… na kávu, tak som sa zastavil na ľadovú kávu v McDonalde pri diaľnici. Potom ma tá chuť prešla. Jeden mudrlant mi vysvetľoval, že nie sme v banke.
Pokojne sa postavil predomňa. Ja na to, že pre všetkých je výhodnejšie čakať v jednom rade a pristúpiť k práve uvoľnenej pokladni. On, že nie sme v banke.
Na to sa zle argumentuje. Všetci stoja v rade, len on je lietadlo.
Uvoľnila sa ďalšia pokladňa, vzal som si kávu, zaplatil a šiel von. Fúkal vietor, tak mi hneď zdvihol upadnutú náladu. A aj tá káva dobre voňala a bola fajnová a sladká a nepálila. To od tej zmrzliny. Niektoré mrazivé veci vedia príjemne zohriať.
Občas mám chuť si len tak niečo zapísať a ono som o tom už bol býval bol písal v roku 2005: Tri okienka a jeden rad. Škoda, tento článok teda ani nevznikol.
Jeden rad k trom okienkam
Presne toto ma vie vytočiť do nepríčetnosti. Dve okienka na pošte, pri každom z nich jeden človek, ináč nikto. Tak sa postavím tak „medzi“. Prvý človek, ktorý tam vojde po mne sa ma vždy, ale fakt vždy spýta „Pri ktorom okienku stojíte?“. Šľak ma ide trafiť. Sme my príliš inteligentní alebo „oni“ takí hlúpi?
Už mi tu chýba len dodatok o čisto náhodnej voľbe zvieratiek. 🙂
„Pri ktorom okienku stojíte?“. Na to je jednoduchá odpoveď. „Pri žiadnom, čakám kým sa niektoré uvolní.“