Práve prebieha na praotcovi rapidshare.com kríza marketingovej identity, ktorá celú službu rozbila na trosky. No seriály a filmy sa točia ďalej a ľudia seriály a filmy chcú aj naďalej pozerať. Slobodne, bez ochoty sa podriadiť diktátu lokacizmu tvorcov a ich producentov. Takže ľudia hľadajú, komu zaplatiť.
Mimochodom, v ostatnom čase si pripadám ako onehdá za čias Ženy za pultom. Len mi je divné, že keď to všetci žijeme v USA, chytajúc americké satelitné vysielanie ;-), prečo nás vytáča tá slovenská a česká politická komédia?!?
Jedinečná situácia
Produkt existuje, zákazníci existujú, trh existuje. Len zaplatiť nie je komu. Teda z morálneho pohľadu. Z praktického je to vlastne obvyklá situácia, kedy sa nájde niekto tretí, ktorí si dá zaplatiť za cudzí produkt.
Obvyklé problémy
Napriek jedinečnej situácie je tu nateraz obvyklí problém. Kam prejsť, ak doterajší model, či doterajšia služby prestala existovať? Výber v oblasti služieb na zdielanie dát je obrovsky široký. Veď ide o službu predaja cudzieho produktu, takže samozrejme obrovský. Marek Lutonský sa podujal na nejakú analýzu. Metodika podivná no dala podnet k diskusii pod článkom. Skvelé je, že priamo pod článkom a netreba zhľadúvať ďalšie názory kade tade po twitteroch a facebookoch.
Historický exkurz
Mať blog je skvelá možnosť pozorovať vývoj. No musíte mať blog nejaký ten rok či dva, najlepšie sedem. Keď som čítal aktuálnu analýzu služieb na zdielanie copyrajtového obsahu od Marka Lutonského uvedomil som si, že tento problém som na blogu párkrát rozoberal. Tak teda: Aký pokrok vlastne nastal?
No, v tomto prípade jednoznačne žiadny. Tá základná požiadavka morálky a etiky je stále nenaplnená. Požiadavka, aby seriáluchtivý človek mohol zaplatiť tvorcovi. Užívateľom je jedno akým mechanizmom, no naše svedomie by bolo spokojnejšie, keby naše činy boli v súlade s morálnym imperatívmom. Ale nateraz nevadí. Kde nie je reálna šanca, tam svedomie po nás nebliaka.
V júni 2009 som napísal: Ľudia budú autorský obsah stále viac a viac hľadať na internete. A aby bol nájditeľný musí byť k dispozícii. K dispozícii znamená 1-3 pozícia vo výsledkoch vyhľadávania na Google po zadaní logických kľúčových slov. Fakt už som starší pán a na štvrtú pozícia už nedovidím. Milí autori, opýtajte sa vašich zástupcov, čo urobili v ostatnom čase, aby boli vaše diela na 1-3 pozícii v Google? A nemyslím posledné hitúvky. Myslím vaše súborné dielo. Hm, oni bojovali za jeho vymazanie? (Zmení sa jedinečná zbierka svetového kultúrneho dedičstva na poľské 18+)
V apríli 2009 som napísal: Rozsudok nad The Pirate Bay ukázal, že súčasná technológia robí z aktuálne platných úprav autorského práva scenár k tragikomickej fraške. Tragické je, že po použití jedného <a href= sa podľa súčasných právnych úprav poľahky stanete podozrivým a skutočne len po troche väčšej námahe aj usvedčeným zločincom. Stačí, aby niekto chcel a ukázal, že vznikla škoda väčšia ako malá. A ako sa počíta škoda spôsobená vypustením kinoripu Simpsonovcov si živo pamätáme.
Projekty Googlu Street View a Webkamerová vrstva ukazujú, že súčasná technológia robí z aktuálne platných úprav chrániacich súkromie ľudí tragikomický zdrap papiera. (Všetci sa môžeme pozerať – webkamery na Google Maps)
Dinosaury stále prežívajú
Technologický pokrok brutálne valcuje zažité predstavy, brutálne zosmiešňuje existujúce právo, brutálne zväčšuje priepasť medzi doterajším a novým videním sveta.
Kým v roku 2009 som napísal: „Je skutočne najvyšší čas, ak nie 10 minút po dvanástej začať pracovať na celkom iných celoplanetárnych právnych úpravách.“ Dnes jednoznačne tvrdím: Našu spoločnosť riadia dinosaury.
