Web ma ešte tak neživí, ako by som si to vedel predstaviť (s laptopom pod jabloňou), takže som musel dnes trochu máknť aj v offline práci. I bol som na služobke na východnom Slovensku južnou trasou. Poviem vám, cesta v celodennej hmle po cestách I. triedy je ten pravý presviedčací argument, prečo tam treba tú diaľnicu postaviť.
Veď to poznáte. Tí čo rozhodujú sa väčšinou rozvážajú v autách o výkone poväčšinou cez 150 koní, takže predbiehanie kolóny 2-3 kamiónov nezaberie ani 500-800 metrov. Preto im nejaká diaľnica až tak netrhá žily. No skúste urobiť tento, za normálnych okolností bezpečný manéver, keď vidíte na metrov 80 a svetlá oprotiidúcich zbadáte na takých 200 metrov. To si nelajznete a pekne sa šiniete za kamiónom. Môj autobuso-nákladiak nie je žiadne ořezávátko, takže viem čom hovorím. Taká hmla uzemní aj 150 koňových.
Raz dávno, teda nie tak dávno som nejaký čas jazdil pravidelne 2x týždenne riešiť jednu lekáreň z Prahy do Plzne. A dalo sa to len a len z jedného a prostého dôvodu. Tým dôvodom bola diaľnica. Skrz Prahu cca 25-45 minút, od tabule Praha po tabulu Plzeň za 45-65 minút slušným tempom. Hovorím slušným tempom, s miernym pribrzdením pri pumpe Esso asi na pol ceste. Prítomnosť diaľnice umožnilo zrealizovať pokus o reinkarnáciu obratu lekárne. Bez diaľnice by sme sa na to vykašľali a lekáreň by skončila ktovie ako. Riešiť rovnakým spôsobom košickú, ak by bolo treba, sa za dnešných podmienok nedá. A chýba tak málo.
Ale svitá na lepšie časy. Už sa nejazdí 40km/hod cez Tornaľu a 20 km/hod cez Ožďanské serpentíny. Jen houšť a věčí kapky menší mlha.
