Dnešná moja rada na piatok bude osobná viac, ako boli bývali boli niektoré doteraz. Dám vám radu na spokojný život:
Dôležité je byť v celkovom priemere zodpovedný a v celkovom priemere dokonalý.
Rozdelte si život na čiastky. A uvážte, kde musíte byť stopercentný a kde stačí pohodový priemer. A kde stačí byť rekreantom a nejaká tá vaša podpriemernosť je tak akurát toľko, koľko má za daných okolností, na danom mieste a v danom čase zmysel.
Ja napríklad musím byť stopercentný pri práci lekárnika. Pri mojej lekárenskej interakcii s vami vám ide o život. A to naozaj nie je sranda. Beriem to vaše zdravie sakramentsky osobne. Preto mi odpustite, že v iných oblastiach som podpriemerný dilentant. Svojim kolegom to odpúšťam vždy. Snažím sa, to nie že nie, ale len primerane okolnostiam.
Včera som narazil na pekný príklad, ako je to s tou priemernou dokonalosťou v oblasti, ktorej hádam budete rozumieť:
Reči o dokonalých slovenčinároch ma vedia niekedy dobre rozladiť. Áno, venujem sa jazykovým korektúram v Červenom pere a tam sa snažím byť 100% a bez chybičky. Ale to je len jedna z mnohých činností, pri ktorej by som podľa predpokladaného názoru mnohých mala písať dokonalou slovenčinou. Pri písaní statusov na Facebook, tweetovaní na Twitteri, pri blogovaní, copywritingu, písaní mailov… Zatiaľ som to nepočítala, ale niekoľko hodín denne strávim len písaním rôznych textov. Za týždeň sú to desiatky hodín, za mesiac stovky. Ak by som chcela po sebe čítať všetko dvakrát a overovať si v slovníku každé slovo, určite by som bola oveľa presnejšia, no zároveň oveľa menej produktívnejšia. A nie vždy to za to stojí.
Zdroj: Prezident – analfabet vs. neomylní slovenčinári | Milujeme slovenčinu.
Je to tak, nie vždy stojí za to byť stopercentný.
Keďže sa živým písaním návodov, procesných modelov a optimalizáciou lekárenstva, tam musím byť gramaticky stopercentný. A tak zapojím často aj profesionálneho korektora. Pár procesných manuálov (pre znalých – napríklad ten k jednotnému sortimentu) mi čítalo za ostatné roky možno už aj pár tisíc lekárnikov. A to sa už rozhodne oplatí byť stopercentný.
To na osobnom blogu – nuž, snažím sa primerane téme a primerane dosahu. Občas sa to zvrtne a také vybrali.sme.sk mi podvihne dekel návštevnosti. A tak musí dôjsť aj na revíziu. Skrátka, už je dôležité byť stopercentný.
Aby aj moje deti pochopili: Nie je to nič o nevážení si okolia. Je to o vážení si samého seba. Pretože vlastný spokojný život je vám oveľa oveľa bližšie ako spokojnosť tých anonymných jednotlivcov kdesi tam vonku.
Pod čiarou: Ak si myslíte, že tento text je o mojej zúfalej gramatike, choďte natrénovať čítanie s porozumením a vráťte sa, keď budete v ňom aspoň podpriemerný.