Na Tri krále 146km/h za 1000 Sk

K informácii v nadpise dodám, že sa udialo na diaľnici D2 kdesi medzi odbočkami na Malacky a Kúty. Predpisy platia pre každého a za ich porušenie treba platiť. Otázka, je len, či ide o vymáhanie práva, alebo bohapustú buzeráciu. Nuž, neviem, ale rozum mi hovorí, že to bolo to právo a ako ochrana pred skĺznutím k buzerácii vznikol termín miera spoločenskej nebezpečnosti.

Moderné autá disponujúce technickými výdobytkami označenými skratkami snáď z celej latinskej abecedy a občas aj gréckej. Či už ide o prvky aktívnej bezpečnosti ako sú ABS, ESP a ich klony, alebo o prvky pasívnej bezpečnosti, kam sa vraj radia napríklad aerbagy od hlavy až po päty, Bezpečnostné pásy, deformačné zóny. To všetko ma stálo hafo peňazí a veľmi dobre viem prečo za ne platím. Mám medicínske vzdelanie a teda tuším, ako sa prejaví preťaženie na ľudskej schránke.

Diaľnica, rovná ako lata. Skoro suchá, viditeľnosť minimálne 4 kilometre dopredu aj dozadu. Na celom úseku sa nachádza približne 20 áut medzi ktorými je rozostup cca 2 kilometre. Je sviatok, takže sú to samé osobáky, sme na Slovensku, takže 90% ide na spotrebu tak cca 110km/hodinu.

Za volantom sa nudím ako pes. Je to na zaspanie. Motor monotónne skoro nepočuť. Aj za to som si zaplatil. Pri predbiehaní tých áut idúcich na spotrebu tŕpnem, aby mi počas toho kilometra kedy dodržiavam maximálnu 130 nerozbili šutrom spod kolesa sklo. Občas si aj peknú babu cez okno obhliadnem.

Medzi autami sa pohybuje neoznačené policajné auto, teraz už viem, že zelený VW Passat ostatnej generácie, rýchlosťou 125 Km/hodinu. Možno menej, možno viac. Nedočkavo pasie po niekom, od koho by vytiahli peniaze. Merajú na rovnej prázdnej ceste. Trochu vlhkej. Mňa to opticky slimačie tempo na chvíľu prestalo baviť a pridal som. Je príjemne cítiť v rukách auto a vyššia rýchlosť ma vyviedla z letargie, prinúti sústrediť sa, intenzívnejšie predvídať a viac myslieť za druhých, aby som pri predbiehaní nikoho neohrozil.

Policajt žartuje, že kam sa tak ponáhľam a že som dnes na tej mokrej ceste prvý. Je cca 10 hodín a ja žartovne odpovedám že prvý hádam nie a že práve prefrčalo auto, ktoré odhadom nešlo len 130. On zvážnie predstaví sa, upozorní, že keď sa chcem sťažovať, že koná protiprávne, tak môžem na jeho domovskom oddelení, požiada ma aby som na seba neupozorňoval a skontroluje mi diaľničnú známku. Tú mám. Zaplatím a odchádzam. Som rád, že do mňa nikto v odstavnom pruhu nenabúral, pretože policajti sa schovali predo mňa a logicky nemali neexistujúce majáky zapnuté.

V inom nedávnom čase rovnaký šialenec ako ja na opačnom konci Slovenska predbiehal cez odbočovací pruh a plnú čiaru. Za zákrutou čakali policajti s kamerou. Na inej dialnici celkom iný šialenec viezol nepripútaný ľad na plachte návesu. Tam policajti neboli.

Keďže ide o priestupky, obaja sme po ich vyriešení bezúhonnými občanmi. Pokuta splnila svoj cieľ a od tej chvíle obaja jazdíme podľa predpisov.

Dnes som sa snažil držať faktov, niekedy nabudúce bude aj úvaha.