O nových médiách a ich pokrývaní arabských revolúcii sa zamýšľal David.
Myslím, že odpoveď na prvú polovicu jeho filipiky má tri roviny. Jedna je, že porovnáva primárny a sekundárny zdroj a snaží sa ich položiť naroveň. A je len dobre, že sa tradičné médiá tomuto zubami-nechtami bránia.
Kdyby média investovala desetinu nákladů na letenku, ubytování a pohyb po Káhiře a zaplatila jednoho nerda, který by jako já trávil 10 hodin denně na Twitteru, občas kouknul na Aljazeeru a znal Guardian, dokázala by nabídnout rychlé, překvapivě kvalitní a zajímavé zpravodajství v reálném čase. Proč se o to nikdo ani nepokusil upřímně netuším.
jilm.cz = David Antoš » Proč jsou česká (online) média tak špatná?
Primárny zdroj, pevný ako skala
Na toto delenie zdrojov mnoho blogérov zabúda. A niet sa čomu čudovať. Jednak by sme sami radi aspoň o jeden stupienok povýšili – známe prekáračky blogéri verzus novinári. A tiež je tu problém, že už odmalička neotrieskávajú o hlavu učitelia svojim žiakom pri hodnotení ich školských esejí či seminárnych prác ako to s tými terciárnymi zdrojmi je. Oj, nejednu debatu som mal so svojím starším deckom. Len s ťažkým srdcom prijala fakt, že sa musí lopotiť s aspoň sekundárnymi zdrojmi a na terciárne (hotové seminárky na internete napríklad) úplne zabudnúť.
Použitím twitteristov a blogérv by sa tradičné mádiá sami pasovali do druhej garnitúry – medzi sekundárne zdroje. Dokonca s rizikom pádu do priepasti terciárnej žumpy, kde nik nevie kto od koho čo retwítoval a reblogol a ukradol. Jednak im to asi hrdosť nedovolila, ale hlavne – takéto sekundárne spravodajstvo si ich predplatitelia nezaplatili.
Druhou rovinou je, že nikto netušil, že to konečne na tých blogoch a twitteroch môže stáť zato. Bol by to risk, tak sa uchýlili k tradicionalizmu. Verte mi, keď bude táto revolúcia pokračovať smerom na východ, už budú staré média poučené a niektoré sa už podľa Davidovej rady zariadia.
No prekvapujúce je, že klasické internetové médiá už teraz nešli cestou twitteroidných zdrojov. Akokoľvek sú to len rizikovými primárnymi alebo prežutými sekundárnymi zdrojmi a je u nich naozaj veľký problém s overovaním pravdy.
Ak uvážim nedávno na vlastné uši počutú Grygarovu vetu: „Na internete je skoro všetko zle.“, vlastne som rád, že sa niektoré médiá držia starých a rokmi osvedčených novinárskych postupov. A overujú a overujú…
Len či naozaj? A to je veľký tretí rozmer nových médii ako zdroju informácii. Reputácia jednotlivých twitteristov a blogérov. A kde nie je zaručená reputácia, veľa času zaberie overovanie a overovanie a ešte raz overovanie. Možno je potom naozaj lacnejšie tam toho prevereného pulitzeristu na vlastné náklady poslať.
Ahoj,
diky za odpoved. 🙂 Nepopiram vyznam zahranicnich reporteru, vlastne jsem o tom vcera mluvil, ze jsou tim nejcennejsim zdrojem primarnich zprav, protoze nejsou primo zainteresovani a maji jasnou reputaci. Ale to neni pripad ceskych medii, ktera az na 1-2 vyjimky nemaji nikoho, kdo by dokazal byt dobrym primarnim zdrojem z tohoto regionu. Otazka tedy myslim spise stoji, zda je lepsi opisovat z Twitteru, z Guardianu, nebo z Reuters a jestli alespon to opisovani probiha bezztratove.
Ahoj,
diky za odpoved. 🙂 Nepopiram vyznam zahranicnich reporteru, vlastne jsem o tom vcera mluvil, ze jsou tim nejcennejsim zdrojem primarnich zprav, protoze nejsou primo zainteresovani a maji jasnou reputaci. Ale to neni pripad ceskych medii, ktera az na 1-2 vyjimky nemaji nikoho, kdo by dokazal byt dobrym primarnim zdrojem z tohoto regionu. Otazka tedy myslim spise stoji, zda je lepsi opisovat z Twitteru, z Guardianu, nebo z Reuters a jestli alespon to opisovani probiha bezztratove.