Dnes je posledný deň, kedy máme doma deti. Od zajtra večera to bude dieťa a mládež.
Pred nedávnom sme mali stretnutie s našimi dobrými rodinnými priateľmi. Sú to chalani, s ktorými som bol v jednom ročníku na fakulte a ostalo nám to. Jeden už od dverí na mňa vybafol: „Ty si ale starý.“
Áno, je to tak. Naše do zajtra mladšie decko a naše od zajtra mládež z nás robia dospelých rodičov. Už to nie sú detičky na hranie ako tie čerstvo narodené či párrôčkové mojich konškolákov.
Pomaly ale isto mi už iné neostáva, ako držať palce jej anielom strážnym. Doteraz odvádzali dobrú robotu. Hlavne na začiatku vytiahli z rukáva priam božský výkon. Tak už len dúfam, že nezaspia na bobkovom liste. Hm, asi by som mal pohovoriť s tým svojim, nech na tých jej anielov dohliadne, aby sa neflákali.
Život nie je spravodlivý, ale vďaka našim deťom má zmysel. Mám ich rád, je s nimi fajn.
