Blog ako podklad pre znalecký podsudok

Dávno som nepísal o blogovaní ako takom. Dnes som na vybrali.sme objavil hľa tento odstavec:

„Len čo som zazrela výtlačky z môjho blogu na stole, vedela som, koľká bije. Už keď môj článok Barbie, Ken a sexuálna výchova vyšiel v novinách, čakala som, že to neostane bez odozvy, a skutočne. Ale že to bude až na trestné oznámenie pre mravné ohrozovanie mladistvých, tak to bola sila.“ Zdroj: Nemravnosť, blogovanie a ohrozená výchova. Blog – Michaela Procklová (blog.sme.sk)

Fakt nemám chuť skúmať pozadie, popredie a skryté úmysly oboch troch strán sporu. Je mi ale divné, že noviny SME sú v klídku. Nezachytil som, že by sa tento článok pretriasal v nejakej novinárskej komisii, licenčnej rade a tak podobne. Ako historický VIP blogér blogov sme.sk som sa promptne zalogoval a prečítal si aj VIP diskusiu. Nejde o to, že je to VIP, ide o to, že je tam istá intelektuálna úroveň a rozumný výskyt rozumných ľudí. Záver vyvodený z tých pár informácii je jasný a v duchu už starej známej vety: Blog píšete pre svojho budúceho šéfa. Myslite nato pri každom slove, ktoré pošlete do sveta. Inak vás neminie rozlúčkový článok v tomto duchu:

„Vysvetlenie však nenechalo na seba dlho čakať. Jeden z tých vysokoškolsky vzdelaných povedal vetu, ktorá objasnila celú ich iniciatívu vziať mi na základe blogu dieťa.

Nech sa páči, milí čitatelia a najmä blogeri, toť výrok vysokoškolsky vzdelaného človeka, perla, zlatý klinec, čerešnička na torte a globálny odkaz v jednom (nazvite to, ako chcete):

„Je normálne, aby niekto uverejňoval na internete s vlastnou fotkou a pod vlastným menom? Veď to nemôže byť normálny človek.““ Zdroj: Spánombohom, idem od vás…. Blog – Michaela Procklová (blog.sme.sk)

Tak! A na záver odkaz na inkriminovaný článok Bárbí a Ken alebo Ako sa mi sexuálnej výchovy dostalo. Blog – Michaela Procklová (blog.sme.sk). Rovnako mám dve decká, chlapca a dievča. A rovnako si viem živo predstaviť, že podobná hra by prebieha za zavretými dverami ich bažiny. Ako pre lekárnika, pre mňa nie je žiaden problém s nimi o tom diskutovať. Veď aj onehdá pri obede sme čosi riešili.

Áno, nasleduje podpásovka, ale kto chce aké argumenty také ich dostane: Je oprávnené, aby v osade matka vychovávala svojich 14 detí v chudobe rozvojovej Afriky uprostred rozvinutej západnej civilizácie a otec im dával príklad povaľača? Rozhodnete sa v duchu socialistickej výchovy vychovávať 2 alebo 14? Štrnásť je predsa viac, mali by ste viac zásluh pri Petrovej bráne. Hm, ale za tie dve zas dostanete nejaké časné statky. To je dilema, keď sa veci zjednodušia, čo? V zložitých sa dokážeme rozhodnúť hneď.

4 komentáre pri “Blog ako podklad pre znalecký podsudok

  1. mna by zaujimalo co by sa mi stalo, keby som dal na web fotky zo svojho detstva, najlepsie ako nejaky 3-rocny spim ci som nahy

    pocitam ze by som s tym mal hned problemy a nikto by sa neunuval skumat ze su to moje fotky a je moja vec ze ich ukazujem trebars pedofilom

    ad tento konkretny pripad – trestnych oznameni moze podat kazdy kto chce, druha vec je ci ich niekto bude setrit alebo budu zamietnute ako bezpredmetne co sa da ocakavat v tomto pripade, teda ak nema dotycny exmanzel znamych na policii a sude

  2. Posledný odstavec nie je podpásovka, je to úplná blbosť. Dotyčnej blogerke nechce zobrať deti štát, či spoločnosť. Resp. vôbec nejde o to, zobrať deti z výchovy rodičov. Dotyčná blogerka má úplne klasický spor so svojim ex ohľadne pridelenia detí do starostlivosti (po rozchode). Že bývalý použil aj jej články v argumentácii pred rozhodcom sporu (súdom, či inými orgánmi) je úplne logické. Tiež je úplne pochopiteľné, že rozhodca na tieto argumenty prihliada.
    .
    Choré sú výplody tých, ktorí tvrdia, že by sa blogerky malo zastať SME. To akože SME vie posúdiť, že blogerka bude deti vychovávať lepšie, ako jej ex? Aké by malo SME arguemty? Že píše dobré články?

Komentáre sú uzavreté.