Pozerám sa z okna na kukabus so značkou ZA uprostred Banskobystrického kraja. Jo, regionálne dane, kde celé Slovensko má veľkosť jedného EU-regiónu. Jo, to má fakt zmysel ako voda v koši.
Hranica je len debilná čiara na mape. Je len málo trvalých filozofických právd. Toto je jedna z nich. Ak niekto tvorí okolo vás hranice, nemajte ho radi.
Viete, hranice sú dobré tak akurát na to, že máte dobrý pocit, keď ich prekročíte. Lacnejšie je dať si poldecák, zdravšie dve koliečka okolo parku a múdrejšie pomilovať sa. Výsledkom každej z týchto troch činností je zlepšenie nálady. Rovnako len nakrátko, ako v prípade toho prekročenia hranice. Navyše, keď budete prekračovať hranice tak často ako ja, rozkoš sa už ani nedostaví. Len pocit otravnosti.
U nás doma, keď som bol ešte dieťa, sme mali hromadu kníh. A každé ráno som sa na tie knihy pozeral. A prvou priamo na rane bola kniha, ktorá mala na chrbáte napísané: Všetci ľudia budú bratia . Nikdy som ju nečítal. Ale ten slogan sa vo mne usídlil natrvalo. Ako malé dieťa som stál nastúpený v dvojrade spolu s rodičmi pred naším autobusom na Rumunsko-Bulharských hraniciach. Nechápal som čo sa to deje. A nechápen to ani dnes. Fakt nenávidím hranice. Je máločo tak nespravodlivé.
Ale veď už som o tom tu písal. Ak chcete nájdite si to a prekonajte hranicu tohto článku. Vyzývam vás, debilkovia moji, lomcujte hranicami, prekračujte ich čo najčastejšie, až ich tvorcovia pochopia, že sú len pre srandu králikov. Aj oni aj ich hranice.
