Podľahol som 37% a 40 eurám za 5 kliknutí ročne

Vesmír sa vzďaluje od Veľkého tresku, nemôžem teda ostať nedotknutý okolitými udalosťami.

Pred mnohými rokmi, ako mi lekárnici hovoríme – asi presne v roku 1997, som si vytvoril svoj prvý pár PGP kľúčov. A dnes, v roku 2013 mám svoj zaručený elektronický podpis – ZEP.

Tak ako za celé obdobie od roku 1997 do dnes, verím, že aj v roku 2029 skonštatujem: A je to fakt pekná hračka. Ale čo človek kvôli hrajkaniu sa na drsr.sk neurobí, že?

Keď som si v roku 2007 zakladal s.r.o., aby som nebol obvinený z „nedovoleného podnikania“, teda aby som mohol nejako daniť svoje konzultačné príjmy, hovoril som si, že som tým na 15-20 rokov prerušil zamestnanecký pomer. Veru tak, som na tieto všelijaké optimalizácie fakt pohodlný a nebaví ma to. Proste mi to za tých pár usmolených euráčov nestojí, aby som sa tváril, že mám každý mesiac životné jubileum.

A tak sa zišiel rok z rokom a som zas zamestnanec. Vidíte čo s človekom urobí jedna socialistická vláda? Hotový… Ja som to hovoril, a neverili ste mi. Proste som zvážil moju ochotu k solidarite.

Nie som vôbec hrdý ani na jedno ani na druhé.

Použitie elektronického podpisu v bežnom živote prináša samú komplikáciu a rozvrat. Nikto to nechápe, nikto to nepotrebuje. Takže mám kus HW do vitrínky. Agenda okolo vracania DPH zo zahraničia je otravná ako pľuzgier na riti. Pokojne som sa na tú vratku zahraničnej DPH doteraz vykašľal, ale z niečoho tie vyššie dane treba zaplatiť, že? A tak mám ZEP za cca 40€ ročne potrebný na 5 kliknutí za rok.

Byť podpísaný na oboch stranách pracovnej zmluvy – to je taká, ale taká… Ja ani neviem nájsť nejaké neslušné slovo na vyjadrenie môjho znechutenia. Ale čo som … (zas sa mi nedostáva vulgarizmov), aby som platil vyše 37% daň a nič, zhola nič za to nedostal?!?

Viete, kým som platil 19% daň+20€ a nič za to nedostal, no dobre, to je tá rozumná miera. Zaplatím a mám pokoj. Dane a smrť. Som už dosť životom skúsený, že chápem tento životný imperatív.

Kua, ale 37% a 40€ za 5 kliknutí ročne, nič za to nedostať a nechať si ešte nadávať?

Příštího dne se desátý pán u oběda neobjevil. Nijak jim to nevadilo, prostě si sedli a jedli bez něho. Když ale došlo k placení, zjistili zajímavou věc: Všichni dohromady neměli ani na polovinu sumy, kterou zrovna projedli. A pokud mezitím neumřeli hlady, tak se tomu diví dodnes.

Už sa hrozím toho, ako vypisujem žiadosti na dotácie. Fuj.