Nepýtajte sa čo môže urobiť kešer na love pre vašu kešku, ale čo môžete urobiť vy pre svoju kešku. Ak vám vašu supr-čupr vymazlenú škatuľku s pokladom furtom ľudia rozbíjajú, možno by bolo dobré pripustiť, že ste urobili niekde chybu. Dnes si ukážeme jednu, ktorú môžete napraviť za pár minút bez veľkej námahy.
Dobre štruktúrovaný listing.
Ja by som napríklad:
1. Hneď na úvode dal veľkým písmom jednu vetu: „Budete potrebovať 4 litre vody“. – tým upútam aj ignorantov. Ale len jednu, jednoduchú. Žiadne súvetia.
2. Využil pole „Stručný popis: Údaje o umístění keše, terénu, obtížnosti atd.“ – presne tak, ako radí Groundspeak. Tam by som dal jednak ten text z bodu 1. a tam by som potom dal aj podrobný návod, ako sa dostať k logbooku.
3. A až potom do poľa „Hlavní popis:“ listingu by som napísal slohovú prácu o futbalovom klube, slávnom rodákovi či vôňach kvarkov.
4. Do Hintu by som tiež spomenul, že je potrebný špeciálny prístup. Ani superignorant neignoruje hint 🙂
Moje rady nie sú samoúčelné. Jednak mám ja osobne rád takto štrukturovaný listing. A potom, ide aj o to, že rôzne SW v telefónoch a navigáciách rozdielne pracujú s poľami „Stručný popis“ a „Hlavni popis“. Napríklad Lokus zobrazí „Stručný popis“ na titulke kešky a „Hlavný popis“ v samostatnej záložke. A podobne aj c:geo.
Viete priatelia, je zbytočné nadávať, že nikto nečíta listingy. Keď dáte dôležité veci na koniec, tým nikoho nevychováte (viem aký som sám ignorant 😉 ). Leda ublížite svojej keške.
Ako starý skúsený blogér (od roku 2004) som sa naučil jednu vec – keď napíšeš článok, tak poprehadzuj odstavce do opačného poradia.
Oni aj správy v novinách sa tak píšu. (Aj tento článok je tak postavený.) Základ na začiatku, potom pár detailov a nakoniec podrobnosti z kontextu udalosti. Že to pôvodne vychádza z toho, aby sa dali správy skracovať od konca a dôležité sa nestratilo, to je iný príbeh.
A ešte jednu radu vám dám: Nevytvárajte si citový vzťah k vašej keške. Uroníte menej sĺz pri jej archivácii. A verte, že ten moment raz príde.
