Nebolo jednoduché odolávať obvineniam z fašizmu na Ukrajine

Od počiatku ukrajinskej krízy som sa k akýmkoľvek hodnoteniam politického zafarbenia pomajdanovskej ukrajinskej vlády vyhýbal. Veľmi som sa tomu vyhýbal. Z jedného a prostého dôvodu. Kopať do politickej mŕtvoly v predvolebnom čase nemá zmysel. 

Dnes, pár dní po voľbách by som sa bol býval bol prípadne hneval na fašizmus. Ale prečo?

„Vladimir Putin dnes v noci nezaspí. Je to epic fail ruskej propagandy,“ napísal známy ukrajinský novinár Mustafa Nayyem na Facebooku po voľbách, kde líder Pravého sektora Dmytro Jaroš získal len 0,7 percenta hlasov.

Zdroj:  SME.sk | Putinov epic fail. Čo ukázali voľby na Ukrajine?.

Je to dnes jedno. Úplne jedno, či by som sa ich zastával alebo nezastával. Keďže viem, ako funguje demokracia, ako fungujú voľby, nekopem do politických mŕtvol. Každá vládna strana je tesne pred voľbami politickou mŕtvolou. Môže vstať ako fénix a opäť vyhrať, alebo odísť do opozície. Vy to viete predpovedať? Ja teda nie. Preto som čakal.

Hovoríte, že prezident nie je vláda? Nuž, v prípade Ukrajiny, kde je poloprezidentský systém, je hlas prezidenta vnímaný významnejšie. O historických dedičstvách v mysliach obyvateľov na ukrajinskom území ani nehovoriac.

Ak ide reformátorom na Ukrajine o demokraciu a nie len o svoje osobné ambície, budú nasledovať nejaké tie konsolidačné výnosy prezidenta. Bude nasledovať veľký vplyv prezidenta s novým silným pomajdanovským mandátom. Nie len formálny v duchu Ústavy, ale aj neformálny vplyv na súčasnú dočasnú vládu. A budú nasledovať ďalšie a ďalšie voľby pre orgány štátu na ďalších úrovniach.

To by bola lekcia z demokracie a modernej spoločnosti 21. storočia pre mnoho národov žijúcich dnes v diktatúrach. Takto to my v Európe robíme, milé putinovo Rusko.  Ľudia vo voľbách si vyberajú svojich zástupcov, ktorí majú napĺňať voličské predstavy o smerovaní štátu. Veď načo inak by ten štát vlastne mali?

Uvidíme a vyčkajme času, demokracia nie je taká rýchla ako diktatúra. Vždy jej musíte dať čas, leda by diktátor vraždil vlastných občanov.

A ďalšia úloha EU? Pomocník, poradca, priateľ na telefóne. Ukrajina si to ale musí odmakať všetko pekne sama. Máme k dispozícii 28 Ústav, 28 právnych systémov, ktoré sú plne v súlade s demokratickým duchom. V EU máme za sebou cca 12 prístupových rokovaní  a konvergenčných období. To je pekná vzorka, aby sme vedeli zhodnotiť čo funguje a čoho sa radšej vyvarovať.  Nie je kam sa ponáhľať. Ukrajinci si musia zvyknúť, dostať demokraciu do povedomia.

A úloha NATO? Dozrieť, aby mala Ukrajina na svoju prácu pokoj od kohokoľvek. Od Ruska a aj od EU. Veru, aj od nás samých, čo by sme chceli namiesto Ukrajincov rozhodovať, ako si majú oni sami zorganizovať svoju budúcnosť. Ani my, ani Rusko nemáme najmenšie právo zasahovať do slobodného a demokratického rozhodovania Ukrajincov o fungovaní svojho štátu. Veď načo by im bol taký štát, v ktorom si nemôžu slobodne robiť čokoľvek, aj sprostosti?

Pod čiarou: Že ja budem niekedy nabádať iných k trpezlivosti, to by o mne moji najlepší priatelia asi nikdy netvrdili. 😉