Písať každý štvrtý krok riešenia rovnice je zrážka z prizmou

O čom to v nadpise píšem? Áno, presne o tom bude tento článok. Vysvetlím, ako je to so zrozumiteľnosťou mojich článkov.

Najprv dám jeden zážitok z mladosti

Kedysi pradávno sme v triede riešili rovnice a nerovnice. Veľká zábava to bola. Ale všimol som si, že sa trieda rozdelila na niekoľko skupín. A dokonca tie skupiny boli aj geograficky diferencované.

Prvá skupina si písala každú jednotlivú úpravu rovnice na samostatný riadok. Ich riešenie malo vždy rozsah 10-15 riadkov.

Druhá skupina, my, sme si písali tak každý 4-5 riadok. Polovicu úprav sme robili v hlave a keď už sme mali pocit, že sa vo svojich myšlienkach strácame, tak sme si spravili pomocný zápis. Naše riešenie tej istej rovnice malo tak 3-4 riadky.

Tretia skupina o jednom prvku, si zapísal jeden riadok a následne výsledok. Vo svojej genialite vedel, že keď si ten jeden riadok navyše zapíše, bude vidno že pracoval.

Pointa:

Problémom druhej a tretej skupiny je, že nám tí z prvej skupiny nerozumeli, neverili a označili nás za mágov. To všetko naraz, alebo postupne.

Teraz dáme druhý prvok, ktorý potrebujem k celkovej pointe

Poznáte osobnú prizmu? Je to odraz toho, čo som zažil, prečítal, videl v mojom videní a v mojich názoroch na veci okolité. Viac som sa tomu venoval v článku Markeťák hľadí na projekt prizmou skutočných zákazníkov – tretí diel o koňoch a psoch Problém, ktorý z existencie osobnej prizmy pisateľa článku vyplýva je, že čitatelia majú často úplne inú prizmu. Nezažili to, na čo sa pisateľ článku odvoláva jedným slovom, náznakom, narážkou.

Keď napíšem „Že by sa presťahoval do Plzne?“, pre mňa to znamená nie len, že sa tam fyzicky či pracovne presťahoval, ale aj s ohľadom na aféru plagiárostva na plzenskej právnickej fakulte je to narážka na možnú prítomnosť plagiátorstva. Ak tú skúsenosť či vedomosť o afére na plzenských právach nemáte, len ťažko budete chápať o čom točím.

Syntéza a rozuzlenie

Teraz spojím pointu z príbehu o rovniciach s problémom prizmy.

Je veľmi ťažké neustále si uvedomovať problém prizmy pri písaní článku na blog. Naozaj to svojim čitateľom dlhujem?

Keď nedbám na prizmu, je to ako pri riešení tej rovnice, ba ešte horšie. Zadanie je nám jasné, ale pôvabnosť riešenia nikto nepochopí. A najhoršie je, že v prípade článku nikto nechápe ani výsledok, teda o čom toľké písmená vlastne a v podstate hovorili.

Pointa článku a vysvetlenie nadpisu

Preto je dobré, v článku si čitateľa priviesť k rovnakej prizme tým, že poodhalíte čo najviac riadkov z riešenia. čo najviac podrobností. Slová ako „Isto viete, že…“, „Nedávno sme zažili…“ spoločne s obmedzeným používaním zámen v prospech plnohodnotných slovných druhov sú vraj šikovné nástroje.

Ide obdobie predsavzatí, tak si jedno dám. Do článkov písať viac riadkov riešenia rovníc. Keď už mám takých skvelých čitateľov, rád to pre vás urobím. Teda, budem sa snažiť.

P.S.: Veta: Naozaj to svojim čitateľom dlhujem? má svoj hlbší význam. Znalci českej blogosféry to majú s jeho odhalením určite jednoduchšie. To viete, prizma sterého blogéra. Ach jo, aj to má svoj historický podtext. No napíšte potom niečo zrozumiteľne.