Osobné údaje v súvislostiach

Na sieti sa urodilo niekoľko článkov s tematikou ochrany osobných údajov, tak si dáme malú šálku celulózového výluhu. Skutočne len malú a čisto monotematickú.

Inšpiráciou k tomuto monotematickému výluhu mi bol článok Podle EU je IP adresa osobním údajem Dan niekde vyštrachal dokument európskeho parlamentu a prihodil aj hafo súvisiacich odkazov a myšlienok. Vrátane aktuálneho postoja českej oprávnenej autority v tejto oblasti. Mňa zaujala hlavne pasáž o dataminingu. Keď som onehdá budoval jeden jednotný sortiment pre niekoľko desiatok lekární v sieti, tak tým čo ma poháňalo dopredu, čo bolo nad všetky finančné motivácie bola zvedavosť. Zvedavosť na to čo ukážu agregované dáta. Tešil som sa ako malý chlapec, ako sa budem s dátami pohrávať, analyzovať ich, stavať do súvislostí číselné a nečíselné ukazovatele a tak podobne. Slovom, keď mi chcete urobiť Vianoce, posaďte ma za dátový sklad. No a Dan ohľadne dataminingu píše:

Malé množství podobných dat pochopitelně o ničem nevypovídá. Vše se změní v okamžiku, kdy o určitém uživateli, identifikovaném nejenom IP adresou, ale také cookies od Google, bude k dispozici větší množství informací. Včetně takových detailů, jako o které články na zpravodajských serverech se zajímá.

Důkladný datamining ze zjištěných dat může poskytnout Google informace, které nikdo jiný nemá k dispozici. A pravděpodobně o nich nemá ani ponětí samotný uživatel, své návyky na Internetu si nemusí vůbec uvědomovat.

A perlou na záver je ukážka:

Článek uvádí i další příklad, kdy uživatel skrývající se pod číslem 672368 vyhledával nejprve informace o „jsi těhotná a dítě nechceš“, posléze „jak se stravovat v těhotenství“, následně „potratové kliniky v Charloote NC“. Vyhledávání pak pokračovalo frázemi jako „může křesťan získat odpuštění za potrat“. A další příklad, uživatel s číslem 9486162 se zajímal o to, „jak spáchat sebevraždu plynem“, což ale není vcelku nic proti tomu, co hledal uživatel s číslem 17556639, „jak zabít vlastní ženu“ či „bezhlavé fotografie“.

Co když datamining zjistí nějaké ilegální aktivity? A co když nějaká bezpečnostní služba dostane chuť na vlastní datamining v rámci ospravedlnitelného boje proti terorismu?

Ale poďme ďalej. Profesionál v odbore tento týždeň riešil otázku Prečo brať vážne ochranu osobných údajov. Nuž prečo?

Podľa môjho názoru základný problém Clarksona a podobných „frajerov“ je v značne obmedzenej predstave o možných hrozbách spojených s osobnými údajmi. Pred časom som už o tom písal (pozri súvisiace články) – kľúčom je to, ako položíme otázku. Ak sa sústredíme na to, čo sa o nás možno z nejakej hŕbky našich osobných údajov dozvedieť, odpoveď bude obvykle chlácholivá v štýle „nič zvláštne“. Otázku ako možno využiť/zneužiť tieto údaje, si ľudia buď nekladú, alebo si akosi nevedia predstaviť na čo všetko sa znalosť takých údajov dá využiť …

Áno, hlavný problém demokracie je jeho hlavný nástroj, teda rozhodovanie hlasovaním. V tomto prípade sa problém manifestuje v tom, že tí čo rozhodujú majú malé alebo žiadne skutočné vedonosti, ale len cudzie argumenty. Podrobne to riešil práve na príklade blízkom ochrane osobných dáta Arthur v článku Mámivý půvab policejního státu. Dostal som sa k nemu pomocou odkazu v diskusii ohľadne jeho jednej novej služby. Okrem štandardnej a primárnej funkcie, teda skrátiť hnusné URL, doplnil aj možnosť, pomocou služby Jdem.cz odblokovať odovzdávanie referrerov. Tak ako som sa v diskusii pýtal, pýtam sa aj tu:

Existuje nejaký legitímny dôvod, prečo by niekto nechcel, aby dotyčný vedel, že na neho odkazujem? Dôvodov zo šedej zóny a zo zóny za dobrými mravmi si nájdem aj 22. Len tie normálne dôvody mi nenapadajú.

A prosím odpustite si nedokonalé negácie. Hrátky zo slovíčkami naozaj neMUSÍM.

Osobné údaje naozaj nie sú jednoduchá téma. Ešte si zažijeme mnoho zábavy. Akurát mám pocit, že sme (bežný občan, človek milión) ako tie žaby v hrnci s vodou na šporáku. Pomalé dodávanie tepla (odoberanie ochrany osobných údajov) spôsobí, že sa žaba uvarí bez toho aby si to všimla.