Neviem, či je prekvapivé, že práve novinári na čele s komentátormi sú nadšený zo súčasného stavu. Stavu, keď si papaláši čosi upletú a oni majú možnosť to potom odhaľovať národu a svetu. Ak sa spoločnosť otvorí, ostane novinárom už len tá organizácia informácii. A tomu treba za každú cenu zabrániť!
Sulíkovo rozhorčenie nie je v únii ojedinelé. No skúsme si predstaviť, aká atmosféra by vo svete zavládla, keby „hodnostne“ i politicky druhý činovník v Nemecku oznámil, že je najvyšší čas na prípravu plánov na návrat k marke. V tomto svetle treba vnímať Sulíkovu výzvu.
Je to príklad nehodný nasledovania.
Ktosi tvrdí, že po Wikilieaks už bude svet iný? No neviem. Pri tom komentári dokonca vidím príznak redakčný. Takže nejde len o komentár. Je to znak, že celý denník SME zúfalo brzdí pätami.
Možno vo svojej podstate po tých tajných službách a rozhodnutiach v prítmí za nás vlastne túžime. Veď práve tak vzniká hodnota insajderskej informácie. A čím viac je človek zasvätený, tým je jeho c. a k. hodnota väčšia.
Úvahy, diskusie, otvorená výmena názorov, oj aké neslovenské či neeurópske. Alebo neľudské?