Mojim starostlivým priateľom

Sediac na záchode na mise som sa tak rozhodol. (Ja viem, je to práve o tú jednu informáciu viac ako ste túžili v súvislosti s tak závažným textom, akým je životné krédo, vedieť.) A tak to proste bude. Napíšem mojim starostlivým priateľom, aby sa nebáli.

Som zas o rok starší a bližšie koncu. Minulý rok som to zhodnotil proste a jednoducho. Takže vrámci vyváženosti sveta, vesmíru a tak vôbec by som to svoje krédo, tak ako o ňom hovorí Fulghum, mal tohto roku natiahnuť na niekoľko odstavcov. Ale podarí sa mi to?

Napíšem si nadpis, ktorý by hneď ako začal, chcel aj skončiť. Tri slová a v nich je všetka moja medziročná múdrosť. Celé moje tohtoročné krédo:

  1. mojim
  2. starostlivým
  3. priateľom

Čo k tomu dodať? Je tam všetko:

  1. Som tam ja.
  2. Je tam definícia priateľstva.
  3. Je tam zmysel života.

Tri slová a mám krédo vybavené.

Viete, tie tri slová budú v najbližších 14 mesiacoch pre mňa skutočne dôležité. Chystá sa premiéra finále prerodu do priateľstva. Makám na tom 16 rokov a nejaké drobné miesace k tomu a cieľová méta tohto prerodu z dieťaťa na priateľa rázne kopla do dverí. Ešte som to nerobil, tak mám dosť trému. Dosť veľkú. Dosť dosť veľkú.

Tri slová bohate stačia. Nič viac naozaj ako dôkaz zmyslu ostatných 16 rokov nemôže najbližších 14 mesiacov priniesť.

 

Tri slová, to nie je ktovie aké rozpisovanie sa. S tým vyvažovaním minuloročného kréda je to veru biedne. To vyvažovacie rozpisovanie sa nedarí. A takých vecí čo sa nedaria veru vždy je. Ale mám sa tu o nejakých nepodarkoch rozpisovať? Gogoľ, či ktorý to z nich bol vraj kdesi bol býval bol napísal, že šťastie je nudné, lebo je vo svojej podstate rovnaké. Ale nešťastie, to je parádna literátova matéria. Takže ak by som písal o tom, čo a ako sa mi nedarí, to by bolo, podľa Gogoľa, pre vás pošušňáníčko.

Len neviem či sa mi chce.

Chce sa ti? ( to sa pýtam sám seba, takže ticho a neodpovedajte)

Nechce.

No vidíte, pošušňaníčko nebude.

Bude už len opakovanie starých právd. Ak toto tu čítate, už ste ich čítali.  Ale opakovanie je matka… už si ani nespomínam čoho, taký som starý.

Som starší a ďalej od začiatku. A to veru tiež nie je fajn. Už dlhé roky platí, že čím som starší, tým mám radšej svojho psa, ktorého nemám. A keďže počet rokov od začiatku stále narastá, priamoúmerne narastá aj moja láska k môjmu psovi. Ktorého nemám.

Som starší, dokonca aj od prostriedku som už starší. A ani to nie je ktovie ako fajn. A ani vesmír nie je ktovie ako priaznivo naklonený. Počet obyvateľov na planéte stále stúpa.

No dobre, sú tu ešte stále nejaké tie pozitíva a sociálne istoty. Nie som ešte taký starý, aby sa naplnilo, že priatelia prichádzajú a odchádzajú, nepriateľov pribúda. Zatiaľ je to dobré, moji priatelia ma neopúšťajú. Pravidelne sa pripomenú a neprezieravo neumierajú.

Veď toť aj včera. Napísal mi jeden môj z najlepších priateľov. Že videli sme sa naposledy pred rokmi a že nereagujem hentam a nepíšem tamto a že teda len dúfa, že sa mám dobre.

Vystrašil som sa. To sa priateľom nerobí, aby sa obávali o mňa. Aj keď vlastne robí, veď kto by sa už len o vás mal strachovať, kto iný ako skutoční priatelia? Aj moja manželka sa o mňa občas strachuje a to už je len aký onakvejší môj starostlivý priateľ.

Takže priatelia, ďakujem za vašu starosť, mám sa dobre a mohlo by to tak aj ostať. Vy sa trochu obávajte a ja sa budem tíško tešiť, že vás mám, takých starostlivých priateľov.

Takže: Ďakujem, ďakujem, som zvyknutý.

Len tak mimochodom: Blog 4M má 10 rokov

Prvý článok som publikoval asi počas júna 2003. Prvý zachovaný článok je z 4.9.2003 v starej podobe webu: http://zh4a.sk/piki/view.php?cisloclanku=2003090301 Nasleduje neprerušená a nestratená história. Odvtedy to tu čítate.

Je to všetko tak dávno.

Začalo to niekedy v tesne predtým, keď sa ma môj výborný osobný a rodinný priateľ „Inžinier“ opýtal cez ICQ: „Poznáš PHP?“ A mne to so samozrejmosťou mne vlastnou nedalo a ponoril som sa do problematiky.

Ďakujem, ďakujem, som zvyknutý.

Už je to tu dvadsiatydruhýkrát zas

Tohtoročné výročie je charakteristické poznaním:

Ja: Moja manželka je horšia ako mimozemšťania.

Ona: A akých mimozemšťanov máš konkrétne na mysli?

Č.B.T.D

Ja viem, že nerozumiete. Ale nechcite všetkému porozumieť. Ja napríklad nerozumiem literárnej vede a programovo sa vyhýbam akémukoľvek vzdelávaniu v tejto oblasti. Ja som sa kvôli tomu tak oženil.

A stále ma to baví. Čím ďalej tím viac. Chvíľami to baví aj naše deti. A to je asi to najviac, čo sa dá v tomto vesmíre dosiahnuť.

P.S:

Manželka listujúc knihou o káve: Voltaire vypil denne 50 šálok kávy.

Ja: A aké máš konkrétne na mysli? Malé veľké, silné, slabé?

Je to jasné, obaja sme horší ako mimozemšťania. Ale ona viac, ona to úspešne tajila.

P.P.S:

Ak chcete vidieť najkrajšiu scénu o manželstve, pozrite si film „Dobrý Will Hunting“ a všetky scény o tom obraze. Keď vidíte niekoho tak rozprávať. Keď vidíte Stana Štepku hojdať sa na hojdačke v divadelnej hre „Dohoda možná“, tak ste videli šťastie vďaka nim. Nim – tím druhým, s ktorými žijete.

Čo dnes, dnes je to tuctový večer. To pred dvomi rokmi, to ste ma mali vidieť, keď som zastal s autom v briežku a rozprával deťom, ako mi moja láskavá manželka upravovala golier na košeli. To boli Štepka a Williams len takí herci.

 

Maturitná otázka ešte nie som, ale v bakalárskej práci ma už citujú

Že som starý skúsený blogér, je už pár rokov známe vďaka uverejneniu niektorých mojich článkov z blogu v papierových novinách SME.

Zdá sa, že som postúpil do ďašieho levelu – som zdroj pre citovanie blogerského múdra  v bakalárskej práci.

Firemný blog je nástroj ale aj súhrn možností ako osloviť cieľovú skupinu. Podľa blogu 4M pojem firemný blog obsahuje šesť častí

23

:1.Pravidelne pribúdajúce články zamerané na koncového zákazníka2.Diskusia zákazníkov a potenciálnych zákazníkov o produktoch3.Nástroj na tvorbu živého obsah, ktorý je častejšie navštevovaný vyhľadávacímirobotmi4.Nástroj na získanie prirodzených spätných odkazov a priamej návštevnosti5.Nástroj spätnej väzby a zdroj inšpirácie pre rozvoj nových produktov.6.Naplnenie očakávaní po mladom dynamickom buzzworde

Zdroj:  Sociálne médiá a ich význam v marketingovej komunikácii firmy.

Ešte sa dostať do maturitnej otázky a autogramy budem rozdávať už len na letisku 😉

Hrnčekový zákon mikrovlnky – Schredingerov variant

V nadväznosti na doterajší dlhodobý výskum, ktorý som popísal vo svojej vedeckej práci zo 7.októbra 2008 pod názvom Hrnčekový zákon mikrovlnky | M+M+M+M (4M).

Na základe tohoto exaktného výskumu som dnes, o 8:34 postuloval Pikiho hrnčekový zákon mikrovlnky

Po pípnutí zastane hrnček v mikrovlnke vždy uškom dozadu.

Počas niekoľkých ostatných mesiacov som sa snažil nájsť nejaký fígeľ, ako tento Hrnčekový zákon  mikrovlnky obísť, oklamať, vybabrať s ním. No zistil som, že akokoľvek sa snažím rafinovane umiestniť hrnček v jeho východiskovom bode, konečný bod je vždy rovnaký.

…si dovolím uverejniť najnovšie poznatky.

Umiestnenie hrnčeka jednoznačne a signifikantna (pre p<0,01, nech to už znamená čokoľvek)  závisí od toho, kto otvorí dvierka. V prípade, že som to ja, uško je zásadne vzadu. V prípade, že je to manželka, je uško vpredu.

Tento závažný poznatok bol dokázaný sériou meraní. Akcia bola vyprovokovaná vznesením pochybností o platnosti pôvodného Pikiho hrnčekového zákona zo strany mojej manželky, keď sa vyjadrila, citujem:

Mne sa to nikdy nestane.

Ďalej navrhovala rôzne varianty, ako vkladať hrnček dovnútra, vrátane variantu Brod. (Dnes si už nikto nepamätá čo bolo predmetom tohto variantu. Manželka by si to rozhodne pamätala.)

Akokoľvek a nicméně – po vykonaní novej série meraní so zapojením predmetnej manželky a v rôznej konštelácii pokusnej aparatúry  som nútený k revízii predchádzajúceho znenia. Takže Pikiho  Hrnčekový zákon mikrovlnky – Schredingerov variant znie:

Po pípnutí zastane hrnček v mikrovlnke v superpozícii stavov uška. Skutočná poloha uška hrnčeka sa definuje vplyvom pozorvateľa, ktorý nahliadne do mikrovlnky.

Dopredu nikdy nevieme povedať, ako uško skončí.

Vyhlásenie pokusných osôb: Pri pokusoch nezahynulo ani jedno mačiatko.

Pod čiarou: Manželka konečne súhlasí, citujem „Tak! A je oveľa ohľaduplnejší k zvieratám.“

A viete, že ja si to viem predstaviť?

Obzriem sa okolo seba a budem vidieť, že sa nič neskončilo – naopak: všetko sa len začalo! Sedí okolo mňa cca 140-149 pologramotných idiotov, ekonomických analfabetov, zlodejov, sociálnych inžinierov, psychopatov, šlapiek, bolševikov, polomafiánov a mafiánov, bláznov so spasiteľským komplexom – proste absolútny “výkvet” slovakistanu – a ja mám s nimi dobrovoľne stráviť v jednej miestnosti 4 roky? Počúvať tie ich grcky a prdy, čo púšťajú z huby? Snažiť sa ich presviedčať o užitočnosti a zmysplnosti tých ciest, ktoré síce dávajú občanom viacej slobody a nechávajú im viacej paňazí z toho, čo vytvoria – ale zároveň znižujú moc súdruhov politikov a objem peňazí, ktoré môžu rozkradnúť?

pieskovisko » Blog Archive » Ísť do politiky?.

Na poslancovi je pekné, že má poslaneckú imunitu na výroky spojené s výkonom mandátu. Netreba sa tak skrývať za inotaje, či absurdne čakať na iniciatívu ich prokuratúry. Môžete to povedať otvorene.

Jediné riziko, ktorého sa obávam je, je fackovanie sa. Tá jedna, to gesto, či len šermovanie, by bola premárnenou príležitosťou. Ale čo človek narobí, ak už (správne) nemá trestnoprávnu imunitu.

Akokoľvek, len asistovať pri vypúšťaní rybníka by sa mi asi málilo. To skôr, podobne ako Jožo, by som tú vodu z neho aj lavórom vynášal, len nech čím skôr ostanú ryby na suchu. Nebyť za idiota, to je motto rušenia výnimiek. A potom sa zas pobral po svojej lopatke.

Takže priatelia, je to už len na vás. Skúsenosť ma naučila, že človek na veľké veci potrebuje poštové kone. Alebo aspoň výťahára. Na to, aby človek mohol začať demontovať dnes znovu nastoľovaný socializmus, treba začať tam hore.

Neuveriteľný príbeh sa práve zavŕšil. (Od teraz to bude už len rutina.) Je fascinujúce pozorovať koniec 20. a začiatok 21. storočia so všetkými premenami, ktoré prinieslo v porovnaní s tými cca 30. predošlými.

Veď napríklad na takúto vetu bolo v ostatných cca 30. storočiach treba byť správne narodený v správnej rodine a aj v správnom poradí. Dnes stačí chcieť a urobiť to.

Dnes stačí chcieť a urobiť to.

A viete, že možno aj chcem?

Zamneď: Muž a žena po 21 rokoch

Deti sa včera sťažovali, že na ich otázky odpovedáme rovnakými slovami.

Manželka mi pred odchodom kládla na srdce, že mám niečo urobiť. Vzápätí som zabudol čo. O 20 minút mi napadlo, že by bolo treba umyť vaňu a priľahlé kachličky. Mozgovňou mi prebehla číro-číra sebecká kalkulácia, že keď tú vaňu umyjem, bude mať žena ušetrený čas, ktorý mi bude môcť dať.

Hej, to s tou vaňou bolo to, čo mi kládla na srdce.

Takže, ako to s tým manželstvom teda vlastne je?

Čas pracuje pre vás

V jeden moment tu budete mať decká, ktoré bude treba naučiť ako funguje Brawnov pohyb. Ty žena, zrazu pocítiš ten pocit, že je to dobré.

A ty chlape, raz prídeš domov odpoludnia z práce, bude tak trištvrte na jeseň, žena bude čistiť na dvore cibuľu, decká pri tom pomáhať či pobehovať po pokosenom dvore. A ty pocítiš, že toto je dobré.

V jeden moment sa zobudíš o druhej ráno na to, ako vaše decko vrieska. Lebo ho žena nakŕmila, ale mlieka mala málo. Ticho a pragmaticky vezmeš prvú fľašu, ktorá ti príde pod ruku, pripravíš Bebu, natiahneš na ňu cumeľ. Vaše dieťa zasýtite v spoločnom objatí a manželku pohladíš po vlasoch. A žena bude vedieť, že toto je dobré.

Niektoré veci sa ani v manželstve nedejú obom rovnako.

V jeden moment sa postavíte niekde uprostred Európy a poviete si, že je fajn, že ste to dokázali vlastnou silou, sami, bez pomoci. A obaja sa chytíte za ruku a budete na toho druhého hrdý.

Po 20 rokoch sa vrátite na miesto, kde ste si dali svoj prvý bozk a poviete  si tam, že svadobný deň bol krásny deň.

Čas pracuje naozaj pre vás. Príde deň a vy stretnete svojich vnukov v tom vašom svadobnom kostole, keď si budete obnovovať spolu s vašimi deťmi manželské sľuby. Vy 50 ročné a oni 25 ročné. Vtedy budete vedieť, že svadobný deň bol tým najlepším rozhodnutím v živote.

A niektoré veci sa zas dejú dohromady.

Toto sa mi stalo, dohromady aj samostatne a sú to najkrajšie chvíle môjho manželstva. Nič lepšie vám priať neviem. Len to, aby vám čas priniesol vaše vlastné spoločné dobré spomienky.

Je to také „ukáž a rozprávaj“

Každý z nás čo toto čítate a držíme sa teraz potajme pod stolom za ruky, by sme mohli rozprávať svoje najkrajšie chvíle svojich manželstiev. Že? Každý máte taký ten moment, keď sa navonok udiala obyčajná vec, ale vás stislo srdiečko.

Ale nejde o to, čo by sme opisovali. Ide o to, že sú to príklady, že to ide. Všetci tu čo toto čítame by sme takým príkladom, že šťastie existuje,  mohli byť. To šťastie je tu medzi nami, všetci ho cítime.

Nuž, tak o tomto to manželstvo v skutočnosti je. Aj to vaše?

Zamneď: Zamyslenie na nedeľu. Na piatok mám radu a na nedeľu si dáme zamyslenie. A aby to bolo vaše zamyslenie, bude to len taká malá nenápadná otázka. Ja vám na ňu odpoveď nedám. Máte na ňu celú nedeľu a pondelok na jej realizáciu je hneď naporúdzi. Na tú dnešnú celé vaše manželstvo.

Od zajtra už aj mládež

Dnes je posledný deň, kedy máme doma deti.  Od zajtra večera to bude dieťa a mládež.

Pred nedávnom sme mali stretnutie s našimi dobrými rodinnými priateľmi. Sú to chalani, s ktorými som bol v jednom ročníku na fakulte a ostalo nám to. Jeden už od dverí na mňa vybafol: „Ty si ale starý.“

Áno, je to tak. Naše do zajtra mladšie decko a naše od zajtra mládež z nás robia dospelých rodičov. Už to nie sú detičky na hranie ako tie čerstvo narodené či párrôčkové mojich konškolákov.

Pomaly ale isto mi už iné neostáva, ako držať palce jej anielom strážnym. Doteraz odvádzali dobrú robotu. Hlavne na začiatku vytiahli z rukáva priam božský výkon. Tak už len  dúfam, že nezaspia na bobkovom liste. Hm, asi by som mal pohovoriť s tým svojim, nech na tých jej anielov dohliadne, aby sa neflákali.

Život nie je spravodlivý, ale vďaka našim deťom má zmysel. Mám ich rád, je s nimi fajn.