Dozviete sa viac ako ste kedy túžili vedieť. Len taký ľahký letný osobný text.
Mám relativistickú záhradu. Keď ju idem kosiť, je malá. Keď dokosím je úžasne veľká. To sú objektívne fakty. Skutočne, bol som sa teraz podvečer ešte raz pozrieť. Ako sú pekne povykášané všetky kúty až tesne po ploty, naozaj narástla. A že je skutočne relativistická dokazuje aj fakt, že počas kosby sa vyskytuje v superpozícií stavov, ktorej hovorím „Vybetónujem ťa!“ Aj tie posledné malé kúštiky, čo ešte treba tuto a tamto či hentam zarovnať a dotiahnuť sú obrovských rozmerov. Tak sa jej vyhrážam, že ju vybetónujem a bude. Aj dnes, asi 4x.
Tohtoročné kosenie navyše nestálo za veľa. V čase, keď bol na to agrotechnický termín (ako by Fero bol býval bol povedal) sa mi pokazila kosa. Aby ste mi rozumeli, mám kosu modernú motorovú, takú s dvomi rúčkami čo sa s ňou ozajstní chlapi o 6:30 preháňajú popod okná nám manažérom. Občas padne kosa na kameň (teda taká starodávna, mojej motorovej kamene nevadia) a aj manažér musí chytiť kosu do ruky. Tak, táto motorová kosa, sa mi pokazila onehdá v polovici roboty. Prezieravo som to významné bol pokosil, veď som nejaký manažér a to menej dôležité, zato výdatné ostalo.
Aby sme si rozumeli po druhýkrát, veľkú časť záhrady kosím len dvakrát do roka, teda sa nejedná o žiaden srandistický anglický trávnik. Ide o nefalšovanú lúku. Aj jašteričky máme, dnes jedna na mňa mrkala.
No a poviem vám, prešvihnúť v kosení agrotechnický termín znamená, že sa narobíta za troch. Tráva sa pováľa, prerastená sa vám uhýňa, buriny zhrubli na dva palce. Chuťovkou je jede úsek, kde mi tohto roku narástla tráva do výšky očí. Ale je dobojované. Po oprave kosa kosila ako zamlada. Len ten kosec už na mladosť len spomínal.
U nás sa v rodine traduje hláška našej starkej:
A kde že je ten kosec, veď mu rosa uschýna.
A potom ešte jeden príbeh:
Je o tom ako sa ktosi učil kosiť a neustále mu hučali do uší, že musí pätu tlačiť k zemi. Tú pätu k zemi. A on tlačil a tlačil až sa mu podrážky zabárali. No ona to mala byť päta na kose.
Je vlastne to taký profesionálny vtip, ktorého pointu chápeme len mi, čo sa vieme nie len motorovou, ale ja takou obyčajnou oháňať. A utrieť trávou a nabrúsiť osličkou tak, že je to nie len pôžitok pre nasledujúce kosenie, ale aj pre radosť celej krajiny, ktorá rada načúva dôkladnej práci robenej s fortieľom.
Varoval som vás, že sa dozviete, čo ste jakživ nechceli vedieť.
Tráva do výšky očí, to už nie je tráva, leda ak lúčna zmes burín… Trochu to poznám z vlastnej praxe, kosím kosou naozajstnou, ostrím oslou a už mám dva roky praxe v tejto činnosti. Nahovárajú ma na motorovú, ale zatiaľ odolávam.
Zaujimave, moja zahrada je relativisticka naopak, vacsinu casu mala, ale na kosenie velka az-az.
Fotky nie su?
Fotky, fotky, kto by sa len na mňa chcel pozerať? Navyše ma ani nemal kto odfotiť. Inak, z kosenia mám asi len dve a aj to jednu od teba z pradávna. Údel fotografov, sú na minime fotiek.
A čo som si predvčerom pokosil, to si musím dnes aj pohrabať. Aby lepšie rástlo.
Jaj, ja tak spomínam na dedka, keď sme cez prázdniny spolu chodievali kosiť (teda on kosil, ja som tlačil káričku a napĺňal plachtu).
Keď ho niekto ráno stretol, tak sa pýtal, že čo tak zrána a on na to:
„Radšej zrána dačo, ako do večera nič.“