Alebo to robím pre dobrý pocit? Hm, to slovo robím mi tak nejako ukazuje, že nezamestnaný predsa nie som.
Ach jaj, kam sa podel zmysel slov. Kam sa podela prirodzená etika. Aha, ono je to tak, že keď nevyžmýkate zo štátnej kasy maximum, tak okrádate vlastnú rodinu. Hm, ale do štátnej kasy som prispel aj ja. A idea podpori nezamestnaných (či už priamo dávkami alebo odpustením platenia odvodov) je len a len o čistej solidarite. Hovorí, že chceme podporovať skutočne tých, čo ten problém so získaním práce majú. Ak je niekto spoločníkom v nejakej právnickej forme podnikania, tak ten problém z princípu veci nemá.
Kŕmime sa vlastenectvom keď sa to hodí
Armáda je zvláštny svet. Môžeme mať na jej zmysel negatívny názor, jednotlivé misie môžeme spochybňovať o sto sedem, ale to je celkom iná diskusia. Súčasnosť je dnes a dnes máme v armáde ľudí, ktorým bolo čosi propagandisticky nasľubované. Fungujú tam vyznamenania a prejavy úcty ako nikde inde v spoločnosti. Sebaobetovanie, priateľstvo majú v armáde iné pozadie ako v ostatnej spoločnosti. Nemusíte to chápať, stačí keď vezmete fakty na vedomie.
V podobe armády si za peniaze kupujeme demokratické odpustky. Tvárime sa, že vojaci v mene vyšších ideálov… A v duchu týchto ideálov… A týmito ideálmi sa ich snažíme motivovať… A kto túto propagandu za nás robí? My sami skrze poslancov a vládu. Napríklad takto:
K nemovitostem Novosadovy rodiny vede nová silnice přes pozemky vojáka Hrbáčka. Tu postavila obec bez Hrbáčkova vědomí a souhlasu, když byl na misi v Afghánistánu. Hrbáček po svém návratu požádal o odstranění černé stavby. A to se Novosadovým nelíbí. Od té doby tvrdí, že je Hrbáček terorizuje.
…
Požádali jsme proto stavební úřad o odstranění této černé stavby. Úřady shledaly mou stížnost jako oprávněnou, jenomže já byl téměř vzápětí za odplatu označen za teroristu, jenž ohrožuje spoluobčany,
Přes pozemek vojáka postavili cestu k domu poslance. Spor už řeší i premiér – iDNES.cz.
Ten svet, kde ľuďom, ktorí nasadia vlastný život, lebo my sme sa (skrze poslancov) rozhodli tam kdesi riešiť nezrozumiteľné otázky terorizmu, prejavujeme trochu úcty, Je evidentne niekde inde.
Desaťkrát by mohol mať ten poslanec pravdu. Ťahá sa to už pár dní a stále nedokázal predložiť vecné dôkazy, že je právo na jeho strane. Alebo že by novinári na niečo náhodou zabudli? Na čo sa snažím upozorniť, že ten morálny rozmer celého prípadu.
Obvinil vojaka, ktorého sám poslal riskovať život. Nie nejakú kasárenskú či štábnu krysu, alebo dvadsaťročného priameho účastníka SNP. A to sa jednoducho z morálnych dôvodov nerobí. Máme tu už pridlho mier, aby sme tento morálny rozmer, vychádzajúci z vojnového delenia obyvateľstvo na civilov a vojakov, mali zažitý. Ale aspoň naučený by sme ho mali mať. Opakujem, skrze poslancov sme ho tam poslali my sami.