Ráno vstal a povedal si: "Dnes si asi nejakých pár kúskov založím."

Martin Jonáš na Facebookovskej skupine Geocaching Sk ohlásil prípravu 800 kusovej série. Som zvedavý. A teším sa.

Na Powertraily, teda veľké série mnohých keší sú rôzne názory. Jedny ich zatracujú, pre ďalších je to len zabordelenie a ničenie prírody. Iný si ich pochvaľujú ako ďalší-iný rozmer geocachingu. Väčšinou počuť len ufrflancov a aj tí si nejaký ten bodík do štatistiky nakoniec pôjdu odtrhnúť.

Osobne som odlovil už niekoľko powertrailov. Jeden som si odchodil (neďaleko Brna). Po náročnom školiacom dni to bola príjemná prechádzka. Ďalší – okolo Turčekovskej priehrady bol fajný prázdninový dôvod ma dostať do prírody. Iný – cyklistický powertrail okolo Turca lovím na postupne. Autom. Tak isto aj powertrail okolo Prahy. Mimochodom, ten by ste si mali vylúštiť aj keby ste sa ho nechystali loviť. Poučí vás o pravidlách geocachingu.

Sú výhrady voči preceneniu síl ownera. Myslím, že to je najväčšie riziko. Ochrana prírody to paradoxne nie je. Dôkazom je existencie už pomaly legendárnej Zubatej žaby na Bruntálsku (drsný kraj, drsní ľudia), kde sa podarilo nájsť rozumný režim spolu s poľovníkmi.

Ale keď owner precení sily pri údržbe, je to geocacherská tragédia a čím skôr sa na takúto spackanú sériu zabudne, tým ľahšie. Sú totiž šialenci, ktorí lovia aj archivované keše, dolĺňajú krabičky bez dohody s ownerom či stvárajú iné pestvá len aby bodík bol a tak chvíľu trvá, kým zanedbaný powertrail prestane otravovať svet geocachingu.

Toľko všeobecný postoj. A čo môj osobný? Ja ich mám rád. Je to pre mňa veľká odmena za menej úsilia, ako keby na tom istom mieste bola mutina. Multiny s viac ako dvomi zastávkami nemám rád. Ale jednu takú natiahnutú som založil. Má tri zastávky a k štvrtej-finálu sa treba dokonca vracať. Celé zle z ohľadom na nepísané pravidlá.

Tak prečo som ju založil? Pretože v geocachingu neplatí pravidlo, o tom, čo nechceš loviť sám, nepublikuj pre iných. Je to preto, že tá hra má tisíce rôznych vrstiev a tisíce možných spôsobov ako ju hrať. Napriek tomu, že moja multina porušuje všetky odporúčania pre „dobrú multinu“, mám samé pochvalné logy. Hneď na začiatku varujem, aby hráč vedel do čoho ide. Ja nemám rád také dlhé multiny, ale sú hráči, ktorý ich majú radi. Majú radi výzvy.

Ale som mäkkýš. V dráhe odlovu tej multiny som založil sériu tradičiek. Ukazuje sa, že funguje, takže ju na jar doplním do plánovaného rozsahu.

A tak je to aj s powertrailami. Od začiatku viete do čoho idete. Nikto vás nenúti ho loviť. Jeden powertrail mám dokonca skoro „za barákom“. Ale kto by do tých kopcov liezol. Tak čaká na zlepšenie mojej kondície. Nepáči sa mi – nelovím. Geocaching je slobodná hra slobodných ľudí.

Geocaching je krásny preto, že má len pár jednoduchých pravidiel a aj pri ich dodržaní si ho hráme sami ako každý chceme.

Jedna sarkastická poznámka pod čiarou: Keď som bol 16. augusta v Mníchove na Giga-evente (bude článok – fotoreportáž. Čakám s uverejnením schválne na čas až po slovenskom megaevente.), tak som si vyhradil celý piatok na cestu zo Slovenska tam a celú nedeľu na cestu z Mníchova na stredné Slovensko. Aby som si mohol odloviť kešky založené popri ceste tam a popri ceste späť. Veď to boli dva powertraily. A nech mi nik zo zásadových odporcov nehovorí, že takú cestu ešte neabsolvoval. 😉