Začínam mazať komentáre komunistov, nacistov, fašistov a putinictov pod svojimi statusmi na FB a G+. Okrem seba hygieny im zmazaním ich komentára len názorne predvádzam, ako si oni predstavujú budúcnosť.
Akonáhle si vymeníme 2-3 vecné diskusné príspevky a ujasníme postoje, ďalšia diskusia s komunistom nemá cenu. Myslím, že ich 2-3 príspevky do diskusie bohate stačia na to, aby bolo učinené za dosť základnej otázke demokracie, teda, že dostali právo na vyjadrenie a definovanie svojho postoja a ja som ich vypočul. A keď myslím 2-3 diskusné príspevky tak v absolútnom čísle. Nie pod každým. Stačí pod prvým.
Priatelia! Nikto, skutočne nikto ani sám Voltair, nemôže odo mňa spravodlivo očakávať, aby som nechal komunistu, nasictu, fašistu, putinistu či iného riťolezca diktatúry pod mojimi článkami či statusmi šíriť svoju propagandu. Oni sami by ma zavreli za vyjadrenie mojich názorov do basy, poslali do Treblinky. Tak nech sa pekne cenzurujú podľa svojho vzoru.
Demokracia je svinsky ťažká vec. Áno, je to otázka charakteru. Človek musí akceptovať právo oponenta na jeho názor. Človek musí tvoriť priestor pre svoju oponentúru. Musíte akceptovať človeka, ktorý by vás najradšej celý život videl v opozícii. Do riti, ale to isté musí aj on! Ani komunista ani fašista ani nacista ani putinista v sebe nemá toľko charakteru, aby sa tak správal. vydupe si od demokrata priestor na presviedčanie len preto, aby po svojom víťazstve zavrel pre demokraciu krám.
Nerobí sa mi toto rozhodnutie ľahko. Kto ma dlhšie pozná, pamätá si, že som napísal:
Demokracia je kurevsky ťažká vec. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru. Demokraciu milujme, inak sa nám vymkne z rúk.
Zdroj: Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru | M+M+M+M (4M).
Ale nie som dementný. A myslím, že prišiel čas postaviť sa diktátorom ich zbraňami. Nie je možné sa postaviť pred hlavne samopalníkov volne sa prechádzajúcich po desaťtisícových mestách recitujúc Voltaira. S čím kto prichádza, tým sa mu treba v obrane demokracie postaviť. Veď nástroje demokracie patria do demokratického prostredia. S demokratom som ochotný diskutovať o zlepšení demokracie. Naozaj nie je ani dnes dokonalá a k dokonalosti demokracie sa môžeme len limitne priblížiť.
Ale nechať si radiť od zástanca diktatúry ako máme vylepšiť demokraciu? To nemôžete odo mňa spravodlivo očakávať. Naozaj nie!
V momente, keď sa vás mieri samopal diktátora, kto chce ešte hovoriť o demokracii, je debilko.
Nechcem byť v budúcnosti označený za debilka, že som nechal diktátorom zničiť demokraciu. A tiež nechcem visieť ako tabuľa na rohu ulice. Aj tá Horáková by sa bola radšej prechádzala po nej a pozerala na korčuliarov v letenskom parku. Myslím, že je najvyšší čas.
Ale budem konštruktívny a jednu radu vám, vymazaným zástancom diktatúr, pripomeniem:
Viete, nie je väčšej odvahy, ako presvedčiť spoluobčanov, že by ma mali zvoliť, pretože chcem pre nich zmeniť zákony tak, aby sa mohlo konať referendum, v ktorom si sami odhlasujú vytvorenie Doneckej republiky.
Viete, nie je väčšej odvahy, ako dať ľuďom hlasovať o samých sebe. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru.
Áno, trvá to niekoľko rokov, kým sa absolvuje celé koliečko. Aby sme o niečom mohli hovoriť, že je demokratické, tak to naozaj musí trvať nejaký čas.
Zdroj: Diktátorskí sraľovia nesiahajú demokratom ani po pokožku na chodidlách | M+M+M+M (4M).
