Financujete si už konečne svojho vojaka?

Základnou charakteristikou našej západnej civilizácie je, že sa nám nechce bojovať. Nechce sa nám riskovať svoju účasť vo vojne. Ale čo spraviť, keď na nás zaútočia?

Dnes zaznelo od spravodaja českého rozhlasu v Mariupole:

Je v meste cítiť hrozbu ďalšieho útoku?

To určite je. Tá nálada je úplne iná ako napríklad v Odese, ktorú som navštívil po ceste. Ještě v Melitopolu se vůbec nezdá, že by v zemi byla válka, město funguje jako provinční centrum úplně normálně, ale tady v Mariupolu už je to jiné. To je poznat od samotného vjezdu, že na ulicích je daleko méně lidí. Teď se setmělo a na ulicích už není prakticky nikdo, začíná to připomínat tu tíživou atmosféru Doněcku a Luhansku, kde také po setmění vlastně už nikdo na ulici nevycházel, kdo nezbytně nemusel

Tá ofenzíva môže prísť v najbližších dňoch, nikto nevie kedy zaútočia separatisti, čo sú vzdialený pár kilometrov podporovaný Ruskom z poza veľmi blízkej hranice.

V Mariupole sa očakáva útok separatistov. Chápete? Samopalníci sa rozhodli, že zaútočia, aby získali viac územia. Naozaj len a len náhodou chcú zaútočiť na mesto na spojnici kontinentálálneho Ruska a už vyše roka Ruskom okupovaného Krymu.

Nuž, takéto je dnes, 9.2 2015 situácia. Čaká sa ďalší útok v snahe získať viac územia pre proruské sily.

Kde sa zastavia proruský teroristi? Čo im bráni, aby pokračovali smerom ku Kyjevu. Potom k Užhorodu?

Ruský minister zahraničia včera, áno včera povedal:

Vzhledem k tomu, že se snažil prezentovat anexi Krymu jako příklad dodržování norem mezinárodního práva a Charty OSN, a sjednocení Německa (na platformě smlouvy 4+2, jejímž signatářem byl SSSR) za jejich porušení, to ani nemohlo dopadnout jinak. Podstatné přitom je, že se Lavrov nezbláznil, ale spolehlivě splnil zadání, které v Kremlu dostal.

Putin, který zůstal doma v Moskvě, téměř ve stejnou dobu promlouval na sjezdu Federace nezávislých ruských odborů, kde sdělil, že Rusko není ve válce, ale čelí neustálým pokusům o zbrždění svého rozvoje, což nehodlá akceptovat, a své odhodlání bít se proti nepřátelskému Západu až do konce podtrhl výrokem: „Rusko nebude žít v polookupaci!

Zdroj:  Putin je vyzývatelem Západu.

Tak si to dajme dohromady. To sú jasné fakty. Nech to preberám z akejkoľvek strany nič iné ako budúci vojenský ozbrojený útok na ďalšie a ďalšie územia mi z toho nevychádza.

Áno, môže sa stať, že zajtra ani pozajtra ani už nikdy proruskí terorosti nezaútočia so snahou získať pomocou zbraní ďalšie územia. O pár dní uvidíme. Je to ešte stále niekoľko stoviek kilometrov od našich hraníc. A keď hovorím našich, tak mám na mysli hranice NATO. Samostatné Slovensko je zlupnuteľné ako malina. Jediná naša šanca je kolektívnej obrane.

Je jediná istota. Postarať sa, aby hranice NATO boli nepriestupné pre ruskú vojenskú silu. To je základ a definitívne minimum.  O tom nie je so mnou absolútne žiadna diskusia. Či sa nám to páči alebo nie, ak Putin povie, že sa mu nepáči dnešné usporiadanie svetového poriadku, tak naozaj musíme zásadne opevniť naše hranice.

A čo s Ukrajinou? Nuž ak nám ostávajú sily a prostriedky a ak si trúfame, môžeme sa postarať o predsadenú líniu pred našimi hranicami.

Ak sa vám nechce osobne do vojny, musíte si nájsť náhradu. Svojho profesionálneho vojaka, ktorý bude strážiť a brániť našu hranicu. Sú to peniaze a zas peniaze, ktoré budeme musieť vynaložiť na fyzickú ochranu dnešného nášho životného štandardu. Ak nevynaložíme peniaze budeme musieť vynaložiť samých seba.

Ale o tom som už písal, že? Pred rokom. Nájdite si to. Tri body: Hranice, krízová komunikácia, vzťahy na úrovni studenej vojny. Je to tu.

Ešte raz zopakujem, čo povedal Putin:

Rusko je zásadně nespokojeno s tím, jak vypadá současný svět, jenž svou podobu získal v posledních pětadvaceti letech. Z Kremlu po dlouhé době zaznělo něco, čemu je nejen možné, ale nutné věřit.
Zdroj:  Putin je vyzývatelem Západu.

 

„Válku, díky bohu, nemáme. Ale zcela jasně existuje snaha zamezit různými prostředky našemu rozvoji, existuje snaha ‚zmrazit‘ světový pořádek, který vznikl v posledních desetiletích po rozpadu Sovětského svazu a v jehož čele je jediný nepochybný vůdce, který jím chce zůstat. Chce jím zůstat ve víře, že on může vše a ti druzí mohou jen to, co on jim dovolí a co je v jeho zájmu,“ řekl podle agentury Putin na sjezdu ruských odborářů.

Zdroj:  Putin: Rusku nevyhovuje světový pořádek po rozpadu Sovětského svazu.

Rusko dnes nie je pre ostatný svet tak atraktívne, aby ho chceli dobrovoľne nasledovať iné krajiny. Ako potom inak, ako vojenskou silou môže dnes Rusko zabezpečiť revíziu  stavu, ktorý sa v strednej a východnej Európe budoval za posledných 25 rokov?

Samozrejme, stačí v našich demokraciách vyhrať voľby s proruským volebným programom.  Putin týmto volebným spôsobom mohol získať polovicu Ukrajiny. Pokojnou volebnou cestou mohol získať aj Krym.  Nie že nie. Mohol! Čo ale urobil Putin? Vytiahol zbrane a zaútočil vojenskou silou.

Verte si čomu chcete, ale opevnením našich hraníc a vzdušného priestoru nič neskazíme. Rád sa budem mýliť, ach ako rád sa budem mýliť.

Mierová ruka k Rusku v podobe obchodovania, navštevovania sa je od nás stále v predpažení ponúknutá. Spolupráca je pre nás preferovaným riešením. Len a len vtedy, keď Rusko spoločne s ostatnými členmi BR OSN vytvorí kontingent Modrých prilieb a tento medzinárodný mierový kontingent sa postaví medzi ukrajinskú armádu a teroristov, bude veta: Rusko je agresorom na Ukrajine,  vyvrátená.

Rusko má dnes jedinú šancu ako sa stať skutočnou globálnou veľmocou. Podieľať sa na mierovom pláne pre Ukrajinu. Spolu s nami, s našou EU. Bok po boku svinským krokom zahnať samozvaných samopalníkov domov k mame.

Ja si prajem, aby bolo Rusko globálna veľmoc, aby spolu s nami z EU spoločne riešila Rwandu, Somálsko, Severnú Kóreu. Na planéte je toľko priestoru pre to, aby Rusko ukázalo svoj veľmocenský potenciál.  Či Rusko chce, alebo nechce, musí to robiť spolu s nami v EU a spolu s USA. A ak sa chce pridať Čína či Brazília, bude to len super.

Kto dá do pľacu väčší blud vycucaný z prsta neplatného referenda?

Zatiaľ u mňa vedie rebríček Matúš Kostolný:

Referendum malo pôvodne ukázať, že Slovensko je konzervatívna, prevažne katolícka krajina. Výsledkom však je, že toto pravidlo je už len mýtus. Neznamená to síce, že väčšina Slovenska je moderná, liberálne orientovaná a otvorená. Prepadák referenda spôsobilo iste aj to, že veľká časť krajiny jednoducho odmieta tváriť sa, že ohrozenie skupinkou ľudí s inou sexuálnou orientáciou je najvážnejším problémom.

Napriek tomu: referendum o rodine sa zmenilo na referendum o podobe Slovenska. Je oficiálnym potvrdením, že Slovensko je modernejšie, ako si myslelo. Aspoň dnes to tak vyzerá.

Zdroj:  Slovensko je modernejšie, ako si myslelo.

Bola otázka: Sta konzarvatívec alebo liberál?

Bola otázka: Chodíte do kostola?

Bola otázka: Myslíte si, že problémom Slovenska je život sexuálnych menšín?

Nie, rovnako sa referendum nepýtalo ani na to, či si myslíte že černosi vo vlaku prdia. Napriek tomu, ja tvrdím, že referendum dalo jasný dôkaz, že Slováci svojou neúčasťou a nevyjadrením sa k trom otázkam jasne ukázali, že v otázke prdiacich černochov vo vlakoch majú plne jasno. Prdia, tak ako každý človek, každý príslušník Homo sapiens počas dňa. A preto sme si rovný.

Naozaj sa odvážite vykladať NEúčasť a NEodpovedanie?

Aby nedošlo k omylu: Môj postoj je:

  1. Výsledkom je neplatné referendum
  2. Nie je možné nič povedať o slovenskej spoločnosti.
  3. Len to, že sme mali neplatné referendum.

Refernedum bola premárnená šanca na získanie skutočného dôkazu, že slovenská spoločnosť je na úrovni Európy 21. storočia. Stačilo mať jasnejšie otázky a skutočné odpovede. Bez skutočného dôkazu si to môžeme rovnako intenzívne myslieť aj rovnako intenzívne popierať.

Poučenia môžu byť len z konania referenda. Teda o kontrole otázok Ústavným súdom, o správnej formulácii a v neposlednom rade o dôležitosti podpisu na petičnom hárku a kampani už počas zbierania podpisov za referendum.

Matematika pomôže pri chválení socialistickej vlády

Ministerstvo financií zo zákona povinne zobrazilo zaplatenú daň firiem. Trochu si stými číslami popočítam a ukážem pár zaujímavých súvislostí. matematiku a súvislosti, to ja rád.

Firmu A vlastní štát a reguluje ju

Majme Firmu A, ktorej 49% akcii vlastní Štát, s.r.o.. Takže Štát, s.r.o. si môže na vziať 49% z čistého zisku po zdanení. Z tabuľky sa dozvieme, že naša Firma A zaplatila dane vo výške 50 miliónov eur. Daň v roku 2013 bola 23%, takže zisk pred zdanením bol cca 200 miliónov eur. Zisk po zdanení je 150 miliónov a 49% z toho je 73,5 milióna eur. Takže Štát, s.r.o. si prilepší o 73,5 milióna eur.

Odkiaľ vzala Firma A taký skvelý zisk? Nuž predávala tovar a služby nám, občanom. My sme v každom jednom kúpenom kuse tovaru zaplatili pár centov, ktoré na konci roka dali dohromady 73,5 milióna eur pre štát.

Ak si dobre spomínam, Štát, s.r.o. má hlavne výdavky, nepodniká za účelom zarábania peňazí. Štát vyberá dane, aby z nich financoval rozvoj a sociálne programy. Veď aj také „vlaky zadarmo“ treba z niečoho zaplatiť. Čo tak to si uvedomiť, že tých 73,5 miliónov sú ďalšie dane, ktoré sme na poskytli na výdavky firmy Štát, s.r.o. Peniaze, ktoré sme prispeli vládnej strane na naše vlastné podplácanie.

S námietkami počkajte, dáme ešte jedne zaujímavý príklad.

Firmu B vlastní súkromník a vyhrala tender

Majme Firmu B. Je to firma, ktorá vyhrala od štátu tender, kde súčasťou tendru bolo aj definovanie pravidiel pre zisk tejto firmy. Firma B slúži na výber nejakých poplatkov a ich odvod štátu. Niečo ako daňový úrad, ktorý vyberá dane, tak táto Firma B vyberá nejaké iné poplatky a následne ich odovzdá štátu. Právo vykonávať túto činnosť získala na základe výberového konania. Opakujem to, lebo je to dôležité.

Takže ako hospodárila Firma B? Ministerstvo uvádza, že za rok 2013 zaplatila dane vo výške cca 11 miliónov eur. Takže hrubý zisk pred zdanením bol cca 48 miliónov eur. Zisk po zdanení je teda cca 37 miliónov eur. Vlastníci Firmy B si tak prišli na 37 miliónov eur vďaka vyhratému tendru, ktorého pravidlá sme definovali my občania skrze nami volených zástupcov.  Majitelia Firmy B môžu s týmito 37 miliónmi voľne disponovať, sú to riadne zdanené peniaze, kompletne čisté ako biele rúcho panny.

Neviem ako vy, ale za 37 miliónov by som bol celkom vďačný. Ale na to, že by ste aj vy boli vďačný, by ste isto prišli aj vy sami svojou vlastnou hlavou.

Mali ste námietky voči „dodatočným daniam“ vo výške 73,5 milióna eur v prípade Firmy A?  Tam vás mohla hriať aspoň predstava, že za tie peniaze máme vlaky zadarmo.

V prípade Firmy B boli štátom definované poplatky, ktoré musíme platiť, ktoré vyberá od nás Firma B a za ten výber sme ju odmenili čistým ziskom po zdanení 37 miliónov eur.

Viete priatelia, keď sa na zoznam pozriem len tak od oka, vidím tam len tak baj-očko v prvej 20. firiem z najvyšším čistým ziskom po zdanení asi 80% firiem pohybujúcich sa v odvetviach, kde existuje štátna regulácia. Tož tak funguje štátna regulácia pod taktovkou birmovaných komunistov. Koľko z tých čistých ziskov je v kategórii „vlastnou hlavou“? V regulovaných odvetviach… Vo firmách, ktoré vyberajú zákonom definované platby na základe vyhratých tendtov…

Sľuboval som súvislosti.

Toto všetko sme si už dávno mohli vyhľadať v Zbierke listín obchodného registra. Dnes je to zo zákona ešte viac dostupné.  Čím viac transparentnosti, tým menší priestor na podivné jednania.

Viete, vôbec nejde o to, aby to riešil nejaký štátny kontrolór. Tých politikov si volíme s pomedzi nás my sami. Keď sú dáta takto prístupné, niekto z nás, 4,4 miliónov voličov sa v nich môže prehrabovať a môže tam nájsť všelijaké súvislosti. Potom ich zverejní. Ak tieto súvislosti oslovia viacerých voličov, viacerých politikov, dôjde k zmene.

Mne napríklad nastavenie podmienok, kedy zo zákonných  poplatkov ide 37 miliónov do vrecka súkromných vlastníkov, mne takéto nastavenie vadí.

Naopak, ak vás tieto súvislosti nezaujmú, evidentne vám takýto prístup vyhovuje. Potom je v našej obci všetko v poriadku. A ja si budem hľadať inú obec, kde budú žiť voliči, ktorí skrze svojich volených zástupcov zariadia, aby zisk firiem spravujúcich výber poplatkov bol v pár stotisícoch eur, nie v desiatkach miliónov eur.

Pretože keď zaplatím mesačne na poplatkoch práve o tú časť, čo išla na ten 37 miliónový zisk, menej, môžem sa slobodne rozhodnúť či si kúpim o jedno pivo viac alebo pošlem 2 eurá nejakému blogérovi. Je len na mňa ako budem solidárny.

Áno, za tých 73,5 miliónov štát umožnil cestovať zadarmo vo vlakoch mojim deťom. Za tých 73,5 miliónov mi vzal slobodu rozhodnutia, či pôjdem autobusom, alebo vlakom. Ak by bola služba, ktorú si mesačne od  Firmy A kupujem o pár centov menšia, vynaložil by som tých pár centov na cestovanie mojich detí. Áno, vo výsledku je to jedno, tak-ako tak by som ich zaplatil. Ale tentokrát by som sa ja slobodne rozhodol či zaplatím za cestu vlakom alebo autobusom. Svoju slobodu si ohromne vážim.

Dáta o pohybe každej škatuľky lieku sú k dispozícii

Naozaj treba hľadať tú správnu rovnováhu v komplexe cena lieku-regulácia pohybu lieku.

U nás sa určujú ako priemer troch najnižších cien v Únii. Preto sú často v okolitých krajinách lieky drahšie ako na Slovensku. Výrobca tak privezie liek ku nám, za nízke ceny, dodávatelia ich však vyvezú do zahraničia, kde stoja viac.

Zdroj:  Lieku na tíšenie bolestí je málo, môže za tým byť aj jeho vývoz.

Či chceme alebo nie, liek je tovar a štandardne sa vo svete obchoduje. Takže hlásať, že reguláciou sme znížili ceny liekov a teda sú dostupnejšie je len ohlupovanie voličov.

Je dobré, že sa o tom píše, ŠUKL bude pod väčším tlakom. Pretože treba mať na pamäti, že ŠUKL disponuje skutočne všetkými potrebnými dátami, aby dokázal vyhodnotiť a kontrolovať skutočný pohyb každej jednej škatuľky, ktorá od výrobcu prvýkrát prešla naše hranice. Výhovorky musia naraziť na tvrdé dáta a tie sú k dispozícii!

Rusko a Grécko sa dokázali prežrať až k besnote

V jednom zo svojich starších článkov som sa zaoberal právom na slobodu, právom na sebaurčenie slobodného jedinca. Uvažoval som nad hranicou, kde končí demokracia.

A jednou z hraníc sú dlhy. Stačí sa opýtať vášho kolegu v práci, ktorý má 20 ročnú hypotéku, ako pristupuje ku kritike pomerov vo svojej práci.

V momente, keď sa pomocou demokratického rozhodnutia dostanete do stavu veriteľ – dlžník, demokracia skončila.  Či sa vám to páči alebo nie, treba platiť a niesť za svoje demokratické rozhodnutie dôsledky.

Dávno pred dneškom sa Rusko rozhodlo, že dnes nebude mať žiadne právo o sebe rozhodovať.

Jsou země, jež čile obchodují a hodně si půjčují na finančních trzích. Jsou státy jako Saúdská Arábie nebo Spojené arabské emiráty, které mají srovnatelně velké příjmy z exportu ropy, avšak na vnějších trzích nevystupují coby žadatelé o úvěry, nýbrž jako věřitelé a majitelé suverénních fondů skupujících vše, co má nějakou cenu. Leč žádná země světa se nemůže pochlubit tím, že „prožrala“ za pár let 3,5 trilionu dolarů a přitom si vypůjčila dalších 610 miliard.

Zdroj:  JEFIM FIŠTEJN: Putin nese fatální ekonomické důsledky svého nesmyslného experimentu s izolací Rusku | Reflex.cz.

Dávno pred dneškom sa Grécko rozhodlo, že dnes nebude mať žiadne právo o sebe rozhodovať. Bolo vtedy, keď socialistické vlády nastavili grécky štátny sociálny systém a grécky štátny aparát ďaleko nad úroveň, ktorú si mohli dovoliť vzhľadom na úroveň ekonomiky.

Nie je rozdiel či sa zadĺžený štát sám zovrie v reformách, alebo zadĺžený štát zovrú veritelia a donútia ho zvonka k reformám, aby bol štát schopný platiť veriteľom. Tá klietka je zrazu príliš malá oproti zvyku  na totálnu voľnosť. Vždy prepukne besnota.

Tak ako to bolo na konci 30. rokov 20. storočia, keď bolo Nemecko zovreté vo vojnových reparáciách za 1. svetovú vojnu. A tak to je aj dnes, keď sa Rusko dostalo do špirály totálnej neatraktivity pre podnikanie a kapitalizmus.

A tak to je aj dnes, keď úspešné severné štáty EU diktujú techniky svojho úspechu svojim dlžníkom na juhu EU. Besnota komunizmu prepukla v Grécku a začína sa kultivovať v Španielsku.

Dnes sme v období, keď si aj Slovensko úspešne vytvára budúce vazalstvo. Prežierame peniaze, ktoré boli určené na dohnanie ekonomických rozdielov v EU.

Viete priatelia, len málokto si dokáže vo chvíľach útrap a smútku spomenúť, že si za to sám môže. Naopak, väčšia príčiny svojej biedy hádže na všetkých okolo. Skúste si to pripomenúť napríklad keď ľutujete civilistov v Donecku či Luhansku. Ukrajina prehajdákala 20 rokov počas ktorého si mali vybudovať silné základy na ochranu svojho životného štandardu.

História je dávno známa. Je len na nás, či sa z nej chceme poučiť, alebo budeme demokraticky prežierať svoju slobodu.

Ve svém prvním snu viděl faraon sedm vykrmených, krásných pasoucích se krav, ke kterým přistupuje sedm vychrtlých a nevzhledných krav. Hubené krávy sežraly vykrmené krávy. Ve druhém snu viděl faraon sedm nádherných obilných klasů, které vyrůstaly z jediného stébla a sedm jalových klasů, které pohltily ty zdravé.

Josef řekl faraonovi, že oba sny znamenají stejnou předpověď a že se ji pokusí ve jménu Boha vyložit. Egypt prý čeká sedm let hojnosti po kterých přijde sedm let hladomoru. Bylo proto potřeba začít vytvářet zásoby na hladové roky. Na faraona výklad zapůsobil a jmenoval Josefa správcem celé země. Josef začal hovořit sedmdesáti jazyky vysokých egyptských hodnostářů. Před tímto zázrakem faraon přidal Josefovi ke správcovství celé země za ženu Asenatu – dceru kněze z Ónu.

Zdroj:  Josef – vykladač snů – Starověký Egypt.

Žiaden štát nie je On. Štát, to sme my. Dvojnásobne v demokracii. Len my, každý jeden občan, rozhodujeme, aká bude naša budúcnosť.

Výlet do dejín blogovania – blogéri o blogovaní

V roku 2005 som si dal dohromady články, ktoré rozoberali problematiku blogovania. Pozývam vás na výlet do histórie tvorby užívateľského obsahu.

Áno, priatelia, taký som ja pamätník. Desať rokov na internete… To je koľko v offline svete? Storočie?

Tak poďme na to. Nasledujú písmená napísané v marci 2005. Dnes som musel väčšinu stránok dolovať zo služby Archive.org, pretože už neexistujú.

Článok slúži ako odkazovník na už existujúce články, ktoré osvetľujú problematiku blogov. V diskusiách na mojom blogu na SME ma občas obvinia z niečoho, za čo by som mohol, ak by to nebol blog, ale čosi iné. Často je to hlavne preto, že diskutujúci netušia o čom to blogovanie je. Takže tie odkazy:

Jazykový problém

Jazykovedci o blogovaní

Na internete:

Blogy a jejich vztahy s tištěnými médii

Kto nebloguje nežije?. Odporúčam aj diskusiu

Blog.sme.sk – čo je nové a čo pripravujeme?

Deblogizace u Pixiho

Doplnené 11.1.2005 Venované všetkým blogerom

Doplnené 16.1.2005 Otázka, ktorá stratila zmysel

Doplnené 19.1.2005 Ako písať blogy (aby sa dostali do novín)

Doplnené 18.02.2005 LUPA: Lze zvýšit informační pestrost pomocí weblogů?

Doplnené 29.03.2005: ILblog – Ivo Lukačovič Blogy vs. tradiční média

Doplnené 19.7.2005 KyberŠmok – Česká média o weblozích úplne vyčerpávajúce

U mňa:

Doplnené 23.1.2005 Niekoľko všeobecných odpovedí na otázky z komentárov

Špirála interakcie so SME sa otočila o 360 stupňov (vyšlo aj v papierovom vydaní SME)

Komentáre podporujú zábavu pri blogovaní

O čom je blogovanie, deníčkovanie, webzinovanie…

Zakladám Ideálny, politicky korektný, bezpečný blog s maximálnou ochranou môjho súkromia

Takže tak. Blogujeme roky a stále nás to baví. Niekoho krátko a niekoho ako mňa dlho. Hovorte mi nestor. 

21 pluginov na manažment viacautorových WordPress inštalácii

V súvislosti s použitím Wordpresu pre www.DennikN.sk ma zaujali niektoré výzvy v manažmente autorov a delení obsahu.

Managing a multi-author blog comes with its own challenges. Thankfully WordPress makes it really easy to run a multi-author blog. In this article, we will share 21 great plugins to efficiently manage a multi-author blog in WordPress.

Zdroj:  21 Plugins to Efficiently Manage WordPress Multi-Author Blogs.

Zaujal ma napríklad plugin Edit Flow

Autobusári začínajú počítať straty kvôli Smeru

Ešte pred rokom fungovali na pomerne štandardnom trhu. A s pomerne štandardnou a stabilnou základňou cestujúcich. Ale potom prišla, aj na naše pomery, neštandardná novinka. Vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. A práve pre tento „darček“ od kabinetu Roberta Fica začínajú počítať prvé reálne straty. Autobusári v krajoch naprieč Slovenskom prišli podľa prieskumu HN o tisíce ľudí.

Zdroj:  Veľká vlaková lúpež. Autobusy prišli o tisíce cestujúcich | HNonline.sk.

Čo som to bol býval bol napísal?

Šofér autobusu prímestskej dopravy platí tiež dane. Z jeho daní sa subvencuje marketingová aktivita, ktorá má za cieľ presunúť cestujúcich z jeho autobusu do vlaku. Vďaka tejto marketingovej aktivite sa zníži počet prepravených pasažierov v jeho autobuse pod hranicu rentability jeho linky. Jeho zamestnávateľ ho presunie na inú linku. Ups, iná linka je na tom rovnako. Z daní si náš šofér zaplatil svoj vyhadzov z práce.

No dobre, tak nie vyhadzov. Keďže sa znížil počet prepravených v autobusoch súkromných firiem, tie nemohli tento rok vyplatiť prémie. Náš šofér si zo svojich daní zaplatil zníženie svojho celkového platu.

Zdroj: Občania si zaplatili zníženie svojich vlastných platov. Prispievajú s iskrou v oku na zľavy na železnici | M+M+M+M (4M).

Socializmus nikdy nefungoval. Slovensko na to musí po 25 rokoch zas prísť.

Ja si to necucám z prstu. V roku 1995 sa stalo niečo podobné. Študentská zľava bola všade rovnaké percento, akurát ceny cestovného vo vlakoch sa absolútne nemenili. Všetci sme vtedy presedlali do vlakov. Platiť 21,50 Sk alebo 60 Sk bol pre študenta VŠ rozdiel.

Kvákať ako choré vrany to hej, ale voliť demokratov a toleranciu, to nie

Referendum je jedinečnou šancou na to, aby slovenská spoločnosť na niekoľko rokov jasne a brutálne nahlas zvolila toleranciu.

Je tu jedinečná šanca jasne povedať iniciátorom referenda AKO si to väčšina predstavuje. Že je tu síce, podľa sčítania 70% katolíkov, ale je to 69% umiernených, čo si prajú svetský štát a ľudské práva.

Keď nebude nik hlasovať inak ako za a zúčastní sa práve tých 400000 iniciátorov, tak to referendum nikomu z nás, ktorým vadí staranie sa cirkvi do štátu, nepomôže. Stále tu bude aktuálne status quo. A furt budú otravovať.

Je to jedinečná šanca na dlhý čas, možno aj niekoľko desaťročí, nastoliť preferenciu rovnosti ľudí a rešpektovania rovnakých ľudských práv bez ohľadu na náboženstvo a sexuálnu orientáciu.

To sa tak bojíme, že by sme prispeli účasťou k platnosti referenda a prehlasovali by nás? Fakt?!?

Keď povieš v danej otázke jasné NIE, je to informácia, že na otázku hovoríš NIE. To je nespochybniteľná informácia.

Keď sa nezúčastníte, ktokoľvek je oprávnený povedať:

  1. Keby sa bol zúčastnil, bol by hlasoval za našu vec.
  2. Keby sa bol zúčastnil, bol by hlasoval proti našej veci.
  3. Nezúčastnil sa, lebo mal zlomenú nohu.
  4. Nezúčastnil sa, lebo černosi vo vlakoch prdia.”

Mám pokračovať vo výklade vašej neúčasti? “Nemému decku ani vlastná mater nerozumie.”, sa traduje po stáročia.

Vyše 400 000 ľudí využilo ústavné právo. Budeme ho upierať len preto, že sa nám ich názor nepáči?

Nie som tomu naklonený, ale dajme tomu, že spochybním názor Ústavného súdu a prikloním sa k názoru, že tie tri otázky čo zostali sú hlasovaním o ľudských právach. Nemyslím si to, ako som bol býval bol napísal už pradávno, ale dajme tomu a na chvíľu to pripustím.

Tak to vás dvojnásobne motivuje ostať doma a držať hubu? Tak ostanete doma a budete ticho ak si myslíte, že ide o ľudské práva? Alebo jasne vyjadríte NIE?

No?

No?

Fakt vám nevadí, že výsledkom bude 420 000 hlasov za potlačenie ľudských práv, za potlačenie demokracie a proti nim nič?

Asi vám to fakt nevadí. Keď 71 tisíc z vás volilo neonacizmus, pokojne by ste volili aj klérofašistické riešenia. Možno by ste pokojne aj súhlasili so zákonom o podpore výroby žltej látky.

Keď sa nezúčastníte, ktokoľvek je oprávnený povedať:

  1. Keby sa bol zúčastnil, bol by hlasoval za našu vec.
  2. Keby sa bol zúčastnil, bol by hlasoval proti našej veci.
  3. Nezúčastnil sa, lebo mal zlomenú nohu.
  4. Nezúčastnil sa, lebo kachličkoval.
  5. Nezúčastil sa, lebo vyrábal žltú látku.
  6. Nezúčastnil sa, lebo černosi vo vlakoch prdia.”

Nie, naozaj nie je žiadny rozdiel medzi tými výkladmi. Aj krištáľová guľa by rovnako poslúžila. Mne sa jednoznačne páči vysvetlenie s tými černochmi.

Viete priatelia, treba vyvinúť energiu, aby sa niečo stalo. Sviňa matka príroda tak funguje. Ja verím, že na Boží príkaz. (Vy si verte čomu chcete.)  Bez toho, aby sme sa jasne vyjadrili za demokraciu, za slobodu a ľudské práva  sa nikdy ľudské práva a demokracia nestanú. Nič sa samé od seba nestane.

Musíme sa na tom zhodnúť. Ako zistíme, že sme sa zhodli? Musíme sa na to opýtať a keď sa väčšina zhodne… Aha, bez vyjadrenia súhlasu to nejde.

Takže sa nezúčastníte, že? Lebo na ľudských právach je predsa zhoda apriori v spoločnosti 21. storočia.

Ste si istý, že to vie aj váš sused?

Kvórum treba

Áno, 50% kvórum je správne. Referendum vždy definuje dlhodobé preferencie. Porovnávať to s voľbami je chyba. Voľby sú pracovný nástroj demokracie. Z čisto praktického fungovania demokracie potrebujeme, aby bol na 100% niekto zvolený. Keď aj 10% voličov. Vždy je možnosť mať predčasné voľby vyprovokované verejnou mienkou. To nie je chyba, to je vlastnosť.

Stanovené 50% kvórum referenda garantuje, že sa nenájde tak skoro (o pár rokov či mesiacov) sila na zmenu smerovania spoločnosti. Je to vyjadrenie pevného smerovania spoločnosti.

Že boli doteraz účasti menšie: Nuž asi spoločnosť nemá jasný a vyhranený názor na dané otázky. Takže nie je problém, ak sa voľbami smerovanie v nich mení každú chvíľu. Ide aj o to, že politická strana si nedovolí mať bod volebného programu, ktorý by išiel proti víťaznému názoru v referende. A to najbližších niekoľko rokov si to nedovolí. Chcú byť predsa zvolení.

Pekné to bolo, len o inom referende

Pekne som sa na vás intelektuálnych sralbotkov rozohnil. (kto ma pochváli, keď nie ja). Pekné by to bolo, ale je to písané o úplne inom referende o úplne iných otázkach. 

Tie otázky sú 1. jazykovedné, 3 školsko-profesné, takže akokoľvek hlasovať je vlastne úplne jedno. Veda dosiahla už takú slobodu a nezávislosť na politike či svetonázore, že ju žiadne referendum nezastaví. A tá jedna jediná, tá otázka o sirotách, tá to veru nevytrhne.

Na počiatku boli otázky 4 a nakoniec ostala jedna jediná sirôtka, skutočne hodná prepieranie formou referenda.  Škoda, že chudinka umrela zadusená burinou.

A tak sme vyliali so sirotami aj vaničku. A dali priestor vykladačom krištáľovej gule. Mohli sme na dlhý čas jasne deklarovať, že občania žijúci na území Slovenskej republiky sú na strane tolerancie, slobody, demokracie a ľudských práv.

Tichí a slušní sa nechajú prevalcovať klérofašistami. Stačilo, že kričia hlasnejšie. Asi to tak má byť. Asi si nič lepšie nezaslúžime.

Pod čiarou: Je signifikantné, ako Smer čuší ako voš pod chrastou a čaká ako to dopadne.